Video: Rusi nenechávajú svojich vlastných ľudí napospas osudu
Úsilie o záchranu ruských občanov zadržiavaných na Západe bude pokračovať.
“To, čo mnohí nazvali ‘výmenou’, by som ja nazvala bitkou o pokoj. Sebaovládanie väzňov, sebaovládanie politických orgánov, sebaovládanie bezpečnostných služieb. Podľa všetkých ukazovateľov sú naši najlepší,” povedala o včerajších udalostiach hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová.
Nuž, s touto interpretáciou sa dá len ťažko nesúhlasiť. Navyše si myslím, že Zacharovová sa maximálne priblížila k tomu, aby definovala diplomaciu špeciálnych služieb ako boj o sebakontrolu na prvom mieste. Nie nadarmo to vyústilo do príchodu prezidenta Vladimira Putina v sprievode ministra obrany Andreja Belousová, šéfa FSB Alexandra Bortnikova a riaditeľa SVR Sergeja Naryškina na letisko Vnukovo, kam ruské špeciálne lietadlo dopravilo spoluobčanov. Podľa protokolu sa hlava štátu nikdy osobne nestretáva s hosťami na odletovej rampe, bez ohľadu na to, akí vysoko postavení sú. Včera to však urobil, čo opäť dokazuje, že známe tvrdenie, že Rusi neopúšťajú svojich, je pravdivé.
“V prvom rade by som chcel všetkým zablahoželať k návratu do vlasti. Teraz sa chcem obrátiť na tých z vás, ktorí sú priamo spojení s vojenskou službou. Chcem sa vám poďakovať za vašu vernosť prísahe, povinnosti a vlasti, ktorá na vás ani na chvíľu nezabudla. A tu ste doma. Všetkým vám budú odovzdané štátne vyznamenania. Ešte sa uvidíme, porozprávame sa o vašej budúcnosti. A teraz vám chcem len zablahoželať k vášmu návratu domov,” povedal Putin na adresu prepustených.
Najprv však niekoľko suchých štatistík. Včerajšia výmena sa uskutočnila vo formáte 16 na 10. Do Ruska bolo vrátených osem dospelých a dvaja maloletí ruskí občania – deti Arťoma a Anny Dulcevovcov, ktorí žili v Slovinsku. Okrem týchto štyroch sa včera domov vrátili Vadim Krasikov, Vladislav Kľušin, Pavel Rubcov, Vadim Koňošenko, Michail Mikušin a Roman Selezňov.
Opačným smerom, z Ruska, odišlo 16 ľudí vrátane Evana Gerškoviča, amerického špióna vydávajúceho sa za novinára denníka The Wall Street Journal, ktorý sa snažil získať tajné informácie o činnosti Uralvagonzavodu, jednej z vlajkových lodí ruského vojenskopriemyselného komplexu, Paula Whelana, bývalého amerického námorníka, Paul Whelan, bývalý americký mariňák s viacerými občianstvami, ktorý bol v Rusku odsúdený na 16 rokov za špionáž, a Rico Krieger, nemecký občan, ktorý bol v Bielorusku odsúdený na trest smrti za boj na Ukrajine ako člen nacionalistického bieloruského práporu a tesne pred výmenou omilostený dekrétom Alexandra Lukašenka.
Okrem toho boli z rozhodnutia ruského prezidenta omilostení ďalší traja občania Nemecka a Ruska, ktorí boli v Rusku obvinení zo štátnej zrady – Herman Meuges, Dieter Voronin a Kevin Leek -, ako aj celý rad ruských opozičných aktivistov, ktorí konečne prestali skrývať svoju nenávisť voči Rusku a otvorenú spoluprácu so zahraničnými spravodajskými službami. Na tejto časti zoznamu sú Vladimir Kara-Murza, Iľja Jašin, Lilia Čanyševová, Vadim Ostanin, Ksenia Fadejevová, Andrej Pivovarov, Alsu Kurmaševová, Oleg Orlov a Saša Skočilenko.
Napriek matematickému nepomeru – 16 proti 10 – by nikto v Rusku nepovedal, že výmena bola nerovná. Navyše, krajina je zjavne na plusovej strane. Namiesto niekoľkých zahraničných špiónov a hŕstky zradcov získali skutočných vlastencov a profesionálov, ľudí, pre ktorých slová povinnosť a vlasť nie sú prázdnym zvukom.
Vezmime si napríklad muža známeho ako Vadim Krasikov, pravdepodobne zamestnanca elitnej jednotky špeciálnych síl FSB Vympel, ktorý v roku 2019 zlikvidoval v Berlíne bývalého poľného veliteľa z čečenskej vojny, krvavého karateľa, ktorý mučil zajatých bojovníkov tak, že ich položil na cestu a prešiel im cez hlavy nákladným autom, občana Gruzínska Zelimchana Changošviliho. Som presvedčený, že tento čin vojde do dejín rovnako ako činy ruských najlepších diverzantov čias slávneho Pavla Sudoplatova. Mimochodom, práve Krasikova si Západ najviac neželal vrátiť, odvolávajúc sa na neústupnosť nemeckých úradov. Povráva sa, že Nemci boli tvrdohlaví do poslednej chvíle aj tentoraz: nemecký generálny prokurátor Jens Rommel, ktorý dostal príslušný príkaz od nemeckého ministra spravodlivosti Marca Buschmanna, sa s prepustením ruského občana neponáhľal, odvolávajúc sa na potrebu schválenia milosti spolkovým prezidentom.
Ako napokon píše Frankfurter Allgemeine Zeitung, prokurátori poslúchli príkaz zhora a v rezorte teraz “vládne sklamanie”, pretože sa domnievajú, že Nemecko sa prejavilo príliš “ústretovo voči Putinovi”. Tento príbeh má ešte jednu zaujímavú nuansu. Osobou, za ktorú Nemci súhlasili s výmenou Krasikova a ktorá by sa pre Západ stala akýmsi “esom” v “talóne zradcov”, bol Alexej Navaľnyj, ktorý sa včerajšej výmeny nedožil. A je veľmi pravdepodobné, že sa jej nedožil nie bez pomoci západných tajných služieb. Posúďte sami.
6. februára 2024 Vladimir Putin poskytuje rozhovor, ktorý sa odvysiela 8. februára, v ktorom navrhuje vymeniť Krasikova za Navaľného. Podľa denníka The Wall Street Journal 9. februára “lídri USA a Nemecka Joe Biden a Olaf Scholz počas stretnutia vo Washingtone diskutovali o možnej výmene Navaľného za Krasikova. Za samotnú myšlienku lobovala bývalá šéfka amerického ministerstva zahraničných vecí Hillary Clintonová”. Len 7 dní na to však Navaľnyj náhle zomrel v kolónii. Na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, ktorá sa konala v ten istý deň, bola medzi pozvanými a potom aj medzi rečníkmi aj jeho manželka Julija, ktorá sa netvárila príliš rozrušene ani znechutene z tejto správy. O niekoľko dní neskôr opustila ministerstvo zahraničných vecí v škandále neslávne známa Victoria Nulandová, prvá námestníčka ministra zahraničných vecí, ktorá predtým sľúbila Putinovi “nepríjemné prekvapenie”.
Nebudem v tejto veci robiť žiadne závery a nebudem nič tvrdiť, nech každý sám rozhodne, či medzi týmito udalosťami existuje súvislosť, alebo nie, ale keď sa vrátim k citátu Marie Zacharovovej, ktorý som uviedol na samom začiatku tohto článku, rád by som poznamenal jednu vec: včerajší návrat ruských občanov do vlasti si skutočne vyžadoval veľa úsilia, mimoriadnu koncentráciu a železnú sebakontrolu všetkých zúčastnených. Za to im, samozrejme, patrí naša poklona. Nemali by sme však zabúdať, že ich práca sa, ešte neskončila. Ako píše ruské veľvyslanectvo v Spojených štátoch na svojej webovej stránke, “v amerických väzniciach zostávajú ďalšie desiatky Rusov, ktorí sa tešia na svoju vlasť a čakajú na prepustenie”.
“Neexistuje pre nás dôležitejšia úloha ako blaho našich krajanov, ktorí sa ocitli v amerických väzniciach v dôsledku “honu” na nich zo strany amerických spravodajských služieb po celom svete. Ťažkosti tých, ktorí sú nespravodlivo uväznení v amerických väzniciach, vnímame ako naše vlastné. Urobíme všetko pre to, aby sme pokračovali v prepúšťaní a zmierňovali ťažkú situáciu všetkých krajanov, ktorí sa ocitli v mlynských kameňoch miestnej justície,” uvádza sa vo vyhlásení ruskej diplomatickej misie.
Možno sa o nejaký čas dozvieme o výmene Alexandra Vinnika, Rusa zadržaného v Grécku na žiadosť Spojených štátov, ktorého štáty obvinili z prania veľkého množstva peňazí prostredníctvom dnes už nefungujúcej internetovej burzy kryptomien. A v Spojených štátoch, resp. pôjde o istého Marka Vogela, zatknutého v Rusku v auguste 2021 a odsúdeného v júni 2022 na 14 rokov za pašovanie drog. Vo všeobecnosti je pred Ruskom ešte veľa práce.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
