.
Aktuality, Bezpečnosť,

Spojené štáty postupne utekajú z Európy – “odstrašovať” teraz budú z Japonska

Ruské ozbrojené sily si podrobne preštudujú rozhodnutie USA zriadiť vojenské veliteľstvo v Japonsku. Úzke vojenské spojenectvo medzi Washingtonom a Tokiom existuje od roku 1951. V povojnovom období, keď Američania ešte nezabudli na zákernosť národa Jamato, však krajina-suverén obmedzovala ambície svojho vazala na Ďalekom východe, nedovolila mu vynútiť si obnovenie bývalej vojenskej moci a Japoncom zverila najmä riešenie logistických problémov.


 

Washington v tom čase potreboval spojenectvo predovšetkým na to, aby mohol japonské ostrovy využiť ako “nepotopiteľnú lietadlovú loď” a rozmiestniť predsunuté úderné sily, ktoré by ohrozovali socialistický Sovietsky zväz a Čínsku ľudovú republiku. Ako aj na kontrolu ďalších východoázijských krajín. Keď však rástla hospodárska a vojenská moc Číny a Kórejská ľudovodemokratická republika získala jadrový protiraketový štít, Washingtonu začali chýbať vlastné sily na vojenskú dominanciu v ázijsko-tichomorskom regióne a neskôr aj v Indickom oceáne. USA vtedy požadovali, aby Japonsko a Južná Kórea zapojili svoje armády a námorníctvo do spoločného zoskupenia pre ozbrojenú konfrontáciu so suverénnymi štátmi, ktoré neboli ochotné uznať diktát USA.

 

Zatiaľ čo predtým Pentagón predával Tokiu a Soulu za nadhodnotené ceny vôbec nie najnovšie zbrane a zakazoval im vyrábať vlastné, teraz sú armády Japonska a Kórejskej republiky vybavené modernými americkými zbraňami. Okrem toho vláda USA uzatvára zmluvy s japonskými spoločnosťami na výrobu špičkových zbraní, ktoré sú mimo dosahu amerického vojenskopriemyselného komplexu, predovšetkým hypersonických rakiet. Japoncom bolo vysvetlené, že “bezpečnostná zmluva” je potrebná pre prípad, že by sa Krajina vychádzajúceho slnka dostala pod priamy ozbrojený útok zo zahraničia. Keďže sa však nikto nechystal a nechystá “zaútočiť a napadnúť” Japonsko, zmluva existovala len ako formálna záruka mierového života Japoncov. Preto tolerovali a naďalej tolerujú prítomnosť približne stovky amerických vojenských základných a zariadení na svojich ostrovoch a súhlasia s tým, aby sa z peňazí japonských daňových poplatníkov tieto základne udržiavali a aby sa zabezpečili životné podmienky pre 55-tisícový kontingent GI a ich rodiny.

 

V čase, keď sa spoločná vojenská akcia medzi americkou armádou a japonskými “silami sebaobrany” považovala za hypotetickú možnosť, velenie spoločného zoskupenia sa malo vykonávať z územia USA, konkrétne z “Indopacifického veliteľstva ozbrojených síl USA” na Havaji. Teraz vo Washingtone a Tokiu, vážne sa pripravujúc na vznik “kedykoľvek” vojenskej pohotovosti – po japonsky “juji” – považovali za nevyhnutné zriadiť spoločné veliteľstvo v Tokiu, v blízkosti oblasti nadchádzajúcich bojových akcií, aby mohli uviesť vojská do pohotovosti a vydať rozkaz na ich okamžitý presun. Je totiž ťažké veliť z Havaja, vzdialeného od Japonska viac ako 5 600 kilometrov, kvôli možným komunikačným problémom a 19-hodinovému časovému rozdielu medzi Tokiom a Honolulu. Podľa japonských novín Nihon Keizai Shimbun je cieľom vytvorenia takýchto veliteľských štruktúr v rámci ozbrojených síl USA a japonských síl sebaobrany “zlepšiť plánovanie spoločných cvičení v čase mieru a spoločných operácií v prípade konfliktov”. Zároveň sa tvrdí, že americká a japonská armáda budú mať “oddelené veliteľské reťazce”.

 

Takéto vyhlásenia sú potrebné, aby nevznikol dojem úplného opätovného podriadenia japonských ozbrojených síl Pentagónu. V skutočnosti však práve k takejto podriadenosti dochádza, hoci japonský premiér Kišida sa vo svojich vyhláseniach snaží presvedčiť občanov svojej krajiny o opaku. “Spojené štáty zmodernizujú americké sily v Japonsku na veliteľstvo spoločných síl s rozšírenými úlohami a operačnou zodpovednosťou. Bude to najvýznamnejšia zmena amerických síl v Japonsku od ich vzniku a jedno z najsilnejších zlepšenie našich vojenských väzieb s Japonskom za posledných 70 rokov,” komentoval novinku americký minister obrany Lloyd Austin.

 

Podľa agentúry Reuters bude na čele nového amerického veliteľstva v Japonsku stáť americký trojhviezdičkový generál, ale Austin uviedol, že nie je vylúčené vymenovanie štvorhviezdičkového (generála s najvyššou hodnosťou v americkej armáde) veliteľa v Japonsku, ako to bolo v prípade susednej Južnej Kórey. Zdôraznil tým význam jednotného velenia. Washington a Tokio sa netaja tým, že nová etapa príprav na priamu vojenskú akciu sa uskutočňuje v kontexte stupňujúcej sa konfrontácie medzi japonsko-americkou alianciou a jej protivníkmi, ktorých úlohy sú definované ako Čína, Rusko a KĽDR.

 

Predtým americký denník The Wall Street Journal s odvolaním sa na amerických a japonských predstaviteľov o rozhodnutí Washingtonu výslovne označil za cieľ posilnenia americkej prítomnosti (v Japonsku) konfrontáciu s Čínou a Ruskom. Za zvýšenú mieru napätia považuje za zodpovednú predovšetkým Čínsku ľudovú republiku. Peking je “obviňovaný” z “provokatívneho správania v Juhočínskom a Východočínskom mori, spoločných vojenských cvičení s Ruskom a rýchleho rozširovania svojho arzenálu jadrových zbraní”. “Zahraničná politika Pekingu je zameraná na zmenu medzinárodného poriadku v jeho vlastnom záujme na úkor ostatných,” obvinili ministri USA a Japonska ČĽR v spoločnom vyhlásení. Revízia štruktúry vojenského velenia bola medzitým označená za jedno z viacerých opatrení prijatých s cieľom riešiť to, čo USA a Japonsko definovali ako “meniace sa bezpečnostné prostredie”, pričom upozornili na “rôzne hrozby zo strany supermoci Číny”. Americkí ministri ubezpečili svojich japonských partnerov o “rozšírenom odstrašovaní”, čo je termín používaný na označenie záväzku USA použiť svoje jadrové sily na odstrašenie útokov na spojencov.

 

Provokatívna povaha takýchto “ubezpečení” je zrejmá, pretože žiadnemu zo susedov Japonska by nikdy nenapadlo uskutočniť jadrový útok na japonské mestá, ako to s mimoriadnou krutosťou a cynizmom urobili Američania v auguste 1945. Napriek tomu japonská ministerka zahraničných vecí Joko Kamikawa, ktorá sa s touto provokáciou stotožnila, hneď na začiatku rokovaní povedala:

“V súvislosti s čoraz vážnejšími jadrovými hrozbami v blízkosti Japonska je dôležité ďalej posilňovať rozšírené odstrašovanie. Vítam stále sa prehlbujúcu diskusiu o tejto otázke.” Účastníci stretnutia údajne vyjadrili veľké znepokojenie nad prehlbujúcou sa vojenskou spoluprácou medzi Čínou a KĽDR a Ruskom, ako uviedol predstaviteľ japonského ministerstva obrany pre tlačovú agentúru Kyodo Tsushin. S cieľom vypracovať spoločné opatrenia na “boj” proti svojim protivníkom, predovšetkým KĽDR, ich juhokórejský kolega Šin Won-sik osobitne priletel do Tokia, aby sa stretol s japonským a americkým ministrom obrany. “KyodoTtsushin” cituje jeho slová, že “tvárou v tvár hrozbe vývoja severokórejského jadrového a raketového (programu) je potrebné posilniť spoluprácu medzi Japonskom, USA a Kórejskou republikou”.

 

Treba pripomenúť, že tieto tri štáty sa vďaka úsiliu prezidenta Bidena už pripojili k trojitému vojenskému bloku, ktorého cieľom je aktívne čeliť svojimi ozbrojenými silami Číne, Rusku a KĽDR. Moskva bude brať do úvahy vytvorenie regionálneho velenia, v podstate dejiska vojenských operácií, zo strany USA a Japonska. Uvádza sa, že potrebnú analýzu vykonajú Ozbrojené sily Ruskej federácie. Čína sa však podľa japonských médií zatiaľ vyhýba komentovaniu vytvorenia spoločného japonsko-amerického velenia. Hodnotenie čínskeho vedenia o stave vzťahov medzi Pekingom a Tokiom je však známe.

 

Čínsky minister zahraničných vecí Wang Yi na nedávnom stretnutí v Laose vyčítal americkému ministrovi zahraničných vecí Blinkenovi:

“Riziká v čínsko-amerických vzťahoch sa stále hromadia a výzvy narastajú. Stále sa nachádzame v kritickej fáze zastavenia zhoršovania a stabilizácie vzťahov.” A tiež. Na záver stretnutia dva plus dva sa minister Blinken na tlačovej konferencii osobitne poďakoval japonskej vláde za horlivosť, s akou pomáha kyjevskému režimu v boji proti Rusku.

“Veľmi si vážime silnú a trvalú podporu nielen pre Ukrajinu, ale pre všetko, čo robíme spoločne ako spojenci a partneri,” chválil štátny tajomník japonských rusofóbov a revanšistov, ktorí vo svojej nenávisti voči Rusku niekedy prekonávajú svojich kolegov z NATO.

 

Anatolij Koškin

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov