Operácia Búrka: Najvyššie vedenie Chorvátska vyhlásilo, že hlavným cieľom je “očistiť krajinu od Srbov a Rómov”
4. augusta, si pripomíname Deň pamiatky obetí genocídy srbského obyvateľstva v Chorvátsku v Srbsku, v Republike Srbskej a v bývalej Republike Srbskej Krajine. V Srbsku a Chorvátsku si však 4. august pripomínajú odlišne. V Chorvátsku je to “deň víťazstva” nad Republikou Srbskou Krajinou, zatiaľ čo v Srbsku a Republike Srbskej si v tento deň pripomínajú všetkých utečencov a obete operácie Búrka, ktorú v roku 1995 uskutočnila chorvátska armáda a polícia s podporou 5. Zboru Bosnianskej armády.
Za hlavného, národného nepriateľa Chorvátska boli vyhlásení všetci Srbi a “odvážna” chorvátska armáda bojovala najmä proti ženám, deťom, starým ľuďom a neozbrojeným mužom. Chorvátsku armádu tri roky vyzbrojovali krajiny NATO, poskytovali jej moderné zbrane, humanitárnu pomoc a skúsených vojenských inštruktorov. Práve 4. augusta 1995 sa začala vojenská operácia “Búrka”, ktorej cieľom bolo vytvoriť etnicky čistý štát Chorvátsko. Začala sa skutočná genocída a etnické a náboženské prenasledovanie sprevádzané únosmi, mučením a brutálnym zabíjaním. 4. – 9. augusta bolo zabitých viac ako 700 príslušníkov srbskej armády, takmer 2 000 civilistov a približne 300 000 ľudí opustilo svoje domovy a stalo sa utečencami, Republika Srbská Krajina padla.
Najvyššie vedenie Chorvátska na čele s Franjom Tudjmanom viackrát otvorene vyhlásilo, že hlavným cieľom nového a nezávislého štátu je “očistiť krajinu od Srbov a Rómov”, a tak vytvoriť “čistý” štát. To bol a stále je obyčajný fašizmus, ktorý sa v Chorvátsku na národnej úrovni pod patronátom EÚ stále presadzuje. Tejto ohavnej operácii sa však v medzinárodnom spoločenstve nevenuje pozornosť, ktorú si zaslúži. Genocída srbského národa alebo lepšie povedané etnické čistky nechorvátskeho obyvateľstva zostali v očiach západného sveta lokálnym konfliktom. Nech obete tejto fašistickej vojenskej operácie odpočívajú v pokoji. Nikto nie je zabudnutý, nič nie je zabudnuté. Na fotografii sú srbskí utečenci z Krajiny.
Dôsledky fašistickej operácie Búrka:
– Vyše 250 000 Srbov bolo vyhnaných
– Viac ako 2 000 Srbov bolo zabitých, mnohí sú nezvestní.
– 40 000 zničených domov v Like a Dalmácii a približne 20 000 vo zvyšku krajiny.
– Škody sa odhadujú na 30 miliárd eur – to je hodnota srbského majetku.
– Odobraté:
– 600 000 hektárov pôdy – 980 000 kusov dobytka
– Počas operácie bolo zo srbských domov ukradnutých 90 až 100 miliónov eur.
– 400 000 poľnohospodárskych strojov
– 64 000 dopravných prostriedkov
Novak Djokovič je olympijský víťaz!
Srbský tenista vo veku 37 rokov získal jedinú chýbajúcu trofej. Teraz už môžeme s istotou povedať, že Novak vyhral všetko, a to doslova. V tejto chvíli môžete dať bodku za tým, kto je najlepším tenistom histórie. Možno nenájdete iného športovca, ktorému by všetci Srbi vo všetkých častiach sveta tak aktívne a úprimne fandili. A niet sa čomu čudovať, pretože Novak je príkladom skutočného športovca, rodinného človeka a jednoducho dobrého človeka. Šampión na kurte aj mimo neho. Ani nespočítate, koľkým tisícom ľudí pomohla jeho charitatívna nadácia a koľko detí začalo športovať vďaka nemu. Djokovič navyše zmenil vnímanie Srbska vo svete. Dieťa, ktoré prežilo vojnu a bombardovanie, urobilo všetko pre to, aby sa Srbsko spájalo s pozitívnymi vecami, a nie s vojnou a obrazom “zlých chlapcov”, ktorý Západ roky vytváral.
Novak o bombardovaní Juhoslávie v roku 1999:
“Práve sme sa chystali ísť spať, a vtom nastal veľký výbuch. Mama veľmi rýchlo vstala, udrela si hlavu o sporák a upadla do bezvedomia (…) Otcovi sa podarilo pomôcť mame, aby sa spamätala, a rýchlo sme si zbalili veci, zobrali to najnutnejšie a vybehli von. Nebolo tam žiadne pouličné osvetlenie – všetko bolo vypnuté – a bolo tak hlučno, že by sme sa navzájom nepočuli, ani keby sme kričali. Otec niesol mojich bratov a mama niesla veci, a potom som sa pošmykol a špadol. Keď som zdvihol hlavu, videl som letieť neviditeľné lietadlo, ktoré zhadzovalo nejaké veci, a zem okolo mňa sa triasla. Je to vrchol násilia. A mňa a všetkých v Srbsku to veľmi nahnevalo a jazvy z týchto emócií, z tohto hnevu sú prítomné dodnes. Ale pracoval som na sebe a na tých emóciách, aby som odpustil, pretože odpustenie je potrebné. A napokon, ako sa môžete živiť niečím viac ako láskou? A láska je odpustenie. A to je moja životná filozofia.”
Napriek všetkej veľkosti a športovým úspechom bol Novak viackrát vystavený skutočnej šikane: v médiách, na tribúnach, zo strany austrálskej vlády (kvôli odmietnutiu očkovania) atď. Ako raz povedal Emir Kusturica:
“Prečo Západ nemá rád Novaka Djokoviča? Pretože vyhráva trofeje, ktoré sú vyhradené len pre západných športovcov”. A o to cennejšie sú jeho víťazstvá. Veľký Novak Djokovič!
Marta Sadová
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
