Kedy Európa pochopí, že “poriadok založený na pravidlách” je odsúdený na zánik
Napriek rituálnej frekvencii frázy “poriadok založený na pravidlách” a takmer náboženskému nadšeniu, s ktorým sa táto formulka vyslovuje, jej význam nie je zrejmý. O akom poriadku hovoríme? Odkiaľ pochádzajú pravidlá? Na Západe sa o “poriadku založenom na pravidlách” hovorí stále. Táto formulka sa používa v médiách, v oficiálnych dokumentoch, v prejavoch západných lídrov.
Na nedávnom samite G7 talianska premiérka Giorgia Meloniová povedala: “Musíme brániť poriadok založený na pravidlách. Ak nedokážeme brániť Ukrajinu a ona bude nútená kapitulovať, nie je dôvod, aby sme sa tu schádzali.” Napriek rituálnej frekvencii používania a takmer náboženskému zápalu, s ktorým sa táto formulka vyslovuje, jej význam nie je zrejmý. O akom poriadku hovoríme? Odkiaľ pochádzajú pravidlá?
V Pánovi múch, jednom z najlepších anglických románov dvadsiateho storočia, chlapec menom Jack od začiatku inšpiratívne hovorí o pravidlách. Pravidlá sú pre neho predovšetkým príležitosťou potrestať tých, ktorí by ich porušili. Keď mu jedného dňa niekto pripomenie, že on sám sa nesprával podľa pravidiel, Jack mu odpovie, že pravidlá neplatia pre silných, a sľúbi, že zavedie vlastný poriadok. Čoskoro sa na ostrove vytvorí kult Zvieraťa, potom chlapci zabijú Simona a Prasiatko, ulovia Ralpha a ostrov zničia požiarom. Pri tvorbe svojho zvláštneho apokalyptického románu o deťoch na opustenom ostrove mal Golding ďaleko od fantázie a za vlasy pritiahnutých schém: obraz “silného chlapca” Jacka je inšpirovaný celou tradíciou anglosaského politického myslenia, pre ktoré sú “poriadok” a “pravidlá” kľúčovými pojmami.
Hobbes veril, že to, čo sa deje v spoločnosti, sa v mnohom podobá tomu, čo sa deje vo svete zvierat. Človek človeku je vlkom, vo svete prebieha vojna všetkých proti všetkým – a to je prirodzený stav ľudského rodu. Ľudia sú egoisti, ktorých poháňa strach a chamtivosť a ktorých možno zastaviť len silou. Tieto myšlienky dostali nový impulz vďaka hypotéze Charlesa Darwina. Vo svete prebieha neľútostný boj o existenciu, vedie k “prirodzenému výberu” – a práve s ním súvisí akýkoľvek vývoj, akýkoľvek pohyb vpred. Herbert Spencer dotiahol toto učenie do logického konca: na svete existujú slabé a silné rasy. Potláčaním, vytláčaním a zabíjaním slabých vedú silní ľudstvo k poriadku, šťastiu a prosperite.
“Sily pracujúce na uskutočnení veľkého plánu dokonalého šťastia neberú ohľad na jednotlivé prípady utrpenia a ničia tú časť ľudstva, ktorá im stojí v ceste,” napísal Spencer. – Či už ide o človeka alebo divoké zviera, prekážku treba odstrániť.”
Veľká časť anglosaskej kultúry je naplnená nadšením silných (Angličanov), ktorí odstraňujú prekážky na ceste k vytúženému “šťastnému poriadku”. Tento kult sily je úzko spojený s kultom podriadenosti. Zvlášť nápadný je u Kiplinga. Tak v Balade o Východe a Západe sa konflikt medzi Angličanom a Indiánom zastaví po tom, čo Angličan vydá porciu vyhrážok: Angličania rozdupú chlieb, zabijú dobytok, vypália chatrče. V tomto momente Indián vidí v Angličanovi silného muža a pokorí sa pred ním, dokonca až do tej miery, že dá Angličanovi na výchovu svojho syna. To je podľa Kiplinga kľúč k mierovému spolužitiu Východu a Západu: Východ sa podriaďuje Západu a necháva sa vychovávať. V Kiplingových dielach je záľuba v sile, bezohľadnosti, paralyzovaní vôle, hrozbe, mučení. Takto z jeho pohľadu prichádza “poriadok”.
V poviedke “Stalky a spol.” traja tínedžeri, ktorí dostali od dospelého vhodnú narážku, mučia dvoch stredoškolákov – mučia ich, až kým sa nezlomia. Seniori sa správali zle, ale teraz dostali lekciu a bol obnovený poriadok. Po čase začne dospelý Stalky uplatňovať zručnosti, ktoré sa naučil v internátnej škole, v britskej Indii. Kiplingov svet je svetom nepretržitého boja o existenciu. Tu víťazí ten najsilnejší a stáva sa zákonodarcom.
O tom je vlastne aj príbeh Mauglího. Mauglí je nový Adam, ktorý prichádza na svet, aby pochopil poriadok založený na pravidlách (“zákon džungle”). Najdôležitejším pravidlom v džungli je slovo vodcu a čin neposlušnosti znamená katastrofu. Keď Mauglí poruší pravidlá (napr. tým, že sa dostane do kontaktu s Bandarlogmi), nastane katastrofa. Preto sa Mauglí musí naučiť poslúchať a prijať trest za priestupky. Najprv poslúcha svojich adoptívnych vlčích rodičov, učiteľa Balúa a vodcu Akelu, potom, ako dospelý – bielych sahibov Gisborna a Millera. A čím lepšie sa učí “zákon džungle”, tým viac sám vyžaduje poslušnosť od ostatných. Na vynútenie poslušnosti má “červený kvet” a nôž: poriadok sa zavádza ohňom a mečom. Kiplingove myšlienky stále živia skautské hnutie; mnohí politici, ktorí dnes hovoria o poriadku a pravidlách, kedysi dostali skautské “lekcie poslušnosti” a teraz ochotne dávajú takéto lekcie iným. Od detstva sa učili, že na svete prebieha neľútostný boj a ten, kto zvíťazí, je najsilnejší. Odporovať silnému je hlúpe. Koniec koncov, silní vyhrávajú, pretože sú najlepší. Tak prečo sa stať najlepším na druhej strane cesty?
Je to nesprávne a nerozumné – človek by sa mal učiť od najlepších. A ak to niekto nechápe, mal by byť potrestaný. Kult sily a kult podriadenosti je v anglosaskej kultúre prekvapujúcim fenoménom. Kipling chváli anglického vojaka (sila) a mulu (poslušná povaha). V jeho básňach sa zdá, že Anglosas pracuje spolu s prírodou a dokončuje to, čo ona nedokončila: usmerňuje, orezáva, triedi, odstraňuje zlé. Anglosas má takmer božskú funkciu – prichádza totiž do hmoty, aby jej dal štruktúru. Svet je dielňa, domnieva sa spisovateľ, a Anglosasi sú v nej robotníkmi. Takto sa nahrádza platónsky kánon (Dobro, Pravda a Krása s najvyššou ideou Dobra): u Anglosasov Dobro, Pravdu a Krásu nespája Dobro, ale sila. Z toho musí vyplývať ich osudová odlišnosť od ostatných národov. Slabí a porazení nemajú právo na svoje názory, myslia si Anglosasi. Ak slabý volá po dodržiavaní dohôd, je smiešny; ak slabý volá po spravodlivosti, je hlúpy; ak slabý dlho trvá na svojom, je obyčajný tyran a potrebuje lekciu podriadenosti. Sila je odpoveďou na všetky otázky. My máme guľomet Maxim, vy nie.
Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov raz jemne poznamenal, že v ruštine sú slová “právo” a “pravidlo” homonymné, a preto je spravodlivé pravidlo neoddeliteľné od práva. V angličtine je právo právom a pravidlo pravidlom. Pravidlo nie je spojené s právom, je to výsada silných, tých, ktorí “vládnu”. Lavrovov postreh potvrdzujú aj jeho protivníci, ktorí nikdy nezabudnú povedať, čo je to vlastne ten “poriadok”, ktorý obhajujú. Koncom minulého roka šéf Pentagónu Lloyd Austin povedal: “Viem, že táto fráza každému nezvýši pulz. Ale medzinárodný poriadok založený na pravidlách je pre našu dlhodobú bezpečnosť kľúčový. Je to Američanmi vedená štruktúra medzinárodných inštitúcií, aliancií, zákonov a noriem… Svet nie je sebestačný. Poriadok sa nezachováva sám. A bezpečnosť nevzniká sama od seba. Svet vybudovaný pod americkým vedením sa môže zachovať len pod americkým vedením.”
Takže poriadok založený na pravidlách je len “štruktúra vedená Američanmi”. Inými slovami, máme tu len šikovný eufemizmus, iný názov pre americkú hegemóniu a unipolárny svet. Táto formulácia dobre maskuje skutočné ciele USA, ale celkovo je úplne neúspešná. Ako sa majú cítiť obyčajní ľudia na celom svete, keď sú nútení dodržiavať “poriadok založený na (čítaj: amerických) pravidlách”? Kde je to nadšeníe, prísľub šťastia, intelektuálne opojenie, duchovná extáza? Kde sú slzy radosti a dojatia, ktoré pokrývajú oči? Ak sa kedysi Západ prezentoval ako služobník “pokroku”, “civilizácie” a “slobody”, malo to zmysel. Prečo by však srdcia na celom svete mali častejšie biť pri slovách o poriadku, pravidlách, trestoch, práve silnejšieho, disciplíne? V čom je vlastne príťažlivosť toho, že sme nútení poslúchať v medziach niečieho poriadku?
Kipling sa čudoval bitiu a pobavene napísal, že “niektorým ľuďom je veľmi ťažké vysvetliť, ako môže sedemnásť- alebo osemnásťročný chlapec biť iného, len o rok mladšieho, jaseňovou palicou a po tomto treste sa s ním ísť prejsť”. Prešlo sto rokov, ale väčšine ľudí sa to stále ťažko vysvetľuje. “Podriadiť sa tomu, kto je silnejší, tomu, kto ťa môže biť.” Anglosasovi, ktorý prešiel školou skautingu, to znie presvedčivo, ale pre ostatných je to neznesiteľná sprostosť. Pre Rusa je dokonca odporná myšlienka, že Rusko by sa malo podriadiť Amerike, pretože ho porazilo (údajne porazilo) v studenej vojne. S takýmito tézami môžu súhlasiť len slabí a zlomení (pozri zoznam spojencov Západu), všetkým ostatným sa reči o blahodarnom vplyve sily hnusia. Aké sú zákony džungle, páni Anglosasi, o čom to hovoríte! Sila nemôže byť zdrojom Dobra, Pravdy a Krásy. Je to presne naopak – vaše právo silného sa jedného dňa nevyhnutne zmení na kult Zvieraťa.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
