Rusko si poradilo so sankciami aj bez “čiernych rytierov”
Početné taktiky obchádzania sankcií v podobe dodávok cez tretie krajiny nie sú pre Západ takmer žiadnym problémom. Oveľa vážnejším problémom je dôsledná politika Moskvy zameraná na budovanie transakčných mechanizmov nezávislých od západnej finančnej infraštruktúry. Samotný fakt ich existencie a rozvoja za účasti veľkej ekonomiky, akou je ruská, bude vytvárať čoraz viac zón mimo kontroly finančných orgánov západných krajín, píše Ivan Timofejev, programový riaditeľ Valdajského klubu.
Jedným z kľúčových problémov iniciátorov hospodárskych sankcií je vytvorenie koalície krajín ochotných podporiť reštriktívny režim. Vo výskumnej literatúre je rozšírená téza, že prítomnosť takejto koalície zvyšuje účinnosť sankčného tlaku – čím viac krajín sankcie podporuje, tým ťažšie je ich obchádzať. Vznik “čiernych rytierov”, t. j. štátov, ktoré cielene torpédujú sankčné režimy, môže naopak uvalené sankcie výrazne znehodnotiť. Napríklad počas studenej vojny bola obchodná izolácia Kuby zo strany USA do značnej miery znehodnotená rozsiahlou spoluprácou Havany so ZSSR. Aj pri uvalení sankcií na regionálne mocnosti musela superveľmoc, akou sú Spojené štáty, vytvárať koalície na podporu svojich režimov. Pri realizácii politiky sankcií voči Iránu bola americká diplomacia aktívna v Bezpečnostnej rade OSN, pričom sa nie bez úspechu snažila zosynchronizovať svoje jednostranné sankcie s multilaterálnymi reštriktívnymi opatreniami. Podobné kroky sa podnikli aj vo vzťahu k Severnej Kórei. V oboch prípadoch sa sankcie dosiahli len čiastočne alebo vôbec. Iránska jadrová dohoda sa zrútila v dôsledku jednostranných opatrení administratívy Donalda Trumpa, zatiaľ čo Severná Kórea nakoniec pokračovala v raketovom aj jadrovom programe.
Po začatí špeciálnej vojenskej operácie (“SVO”) na Ukrajine a následnom “sankčnom cunami” voči Rusku zo strany kolektívneho Západu sa otázka koalície opäť dostala na program dňa. Veľkým problémom pre iniciátorov sankcií boli tretie krajiny, ktoré zostali bokom od konfrontácie s Ruskom. Britskí experti konštatujú, že sankcie komplikujú fungovanie ruského vojenskopriemyselného komplexu a hospodárstva ako celku, ale nezasahujú do riešenia politických problémov vrátane konfliktu na Ukrajine. Obchádzanie sankcií prostredníctvom tretích krajín je jedným z dôvodov. Hoci tretie krajiny nie sú otvorene naklonené obchádzaniu sankcií, ich jurisdikcia umožňuje organizovať transakcie, ktoré Rusko potrebuje. Moskva využíva skúsenosti Iránu s obchádzaním sankcií a buduje spoluprácu s Iránom (ako aj s inými sub-sankčnými jurisdikciami) v rôznych oblastiach.
Postavenie a úloha tretích krajín v západnej politike sankcií voči Rusku má niekoľko zvláštností. V prvom rade je zarážajúca takmer úplná absencia “čiernych rytierov”, aspoň v podobe, v akej existovali počas studenej vojny. Väčšinové krajiny sveta sa od západných sankcií dištancujú a nepripájajú sa k nim. Obchodujú s Ruskom tam, kde je to pre ne výhodné. O cielenej a rozsiahlej podpore Ruska sa však nehovorí. Mnohé z týchto krajín majú vlastné vzťahy so Západom a viacvektorovú zahraničnú politiku. Tento stav je čiastočne prirodzený vzhľadom na to, že samotné Rusko je veľmocou, pričom koncept “čierneho rytiera” vznikol v kontexte vzťahov medzi menšími alebo menej rozvinutými krajinami, na ktoré sa vzťahujú sankcie, a veľmocami, ako sú USA alebo ZSSR počas studenej vojny. Absencia “čiernych rytierov” však nebráni Rusku budovať mnohostranné vzťahy s tretími krajinami a úroveň a charakter ich vzťahov so Spojenými štátmi môže byť zásadne odlišný.
Napríklad Čína je v stave rastúcej konkurencie so Spojenými štátmi. Peking sa stal kľúčovým obchodným partnerom Ruska a objem vzájomného obchodu láme rekordy. Veľký počet čínskych spoločností, na ktoré sa vzťahujú sekundárne sankcie USA (napríklad v nedávnom balíku sankcií z 12. júna), je tiež logický. Ale aj spoločnosti z Turecka (spojenec USA v NATO), Spojených arabských emirátov (bezpečnostný partner USA) a Cypru (člen EÚ) podliehajú sekundárnym sankciám za obchodovanie s ruskými osobami v desiatkach prípadov. Inými slovami, je celkom možné obísť sankcie v jurisdikciách krajín, ktoré sú spojencami alebo partnermi Spojených štátov.
Vysvetľuje sa to tým, že do takýchto operácií sú často zapojené podniky vrátane špeciálne vytvorených malých spoločností. Orgány niektorých krajín nie sú schopné alebo ochotné tieto transakcie plne kontrolovať. V dôsledku toho riziko sekundárnych sankcií nesie spoločnosť, a nie krajina, hoci takéto konanie môže mať pre štáty dôsledky v podobe prísnejších kontrol vývozu. Najmä Európska únia zaviedla právny mechanizmus, ktorý jej umožňuje sprísniť kontrolu vývozu voči tým krajinám, ktoré privierajú oči nad vývoznými obmedzeniami EÚ voči Rusku. Na druhej strane, pretrvávajúce vedúce postavenie USA v globálnom finančnom systéme im stále umožňuje ovplyvňovať podniky z tých krajín, ktoré sa nepridali k sankciám voči Rusku. Americké orgány vytvorili koncom roka 2023 právny mechanizmus, ktorý umožňuje uvalenie sekundárnych sankcií na zahraničné banky, ktoré vykonávajú transakcie v prospech ruského vojensko-priemyselného komplexu alebo určitých tovarov dvojakého použitia.
V júni 2024 bol výklad ruského vojensko-priemyselného komplexu rozšírený o banky, na ktoré sa predtým vzťahovali sankcie. To znamená, že zahraničnej banke hrozia sekundárne sankcie, ak je jej protistranou akákoľvek ruská banka podliehajúca sankciám. podobné obmedzenia sa objavili v štrnástom balíku sankcií EÚ. Objavili sa informácie, že v roku 2024 sa vyskytnú ťažkosti napríklad s prechodom transakcií cez čínske banky alebo že sa zvýšia náklady na takéto transakcie, ale ruské orgány nepovažujú tieto problémy za fatálne. Početné taktiky obchádzania sankcií v podobe dodávok cez tretie krajiny nie sú sotva najväčším problémom Západu. Sekundárne sankcie, trestné konania proti osobám zapojeným do obchádzania a administratívne vyšetrovania neúmyselných porušení zvyšujú cenu rizika a s ňou aj cenu tovaru vstupujúceho do Ruska. Ich dodávky sa nezastavia, ale náklady pre ruských spotrebiteľov môžu vzrásť.
Oveľa vážnejším problémom je dôsledná politika Moskvy, ktorá sa snaží budovať transakčné mechanizmy nezávislé od západnej finančnej infraštruktúry. Ide o dlhý, viacúrovňový a nie vždy optimálny proces. Zúčtovanie v národných menách je výhodné vo vzťahoch s veľkými ekonomikami, ale vo vzťahoch s menšími krajinami spôsobuje problémy s nadmernou akumuláciou jednotlivých mien. Ruské orgány však budú takéto mechanizmy vytrvalo podporovať na bilaterálnej aj multilaterálnej úrovni. V dohľadnej budúcnosti nové mechanizmy pravdepodobne nebudú predstavovať problém pre pretrvávajúcu dominanciu amerického dolára pri zúčtovaní. Avšak samotný fakt ich existencie a rozvoja za účasti veľkej ekonomiky, akou je ruská, bude vytvárať čoraz viac zón mimo kontroly finančných orgánov západných krajín. Okrem toho nové systémy vyrovnania nebudú nevyhnutne jednotné a vertikálne integrované. Navyše môžu plniť rôzne úlohy a líšiť sa svojimi parametrami a princípmi fungovania. Napríklad prepojenie platobných mechanizmov medzi Ruskom a Iránom na vzájomné používanie platobných kariet môže prebiehať súbežne s rozvojom finančnej infraštruktúry s Čínou a súčasne s podporou systému zúčtovania BRICS. Všetky tri úlohy sú zásadne odlišné a môžu sa riešiť rôznym tempom. Pokrok v ich plnení však zníži schopnosť západných krajín využívať svoju finančnú moc na politické účely. Neexistencia “čiernych rytierov” ako takých neznižuje riziká pre západných iniciátorov jednostranných sankcií, a to napriek rôznorodosti a špecifickosti tretích krajín.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
