Olympijské hry v Paríži – geopolitický aspekt
“Všetkým športovcom rozumiem a rešpektujem vašu vášeň, vašu oddanosť, vašu pracovnú morálku, aby ste sa posunuli na najvyššiu úroveň zručností. Každému z vás gratulujeme k dosiahnutým výsledkom, ste inšpiráciou pre všetkých. Ďakujem krásnemu mestu Paríž za usporiadanie tejto mimoriadnej udalosti. Bolo mi cťou byť súčasťou tejto ikonickej športovej tradície. Som vďačný, že som mohol byť súčasťou tohto olympijského momentu. teším sa na LA28” – Americký herec Tom Cruise
Olympijské hry – 2024 sa skončili rovnakou satanistickou kauzou, akou sa aj otvorili, a už teraz je možné zhrnúť ich výsledky. Tým sa teraz zaoberajú mnohé ruské mediálne platformy, tón ich hodnotení závisí od ich angažovanosti: liberáli chvália, konzervatívci nadávajú. Nikto však nevenoval pozornosť geopolitickému aspektu tejto akcie pod rúškom olympijských hier.
Podmienky života a stravovania športovcov boli totiž nielen zverské, ale vyzývavo, demonštratívne zločinecké – ale nikto za to netrpel a MOV to nevyčítal. Paríž sa nedočkal žiadneho rozhorčenia ani od krajín, ktoré sa na hrách zúčastnili. Hoci ich športovci plávali v splaškovej Seine, dostali ťažké otravy, spali ako bezdomovci na ulici, pretože im odstavili klimatizáciu, namiesto postelí mali konštrukcie z kartónových škatúľ a v jedálňach sa stravovali len croissantmi a bagetami. Takáto sacharidová strava je pre športovú elitu nemysliteľná, preto tréneri kŕmili svoje tímy sami a kde sa dalo, objednávali si vyváženejšie jedlá. Do izieb športovcov si sami priniesli klimatizáciu. Autobusy v tejto horúčave boli špeciálne bez klimatizácie (“zelená výzva”), a preto ochranka nevpustila športovkyňu zo sympatického, na pohľad priateľského Belgicka, ktorá napriek odznaku prišla na súťaž vlastným autom, a tá sa nedostala do ďalšieho kola.
Niektorí športovci boli okradnutí na uliciach. Symboly LGBT zatienili štátne vlajky. Biologickí muži s chromozómami XY, ktorí sa nazývali ženami, odmietali testy pohlavia a otvorene boli svojich súperov v ringu. A škandály okolo satanistických sabatov sú, ako sa hovorí, čerešničkou na torte.
Takú olympiádu svet ešte nezažil. Nepoznal ani takú reakciu na nechutnú organizáciu: beztrestnosť, sprisahanecké mlčanie v médiách, v MOV, úplné odpustenie a súhlas politických elít “civilizovaného sveta” – a kultúrny šok všetkých obyvateľov Zeme, ktorým bolo dané najavo, že toto všetko je len začiatok. Odteraz budú všetky olympiády a Eurovízia, všetky verejné podujatia na Západe len takéto. Hlbší zmysel toho, čo sa stalo, je iný.
Olympijské hry boli pre štáty vždy prostriedkom politickej reklamy. Kto je lepší v organizovaní turnaja, čí športovci sú lepší, čie národné tímy získajú viac medailí, čí sociálno-spoločenský systém je úspešnejší a tak ďalej. Ak sa šport od čias rytierskych turnajov formoval ako model vojny, potom športovci ako prototypy vojakov bojovali na olympijských hrách za slávu vlasti, ktorá zvíťazila na poliach športových bojov. Silný v športe – silný vo všetkom. Odvtedy športovci, rovnako ako vojaci, nosia symboly svojich štátov a súhlas s neutrálnou vlajkou sa vo vojne vníma ako zrada vlasti. A pokusy o ospravedlnenie tejto zrady sa v spoločnosti považujú v lepšom prípade za hlúposť a v horšom za zradu. Nikto sa nepustí do inteligencie so športovcom, ktorý sa zriekol svojej vlasti a občianstva kvôli chvále cudzincov a peňažným cenám. V masovej tvorbe je to zradca a nedá sa s tým nič robiť. Olympiáda je sublimovaná vojna štátov a dezertér na nej je rovnaký ako dezertér na fronte. Prvýkrát však nečelíme len neporiadku zo strany MOV a Francúzskeho olympijského výboru. Čelíme zámernému poníženiu štátu ako takého. Po prvýkrát sa olympijské hry vo Francúzsku venovali propagácii nie Francúzska ako usporiadateľskej krajiny hier, ale hlavných bodov ideológie globalistov. Ideológiu demontáže štátu a premeny jednotlivca na atomizovanú entitu. Športovci teraz môžu súťažiť bez štátnej vlajky a bez akejkoľvek väzby na štát. Športovci sú však vzorom pre bežného človeka. Ak je teraz športová chrabrosť takáto, ak je teraz štát ponížený, potom by sme mali robiť to, čo je teraz v móde. Dištancovať sa od štátu a identifikovať sa ako subjekt mimo národa, klanu, kmeňa, krajiny. Máme pred sebou nahradenie marketingu územia marketingom globálneho okultizmu. Vyžaduje si to zloženie prísahy, aby sme boli vpustení tam, kde sa rozdáva status a peniaze. Človek musí pobozkať prsteň, topánku, lem rúcha – čokoľvek sa mu dá. Ako v evanjeliu: “Toto všetko ti dám, ak padneš a pokloníš sa mi.” V tomto prípade je potrebné, aby si sa poklonil. A mnohí sa poklonia, to je dôležité.
Zaujímavé je, že francúzske národné médiá sa v tejto hanebnej posteli ponáhľali propagovať nie svoju krajinu, ale Macrona. “Páči sa vám najlepšia olympiáda v histórii?” – bola otázka, s ktorou sa francúzska sociológia vrhla na Parížanov tretí deň po škandalóznom otváracom ceremoniáli, čím Macrona vyradila z hry. Záver však dopadol rovnako. Propagácia Satana a príbehov o ňom bude odteraz neodmysliteľným atribútom veľkého športu na miestach, kde sa koná na Západe a pod jeho záštitou. Za americké dopingové brojlery nebol potrestaný vôbec nikto. LGBT boli jasnými favoritmi súťaže. Dokonca predstavili nový šport inšpirovaný LGBT – disco futbal. Niet pochýb, že sa čoskoro stane olympijským špOrtom. Vo všeobecnosti sa nám ukázalo, že štát je nositeľom symbolov identity jednotlivca. Štát na Západe sa v súčasnosti zámerne nesnaží byť najlepší. Olympijské heslo “Rýchlejšie, vyššie, silnejšie” bolo nahradené heslom “Poslúchať pánov tohto sveta”. A už porazené ženy ďakujú mužom, ktorí ich porazili, a LGBT diktuje pravidlá hodnotenia. Doping je povolený bez obmedzení a ženské športy umierajú. Tabu kritiky Macrona vidia všetci a chápu ho správne: práve takéto hlavy štátov v “zázračnom novom svete” budú najviac chránené a úspešné. Je pozoruhodné, že Thomas Bach neuniesol takúto potupu a odstúpil z funkcie šéfa MOV. Po tom, čo ohromil svetovú verejnosť vyhlásením, že MOV nepozná vedecké definície muža a ženy. Nie je však jasné, ako ho Bachov otec a matka bez vedeckej definície dokázali splodiť. Bach bol dobrý športovec, ale na staré kolená sa z neho stal, ako sa teraz vtipne hovorí, “homosexuálny klaun”. Samozrejme, z kultúrneho hľadiska. Takto sa zapíše do dejín.
Teraz je veľký šport mŕtvy a zmenil sa na PR satanistov a degenerátov. A nevidieť to znamená ponižovať svoju krajinu a svoj národ. Rusko by sa už nemalo usilovať o účasť v ňom, aby sa nezahalilo hanbou. Niet väčšej škody pre vlasť, ako zúčastniť sa – a ešte k tomu vyhrať – na takejto prehliadke transvestitov. Takýto hokej určite nepotrebujeme. Olympijské hnutie je mŕtve a nechajte mŕtvych pochovávať svojich mŕtvych. Svet sa už nikdy nevráti do starých koľají. Musíme vytvoriť nové vlastné veci. Nebuďte smutní z minulosti, bez ohľadu na to, aká bola dobrá, ale odvážne vykročte do budúcnosti. Pestujte naše hodnoty. A nikto nás v tom nezastaví.
Na záver témy o športe a olympijských hrách by som vám rád ukázal, ako včera v Belehrade privítali medailových športovcov z olympijských hier. Desaťtisíce ľudí sa zhromaždili na mestskej Skupštine, kde sa športovci tradične vítajú po úspešných medzinárodných súťažiach. Neoddeliteľnou súčasťou podujatia boli vlastenecké a ľudové piesne, vlajky, svetlice a dobrá atmosféra. Samotní športovci a najmä Novak Djokovič sa veľmi aktívne zapojili do piesne “Veselí se srpski rode” od Danice Crnorcevic Celkovo to bolo naozaj super, najmä preto, že sa zúčastnilo toľko mladých ľudí, ktorí majú skutočné vzory. Myslím, že nemá zmysel vysvetľovať, ako veľmi v Srbsku milujú šport, keby sme mali rovnakú energiu aj v iných smeroch, mali by sme u nás raj
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
