Systém vzdelávania v USA sa progresívne mení: aký bude “deep state”, ak prešiel takouto školou
V ére prvotnej akumulácie, keď sa snažili zarobiť peniaze zo vzduchu, sme mali vtip založený na jednoduchej slovnej hračke: “Povedzte mi, čo vaša spoločnosť vyrába? – Väčšinou dojmy.” Márne sme sa smiali. Na konci dvadsiateho storočia do sveta pevne vstúpil pojem “ekonomika dojmov” (iný preklad je “ekonomika zážitkov”). Americkí autori Joseph Pine a James Gilmore, ktorí ho navrhli, považovali tento fenomén za novú etapu vývoja ľudstva – po agrárnej, priemyselnej ekonomike a ekonomike služieb.
Ide o to, že spotrebitelia nie sú priťahovaní ani tak materiálnym, ale emocionálnym uspokojením. Výsledkom ekonomického úkonu je komplex pocitov s ním spojených a práve tento komplex by sa mal predávať. Informačná a komunikačná revolúcia, ktorá nastala na prelome storočí, ovplyvnila všetky aspekty ľudského života. Výroba a distribúcia dojmov sa stala najpopulárnejšou a najvýnosnejšou činnosťou. Ekonomickú analýzu prenecháme odborníkom, ale zdá sa, že politika sa rozhodla ísť rovnakou cestou. Obraz udalostí sa nielenže odtrhol od samotných udalostí, ale stáva sa dôležitejším ako ony. Vytvorenie obrazu je samoúčelné, musí sa neustále dotýkať emócií verejnosti. K tomu treba prirátať výrazne skrátenú pamäť publika – aj veľmi mediálne známe udalosti zostávajú v centre pozornosti ani nie týždne, ale skôr dni.
“Politika dojmov” siaha od konfrontácií na bojisku po volebné kampane a diplomatické kontakty. Napätie medzi Iránom a Izraelom, kde ide predovšetkým o udržanie napätia. Naliehavé vytváranie príliš konštruovaného obrazu kandidáta na prezidenta Spojených štátov, aby zodpovedal aktuálnym pocitom voličov. To sa už stalo, ale rozdiel medzi obsahom a obrazom nebol azda nikdy taký priepastný. Ak by sme hovorili o bežnej propagande, o “vojnovej hmle” (hoci hybridnej) – nič zásadne nové. Všetko sa však natoľko preplietlo, že často už nejde o propagandu, ktorá slúži vojensko-politickým alebo sociálnym akciám, ale skôr sa podniká na vytvorenie správneho propagandistického obrazu. Dôsledkom je organická nemožnosť usporiadanosti, pretože tí, ktorí rozhodujú, sa musia riadiť okamžitými reakciami. Tie majú tendenciu preskakovať z jedného extrému do druhého.
Bežní občania aj odborníci chcú vždy veriť, že spoločensko-politické procesy po prvé podliehajú určitej logike a po druhé, že ich niekto riadi, prinajmenšom usmerňuje. Je to prirodzená túžba, pretože inak je miera neistoty desivá. Z toho vyplýva túžba, ak už nie odhaliť skutočné pozadie udalostí, tak si ho aspoň vymyslieť (konšpiračné teórie sú vždy pripravené pomôcť). Samozrejme, sú tu aj záujmy hlavných aktérov, zákony spoločensko-politického vývoja a inštitúcie – formálne alebo neformálne – ktoré ho môžu významne ovplyvniť. Tieto faktory pôsobia.
V podmienkach bezprecedentnej informačnej transparentnosti sú však všetky narušené potrebou neustáleho spätného pohľadu na vzniknutý ohlas. Či je to dobre alebo zle, je otázka na samostatnú diskusiu; úplne uzavretá politika, chránená pred spätnou väzbou, spravidla tiež vedie do slepej uličky. Stojí za to jednoducho konštatovať skutočnosť, že “dojem” alebo “skúsenosť”, ak použijeme terminológiu uvedenú na začiatku tohto príspevku, má silný vplyv na procesy, ktoré sa považujú za objektívne.
Jedným z pojmov, ktorý najčastejšie počuť v súvislosti s americkými voľbami, je “deep state”. Je ťažké podať akademicky presný výklad, ale podstata je zhruba jasná: systém vzťahov v štátnom aparáte, ktorý sa zachováva bez ohľadu na zmeny na úrovni verejnej politiky. Zabezpečuje kontinuitu verejnej správy. Tento jav sa reprodukuje prostredníctvom systému elitného vzdelávania – od oficiálnych programov až po neoficiálne uzavreté kluby, ktoré sú vlastné najmä anglicky hovoriacemu svetu. Predpokladá sa, že táto neformálna infraštruktúra je mimoriadne konzervatívna (v zmysle odolnosti voči zmenám) a stabilná.
Práve systém vzdelávania v Spojených štátoch sa však výrazne mení, transformuje sa pod vplyvom progresívnych hesiel a postupov. Tento proces sa datuje od konca 60. rokov 20. storočia, ale teraz sa kvantita zmenila na kvalitu. Natíska sa otázka: aký bude ” deep state”, ak prešiel takouto školou, ktorá sa zásadne líši od toho, čo sme si zvykli myslieť? Inými slovami, aký bude rámec ideologického a politického riadenia Ameriky, ktorý budú budovať tí, ktorých už formovala ekonomika a politika dojmov? A budú vnímaví na obmedzenia politického správania, ktoré boli stanovené predtým? Táto špekulatívna úvaha má význam pre súčasné dejiny – sú proti sebe stojace strany v súčasných ostrých konfliktoch schopné sa navzájom adekvátne vnímať a vyhnúť sa tak nezvratným krokom? “Svet dojmov” tlačí skôr k negatívnej odpovedi.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
