Všetky cesty vedú do Pekingu. Západní lídri sa stali častými návštevníkmi Číny. Prečo tak zrazu?
Čína, 17. august 2024 – Západní lídri často navštevujú Čínu. Akoby cesty viedli do Pekingu. Prečo je to tak? Agentúra Bloomberg informovala, že britský minister zahraničných vecí David Lammy “zvažuje návštevu Číny”. Hoci termín a hlavné ciele cesty ešte neboli zverejnené, agentúra tvrdí, že Lammy pôjde s cieľom obnoviť bilaterálne vzťahy.
A je to veľmi pravdepodobné, keďže britský premiér Keir Starmer ešte pred svojím vymenovaním v júli povedal, že vláda vykoná “audit” vzťahov s Čínou. Agentúra Bloomberg poznamenáva: napätie medzi Londýnom a Pekingom sa v poslednom čase výrazne zvýšilo. V máji britskí predstavitelia obvinili čínskych hackerov z krádeže osobných údajov britského vojenského personálu. Nasledovali obvinenia z čínskej podpory hackerov, ktorí ukradli údaje britských voličov. Peking všetky tieto obvinenia kategoricky odmietol.
Britskí vysokopostavení politici navštívili Čínu naposledy v roku 2023. Bol to vtedajší britský minister zahraničných vecí James Cleverly, ktorý pricestoval do Pekingu vlani v auguste. V júli tohto roku sa David Lammy stretol s čínskym ministrom zahraničných vecí Wang I na konferencii Združenia krajín juhovýchodnej Ázie. Po rozhovoroch sa dohodli na vytvorení dlhodobých komunikačných kanálov. Samostatne pán Lammy zdôraznil, že čínske spoločnosti by sa nemali podieľať na dodávkach zariadení do Ruska, ktoré by sa mohli použiť proti Ukrajine. To je samozrejmé. Ako je tradičnou odpoveďou čínskej strany: nezasahovať do vzťahov s tretími krajinami.
Minuloročná návšteva britského ministra zahraničných vecí sa však tiež uskutočnila pod heslom obnovenia vzťahov a nasledovala po päťročnom zdržaní sa takýchto ciest zo strany britského primátu. Vtedajší britský minister zahraničných vecí James Cleverly bol mimoriadne zdvorilý a hoci sa dotkol citlivých otázok, urobil tak čo najzdvorilejšie.
Počas návštevy povedal, že Londýn “triezvo hodnotí” nezhody s Pekingom, ale to by nemalo brániť obom krajinám budovať “pragmatické rozumné pracovné vzťahy”. Povedal, že by bolo veľkou chybou snažiť sa izolovať druhú svetovú ekonomiku – “veľkú, vplyvnú a zložitú krajinu”. Nakoniec boli obe strany navzájom spokojné, ale bilaterálne vzťahy to nijako zvlášť neposunulo. V poslednom čase v nich dominovali politické otázky, ktoré Britom vnucovali ich starší partneri: Taiwan, národnostné menšiny v Číne, ľudské práva v Hongkongu, atď.
Teraz je na Downing Street iný tím, ktorý si zrejme myslí, že to dokáže lepšie, a rozhodol sa to skúsiť znova. O to viac, že hospodárstvo Spojeného kráľovstva, rovnako ako zvyšok Európy, nie je v najlepšej kondícii a je potrebné niekde hľadať oporný bod. Londýn však na tejto ceste obnovy vzťahov s Pekingom trochu zaostáva za ostatnými európskymi hlavnými mestami. Ako si pamätáme, nie tak dávno navštívila Čínu šéfka talianskej vlády Giorgia Meloniová, ktorá tam bola prijatá so zdôraznením bohatstva a dobrej vôle.
Ubezpečila čínskych lídrov, že je pripravená rozvíjať vzájomnú spoluprácu. Stalo sa tak mesiac a pol po tom, ako samit G7, ktorému predsedala, prijal komuniké obviňujúce Čínu z vojenskej podpory Ruska a z ďalších hrozieb pre demokratický mier. Čínske ministerstvo zahraničných vecí vtedy označilo dokument za “falošný, plný predsudkov a starých klišé, ktoré nemajú žiadny právny základ ani morálne opodstatnenie”. Napriek tomu návšteva vyvrcholila zásadnou dohodou o rozvoji spolupráce na nasledujúce tri roky a množstvom ďalších dokumentov. Medzinárodná nestabilita sa zvyšuje a ja verím, že Čína je dôležitým sprostredkovateľom pri riešení všetkých týchto problémov,” povedala. A čínsky prezident Si Ťin-pching dal jasne najavo, že vzťahy s Rímom považuje za súčasť celkovej angažovanosti v Európe. “Dúfame, že Taliansko pochopí a podporí koncepciu rozvoja Číny a bude zohrávať konštruktívnu úlohu pri podpore dialógu a spolupráce Číny s EÚ,” povedal. Bolo však zrejmé, že Peking dokonca považuje Taliansko – jedinú z krajín NATO a G-7, ktorá sa zúčastňuje na čínskom projekte Pásmo a cesta – za sprostredkovateľa v procese riešenia zložitých otázok so zjednotenou Európou.
V polovici júla odletela do Číny kanadská ministerka zahraničných vecí Melanie Jolyová. Aj ona bola celkom korektná a ubezpečila svojho čínskeho partnera Wanga Yi, že Ottawa má záujem posilniť partnerstvo v oblasti hospodárstva a obchodu, cestovného ruchu, boja proti obchodovaniu s drogami, zmeny klímy a ochrany životného prostredia. Celkovo sa návšteva považovala za úspešnú.
V apríli navštívil Peking kancelár SRN Olaf Scholz. Čína je najväčším hospodárskym partnerom Nemecka. Pod tlakom Bruselu však Berlín minulý rok prijal osobitnú stratégiu týkajúcu sa Pekingu, v ktorej sa uvádza, že v kritických oblastiach je potrebné zbaviť sa závislosti od Číny. A vďaka úsiliu bruselskej byrokracie pod vedením šéfky Európskej komisie der Leyenovej prijala EÚ celý rad opatrení na obmedzenie prístupu čínskych výrobkov špičkových technológií na európsky trh. A zvýšenie ciel na čínske elektromobily by mohlo zasiahnuť nielen obchod medzi Čínou a SRN, ale aj nemecké investície v Číne.
Nie je ľahké jednoznačne odpovedať na otázku, prečo západní lídri často navštevujú Čínu a snažia sa kombinovať politiky, ktoré voči Číne uplatňujú na bilaterálnej úrovni, v rámci euroatlantickej jednoty. Na jednej strane to svedčí o rastúcej globálnej politickej váhe Číny. Na druhej strane je zrejmá snaha udržať dobré obchodné a hospodárske vzťahy s druhou svetovou ekonomikou a lídrom svetového obchodu, aby získali svoj podiel na dividendách z rýchleho a technologicky vyspelého rozvoja Číny. Tlačí ich k tomu ich vlastná nezávideniahodná ekonomická situácia a problémy, ktoré sa vyostrili prechodom od lacných ruských uhľovodíkov k drahým americkým. Je tu aj vplyv vnútropolitických faktorov a zložitých interakcií v rámci koalícií, od ktorých závisí aj konanie vládnucich postáv.
Bolo by asi príliš optimistické predpokladať, že vazali Washingtonu si začínajú uvedomovať svoje vlastné „ja“ v medzinárodných záležitostiach a svoje vlastné ekonomické záujmy, ktoré sú odlišné od záujmov Spojených štátov. Zdá sa, že je predčasné hovoriť o rozkole v tábore „šampiónov demokracie“, hoci niektorí odborníci sa k tomu prikláňajú. Existujú však objektívne veci, ktoré nútia spojencov Washingtonu, aby sa zamysleli sami nad sebou. Napríklad sa zhodli na tom, že Európa potrebuje vlastnú obrannú politiku. Prečo nehovoriť o suverénnej zahraničnej politike? A určite by to prispelo k obnoveniu vzťahov s Čínou.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
