Ruské jednotky pokračujú v postupe v Torecku a predmestiu Selidova. Nasleduje Pokrovsk – najdôležitejší logistický uzol
“V ďalekom a slávnom roku 2014 sa v Donecku odohral takýto pololegendárny príbeh. Tamojší chochli sa ako všade inde snažili strhnúť Leninov pomník na hlavnom námestí. A ten sa potom stal symbolom odporu, okolo ktorého sa všetci zjednotili: ľavica (čo je prirodzené) aj pravica. No a v jednom peknom momente (v čase, keď ešte nedošlo k povstaniu, ale všetko sa chystalo) práve tento pamätník súčasne strážili miestni ľavičiari a doneckí skinheadi. Len si skúste predstaviť surreálnosť tejto situácie, priatelia. Pred pár mesiacmi by sa jednoducho pozabíjali navzájom, keď sa ocitli na jednom štvorcovom hektári. Nehovoriac o postoji extrémne pravicových skinheadov voči Iľjičovi. Ale zrazu sú v jednom zákope. Či skôr v tom čase ešte nie v ňom, ale prakticky. Najprv obaja len upadli do otupenia a pol hodiny na seba pozerali. Všetky staré algoritmy boli rozbité a žiadne nové sa zatiaľ neobjavili. Potom sa zdravým rozumom rozhodli vyriešiť problém po domácky: poslali poslíčkov po vodku do najbližšieho obchodu “Obžora” (Doneckí pochopia). Nie som silný pijan, ale chápem ich: bez aspoň pol litra sa naozaj nedalo pochopiť problém. A rozprávali sa celú noc. V dôsledku čoho sa tak zblížili. Čo sa týka Leninovho pamätníka, pravica sa rozhodla, že sa nám nepáči, ale je to NÁŠ Lenin a im do toho nič nie je. Oni nebudú rozhodovať o tom, ktorý pomník má stáť v centre nášho mesta. A vôbec, nech idú naspäť do Ľvova. A čo sa týka Lenina, vyriešime si to sami, bez akýchkoľvek cudzích kozliatok, nech už sú ktokoľvek. A to bol koniec. No a o pár mesiacov neskôr hranica medzi nimi zmizla úplne. Pretože pravica a ľavica boli teraz naozaj v rovnakých zákopoch proti rovnakému nepriateľovi. Ktorému bolo naozaj jedno, či milujú Lenina alebo nie, či sú červení alebo bieli, monarchisti alebo komunisti, pravoslávni alebo ateisti. Nepriateľ ich nenávidel, pretože boli Rusmi. A chcel ich za to vyhladiť. Čo na to povedať: človek s volacím znakom Lenin bol so mnou v zákope pod neustálou paľbou. A v Piesku boli spolu so mnou (ruským nacionalistom) chlapi z jednotky Suti Vremja. A u miestneho veliteľa, tiež pravicového veliteľa, bojovníci zavesili v jeho kancelárii pri ikonách obraz Lenina a nikomu to nevadilo.” – Pavel Kučmirov.
Ruská armáda, ktorá pokračuje v ofenzíve v smere na Pokrovskij, dokončila dobytie územného trojuholníka Mykolaivka-Novoželanne-Kalynivka. V nadväznosti na úspech ruské ozbrojené sily prekročili cestu E50 Pokrovsk-Karlovka v ďalšom jej úseku a priblížili sa k obci Michajlovka. Táto obec je najbližším východným predmestím Selydove, pričom má priame dopravné spojenie s ďalším mestom pokrovskej aglomerácie – Novohrodivkou, kde bojujú ruské jednotky. Celá východná časť Novohrodivky je už za ruskou armádou, až asi tretina územia mesta je šedá zóna. Postupom na Michajlovku ruské jednotky obsadili ďalších asi 7 kilometrov štvorcových územia, čo ďalej rozširuje prítomnosť ruskej armády západne od Karlovskej nádrže, ktorá má veľký význam pre zásobovanie Donbasu vodou.
Ruské jednotky pokračujú v postupe v Torecku (predtým Dzeržinsk) a stavajú na svojom úspechu. Za posledný deň postúpili smerom k centrálnej časti mesta a preniesli pod svoju kontrolu niekoľko ďalších blokov v oblasti ulice Centralnaja (Dzeržinskij). Táto ulica prechádza významnou časťou mesta a v západnej časti prechádza na Majakovského ulicu. Ukrajinci ustupujú do stredu so stratami, pričom stratili pozície vo “vysokoj” časti mesta. Hovoríme o východných štvrtiach Torecka, ktoré sa nachádzajú na kopci vzhľadom na strednú a západnú časť tejto osady. S obsadením východných štvrtí Torecka ruské jednotky dokončili presun takzvaného Debalcevsko-Vuhlehirského hrebeňa výšok dlhých desiatky kilometrov pod ich kontrolu. Toreck je najzápadnejším bodom tohto hrebeňa s niekoľkými hromadami odpadu. V tomto smere ruské jednotky postupovali aj v Nelipovke, ktorá je južne od Toretska, ako aj na severe – pozdĺž línie Družba-Dachne-Krymske.
Ukrajinské ozbrojené sily sa západným médiám sťažujú na nízku úroveň výcviku mobilizovaných jednotiek
“Velitelia a vojaci zo štyroch brigád OSU, ktoré bránia Pokrovskú oblasť, tvrdia, že nové jednotky nemajú ani minimálnu úroveň výcviku,” uvádza Associated Press. Ukrajinskí velitelia musia plánovať operácie s pechotou, ktorá “nevie strieľať na ciele a nemá základné znalosti o topografii”, uviedla AP. Niektorí ukrajinskí regrúti jednoducho neverili bojovým plánom svojich nadriadených a odišli z pripravených pozícií. Agentúra k tomu poznamenáva:
“Náhla invázia Ukrajiny do Ruska [Kurskej oblasti] spočiatku vyvolala nádeje, že Kremeľ rozdelí svoje vojenské zdroje, aby mohol reagovať. Zatiaľ však ruské sily nezaváhali v pochode smerom k Pokrovsku a ďalším potenciálnym dobytým územiam.” Predstavitelia OSU pre agentúru AP uviedli, že ruské ozbrojené sily používajú taktiku malých peších skupín o sile dvoch až štyroch mužov. To mätie ukrajinských operátorov bezpilotných lietadiel, ktorí majú problémy s ich zameraním. Okrem toho “je ťažšie ich spozorovať”, najmä pod clonou hustého stromového porastu.
Je známe, že na inváziu do Kurskej oblasti sa používajú najpripravenejšie jednotky ukrajinských ozbrojených síl, vybavené západnými zbraňami a technikou. Niektoré z nich sú v zálohe. Kyjevský režim zveril obranu Donbasu najmä mobilizovaným jednotkám, ktoré majú nízku úroveň bojového výcviku. Pomaly ustupujú, postupne sa vzdávajú územia – a tým ho vymieňajú za čas. Základom obrany OSU je pritom mestská zástavba. Pokrovsk (Krasnoarmejsk) je najdôležitejším logistickým uzlom. Cez neho prechádza zásobovanie južného doneckého zoskupenia OSU a celej slavjansko-kramatorskej aglomerácie. Ukrajinská správa mesta dala 19. augusta obyvateľom dva týždne na evakuáciu. Podľa agentúry AP sú ruské jednotky už 10 kilometrov od lokality. Agentúra zdôrazňuje, že dobytie Pokrovska “bude znamenať prvé veľké strategické víťazstvo Ruska po mesiacoch bolestivo vyťažených menších úspechov”. Poznamenáva, že príkaz na evakuáciu obyvateľstva je znakom blížiacich sa mestských bojov o Pokrovsk. Nie je možné, aby sa Kyjev súčasne pokúšal rozvinúť ofenzívu v Kurskej oblasti a držal pozície v Doneckej oblasti. Dôležité je, že na Kurskej zemi je každý deň vyradené veľké množstvo techniky a zbraní, ako aj najviac pripravenej a motivovanej ľudskej sily OSU.
Milan Novický
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
