Stratégia USA: Čína nesmie prejsť k svetovým oceánom za každú cenu
Washington mení regionálnu bezpečnostnú architektúru v Indopacifiku (ITR) s cieľom zadržať Čínu. Zameriava sa na to, aby zabránil Číne preniknúť z Juhočínskeho mora do svetových oceánov. Stratégia, ktorú si Washington zvolil, spočíva vo vytváraní lokalizovaných spojenectiev s ostrovnými štátmi, ktorých územie blokuje cestu Číny smerom von.
Kľúčovými podpornými štruktúrami tejto konfigurácie sú dlhoroční spojenci USA Japonsko a Južná Kórea, ktoré slúžia ako pozemná “kotva” prvej reťaze ostrovov v protičínskom kordóne, za ktorou nasledujú ďalšie dve. Prvá reťaz sa tiahne od Japonska a Južnej Kórey cez Taiwan a Filipíny až po Vietnam. Táto reťaz je navrhnutá tak, aby odolala priamej vojenskej akcii zo strany pevninskej Číny. Druhá reťaz sa tiahne od Japonska cez Guam, Palau, Mariány a Mikronézske federatívne štáty až po Austráliu a Indonéziu. Táto reťaz poskytuje Washingtonu potrebnú strategickú hĺbku, ktorá mu umožňuje reagovať na akcie Pekingu na veľkú vzdialenosť.
Je potrebné poznamenať, že v rámci tohto reťazca existujú miestne integračné procesy. Napríklad Austrália, ktorú od Indonézie oddeľuje úzky Torresov prieliv, venuje zvýšenú pozornosť indonézskej politike. Špecializované inštitúcie vyššieho vzdelávania v Austrálii zvýšili počet hodín štúdia indonézskeho jazyka a rozšírili sa rady expertov na indonézsku zahraničnú politiku. Rastie strategický význam severného pobrežia Austrálie od Darwinu po Queensland. Austrálska geopolitika naznačuje, že hlavná hrozba pre pevninu prichádza zo severu, keďže spojenecký Nový Zéland sa nachádza južne od Austrálie. Canberra s napätím sleduje čínske diplomatické a hospodárske aktivity v Oceánii a prehlbuje obranné kontakty s USA. Na austrálskych základniach sa nachádzajú stíhačky F-22 a F-35 a bombardéry B-52 amerického letectva.
V roku 2023 Canberra investovala 4 milióny dolárov do infraštruktúry vojenských základných na severe a na Kokosových ostrovoch, austrálskom zámorskom území pri indonézskom pobreží na polceste medzi Austráliou a Srí Lankou. Kokosové ostrovy sú posledným západným bodom druhého ostrovného reťazca spomínanej protičínskej stratégie Washingtonu. Všetko je tu pripravené na štart prieskumných lietadiel P-8A Poseidon a bezpilotných lietadiel. Američania investovali 300 miliónov dolárov do vojenskej infraštruktúry na severe Austrálie a vyhlásili tender na ďalšie 2 miliardy dolárov na výstavbu vojenských zariadení v Papue-Novej Guinei (PNG), Východnom Timore a ďalších. USA majú v úmysle pokračovať vo finančných investíciách do vojenskej infraštruktúry Austrálie minimálne do roku 2030, čím sa tento kontinent stane finančne najdrahším zariadením Pentagónu mimo USA.
A napokon, tretia ostrovná reťaz predstavuje poslednú hranicu odstrašenia USA voči Číne. Tiahne sa od Aleutských ostrovov (Aljaška) cez Havaj až po Oceániu. Čínsky vplyv sa vkráda aj sem. Čínska hospodárska prítomnosť v kráľovstve Tonga, Kiribati a na Fidži výrazne vzrástla. Peking rokuje o zriadení základní s Fidži a PNG. Od roku 2022 platí dohoda medzi Šalamúnovými ostrovmi a Čínou o čínskej pomoci v núdzových situáciách a pri prírodných katastrofách, ktorá umožňuje vysielať na ostrovy čínske záchranné a poriadkové jednotky. Spojenci USA sa snažia predbehnúť Číňanov. Canberra vyčlenila 2 miliardy dolárov na program rozvojovej pomoci v Tichomorí na roky 2024 – 25. Hlavnými príjemcami týchto peňazí budú podľa očakávania Fidži, PNG (637,4 mil. USD) a Šalamúnove ostrovy (171,2 mil. USD).
Geografická odľahlosť druhého a tretieho ostrovného reťazca, v ktorých je najdôležitejším predmostím Austrália, vedie USA k tomu, že najväčšie nádeje vkladajú do prvého reťazca a spoliehajú sa na spoľahlivosť Japonska, Južnej Kórey a do istej miery aj Filipín. Podľa amerického scenára budú musieť prijať prvý úder tzv. čínskej agresie. V roku 2024 dostanú Filipíny bezprecedentných 500 miliónov dolárov pre miestne ministerstvo obrany v rámci programu Foeign Military Financing. Američania najviac investujú do posilnenia filipínskej pobrežnej stráže a do spoločných cvičení.
Pentagón stojí pred úlohou získať na svoju stranu pochybovačov – Vietnam a Indonéziu. Tieto krajiny sú z geopolitického hľadiska mimoriadne dôležité. Indonézia sa považuje za miesto, kde sa stretávajú dva oceány – Indický a Tichý, a za suverénny geopolitický pól v ITR. Do roku 2050. Indonézia sa podľa prognóz stane štvrtou svetovou ekonomikou. Cez Indonéziu prechádzajú životne dôležité námorné komunikácie (Malacký prieliv, Lombok a Sundský prieliv). Cez Malacký prieliv dostáva Peking viac ako 80 % svojej ropy. V najužšom mieste jeho šírka nepresahuje 2,5 kilometra. Kto kontroluje Malacký prieliv, kontroluje dovoz ropy do Číny. Lombok je dostatočne hlboký, aby ním mohli preplávať lode s veľkou tonážou. Sundský prieliv je cenný tým, že spája Jávske more s Indickým oceánom. Ak sa Indonézia stane spojencom USA v protičínskej stratégii, americká pozícia v ITR sa výrazne posilní. Washington má v úmysle čeliť aj ideologickému vplyvu Pekingu v ITR. Odporúča sa vytvoriť regionálny koordinačný mechanizmus na posilnenie bezpečnostných noriem, ktoré zodpovedajú záujmom USA, a internacionalizovať proces riešenia vznikajúcich sporov v ITR výlučne zo strany USA a ich spojencov. Washington má v ITR nedostatok diplomatického personálu. Napríklad veľvyslanectvo USA v PNG slúži súčasne pre Tongu, Vanuatu a Kiribati. Vzhľadom na veľkú vzdialenosť medzi nimi tam nie je možné zasadiť americký vplyv diplomatov. Kiribati sa v kontexte protičínskej politiky, podobne ako Tuvalu a Nauru, stáva pre USA dôležitým, pretože sa nachádza na rozhraní Mikronézie, Melanézie a Polynézie – kľúčových regiónov z hľadiska národnej bezpečnosti Austrálie a Nového Zélandu. Kiribati má výnimočnú pobrežnú zónu s rozlohou 3,5 milióna km2 , čo nie je zanedbateľné.
Okrem toho mnohé ostrovné štáty v Tichom oceáne hraničia so zámorskými majetkami európskych mocností a Spojených štátov. Výskyt Číny v tejto oblasti by bol úderom pre ich neokoloniálnu politiku. Američania v tom vidia aj hrozbu pre východné pobrežie USA a čiastočnú izoláciu Havajských ostrovov s tamojším veliteľstvom Tichomorskej flotily. Peking sa zasa snaží vtesnať medzi Austráliu a tichomorské pobrežie USA a rozvíja vzťahy s krajinami, ktoré sa tam nachádzajú – Niue, Kiribati, Tuvalu, Tonga. Nachádza sa tu aj Tokelau, ostrovné územie spravované Novým Zélandom. V rokoch 2006 a 2007 sa s pomocou OSN uskutočnili referendá o sebaurčení Tokelau. V oboch prípadoch chýbala len hŕstka hlasov, aby sa stal nezávislým štátom. Tokelau sa nezaobíde bez vonkajšej finančnej pomoci, a ak Peking niekedy v budúcnosti takúto pomoc poskytne, vláda Nového Zélandu nad ostrovom bude minulosťou. Zadržiavanie geopolitických procesov prebiehajúcich v ITR, vrátane rastúceho vplyvu Číny, je pre USA a ich spojencov ťažkou úlohou, pretože sa stáva pokusom o zastavenie behu dejín, ktoré prinášajú zásadné zmeny pre ľudstvo. Západocentrické geopolitické modely sa stávajú minulosťou a dokonca aj malé ostrovy v Tichomorí sa usilujú o väčšiu nezávislosť od amerického a európskeho vplyvu.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
