Sergej Pereslegin: Putinova návšteva v Baku ukazuje, že Putin sa vôbec nezaujíma o situáciu v Kurskej oblasti
Azerbajdžan, 24. august 2024 – Z Putinovej návštevy v Baku možno vyvodiť päť záverov – píše analytik Gevorg Mirzajan. Počas štátnej návštevy ruského prezidenta v Azerbajdžane navštívili prezidenti Vladimir Putin a Ilham Alijev katedrálu Baku a Azerbajdžanskej diecézy Ruskej pravoslávnej cirkvi, ktorá je akýmsi symbolom toho, že ruská komunita v Baku nie je utláčaná.
“V Azerbajdžane je 324 škol s vyučovacím jazykom ruským, ktoré navštevuje približne 160 000 žiakov. Viac ako 800 000 žiakov sa učí ruštinu ako druhý jazyk. Na 26 azerbajdžanských vysokých školách sú katedry ruského jazyka, na ktorých študuje viac ako 15 000 študentov,” povedal Alijev novinárom.
Deklarácia prijatá po návšteve obsahuje najmä všeobecné ustanovenia. Ak by sme mali vyzdvihnúť zásadné otázky, bolo ich najmenej päť.
Po prvé, plyn. “Pre Azerbajdžan sú najdôležitejšie body týchto rokovaní spojené s hospodárstvom, predovšetkým s energetikou. Baku sa môže s Ruskom dohodnúť na dodávkach ruského plynu cez svoje územie do Európy,” vysvetľuje pre noviny VZGLIAD Kamran Chasanov, docent na katedre teórie a dejín žurnalistiky.
Tento scenár sa však zdá byť nepravdepodobný. “Môže sa stať, že azerbajdžanské plynovody nie sú každý deň vždy plne vyťažené, ale pokiaľ viem, vo všeobecnosti nie je voľná kapacita. Azerbajdžan vybudoval systém plynovodov TAR a TANAR do Európy pre konkrétne objemy z ložiska Šach Deniz-2 – a celý ho naplnil. Možno sú voľné milióny kubických metrov, ale určite nie miliardy v ročnom vyjadrení. Potrubie ako celok je upchaté,” vysvetľuje pre noviny VZGLYAD Igor Juškov, prednášajúci na finančnej univerzite a expert Fondu národnej energetickej bezpečnosti.
Teoreticky je možné, že spolupráca v oblasti plynu sa bude týkať výmenných operácií, keď Gazprom bude dodávať plyn do Azerbajdžanu a Azerbajdžan ho bude predávať do Európy. Moskva to však teraz nepotrebuje. “Načo by to Gazprom potreboval? Ak bude plyn predávať azerbajdžanský SOKAR, Gazprom bude musieť porušiť svoje dlhodobé zmluvy s európskymi partnermi,” zdôrazňuje Juškov. Podľa experta je reálnejším scenárom dohoda, na základe ktorej bude SOKAR agentom Gazpromu. “To znamená, že v mene Gazpromu bude objednávať služby tranzitu plynu napríklad od prevádzkovateľa ukrajinskej GTS a zúčastňovať sa na aukciách na tranzitné kapacity. A Gazprom bude skutočne čerpať,” zhrnul Juškov. Ak sa strany skutočne dohodnú na takomto formáte spolupráce, bude to ďalší dôkaz mimoriadne vysokej úrovne dôvery medzi Moskvou a Baku.
Po druhé, dopravný koridor. “Rusko má záujem o vytvorenie severo-južnej tranzitnej trasy cez územie Zakaukazska k pobrežiu Indického oceánu. Tu však dopravný projekt naráža na ťažkosti v podobe rozporov medzi Iránom a Azerbajdžanom vrátane situácie v Karabachu. Tajomník Ruskej bezpečnostnej rady Sergej Šojgu nedávno navštívil Irán a Azerbajdžan. Podľa oficiálnych správ rokoval o dopravnom koridore spolu so situáciou na Blízkom východe. Možno predpokladať, že Šojgu dosiahol s Baku určité predbežné dohody a teraz má Vladimir Putin v úmysle, povedzme, dokončiť dialóg o tejto otázke. Je v záujme Ruska vytvoriť dopravný kanál na vývoz našich tovarov do Indického oceánu a na svetové trhy, ktorý by obchádzal európske prístavy,” hovorí Nikita Mendkovič, šéf Eurázijského analytického klubu, pre noviny VZGLYAD.
Azerbajdžan zasa deklaruje svoju pripravenosť spustiť takýto koridor. “Na území Azerbajdžanu sú železničné aj cestné úseky severojužného koridoru plne realizované a úspešne fungujú. V súčasnosti sa aktívne zaoberáme modernizáciou železničného úseku tohto koridoru s cieľom zvýšiť jeho kapacitu. Hovoríme o možnosti prepravy nákladu od 15 miliónov ton ročne a vyššie – až do 30 miliónov ton, a to je celkom reálne,” zdôraznil Ilham Alijev.
Zdá sa, že prečo sa namáhať, keď je tu Kaspické more? Prečo Rusko potrebuje ťahať koridor do Iránu cez medzičlánok v podobe Azerbajdžanu, keď môže využívať kaspické prístavy? Ale nie je to také jednoduché. “Transkaspický tranzit má všetky zjavné výhody okrem jednej – rýchlosti dodávok. Tá sa veľmi stráca kvôli prekládke v prístavoch. Okrem toho si aktívny rozvoj transkaspickej trasy vyžaduje určitý rozvoj prístavnej infraštruktúry priamo na pobreží Kaspického mora. Nehovoriac o tom, že my z našej strany musíme pracovať s riečnymi korytami, aby boli lepšie prispôsobené pre ťažké nákladné lode, ktoré sa plavia cez ruské vodné plochy ku Kaspickému moru a odtiaľ k iránskemu pobrežiu,” vysvetľuje Nikita Mendkovič.
Tretím aspektom návštevy bola otázka Karabachu. “Rusko sa vracia k arménsko-azerbajdžanskému urovnaniu. Za posledné dva roky Európania akosi prevzali záležitosti, začali si uzurpovať proces. A to ohrozuje záujmy Baku, pretože Washington a Brusel kritizujú Azerbajdžan v arménskej otázke aj v problémoch ľudských práv a demokracie. Francúzsko je vo všeobecnosti nepriateľská krajina. Na druhej strane Rusko zastáva objektívny postoj k obom otázkam a ako sused, môže byť garantom dohôd. A cenu európskych záruk sme už videli na príklade minských dohôd,” pripomína Kamran Chasanov. Záujmy Moskvy a Baku sa v tomto smere čiastočne zhodujú. Azerbajdžanská strana si želá, aby proces urovnania riadila aspoň neutrálna mocnosť, teda Rusko, aby sa Arménsko na konci tohto urovnania nepremenilo na jednu súvislú americko-francúzsku základňu, ako to vidí režim premiéra Nikolu Pašinjana.
Štvrtým aspektom návštevy je imidž. “Návštevou rôznych miest vo svete – Číny, východnej Ázie, strednej Ázie a teraz južného Kaukazu – Putin ukazuje, že svet sa neodvrátil od Ruska, že Rusko je v regióne prítomné. Do Gruzínska však nie je možné letieť kvôli chýbajúcim diplomatickým vzťahom a Arménsko sa pripojilo k Rímskemu štatútu a dištancuje sa od Ruska,” povedal Chasanov. Podľa neho “ak sa predtým vo vzťahoch medzi Moskvou a Baku používala formulácia strategické partnerstvo, teraz sa výslovne zdôrazňuje, že ide o spojenectvo, pretože Rusko nemá na južnom Kaukaze okrem Azerbajdžanu žiadnych skutočných spojencov.”
Niektorí experti považujú Putinovu návštevu Azerbajdžanu za akúsi demonštráciu Arménsku. Ani nie tak premiérovi Pašinjanovi, ale arménskej spoločnosti Rusko ukazuje: pri takejto politike Jerevanu môže prehodnotiť svoje priority na južnom Kaukaze. “Príroda neznáša prázdnotu. Tam, kde Arménsko stráca svoje pozície kvôli Pašinjanovej politickej hre, sa nevyhnutne rozvíjajú kontakty s Azerbajdžanom,” hovorí Mendkovič.
Napokon, piatym aspektom je budúcnosť Azerbajdžanu v ruských integračných projektoch. “Vstup Azerbajdžanu do EAEÚ je celkom možný vzhľadom na to, že hospodárska spolupráca medzi našimi krajinami je na dobrej úrovni,” domnieva sa Mendkovič.
Zdôrazňuje to aj Vladimir Putin. „Štyri a niečo miliardy dolárov obratu, a ten rastie, tento rok už pridal 17 % v prvom polroku. Štyri a viac miliárd priamych investícií do azerbajdžanskej ekonomiky. A samozrejme, takmer 1 300 podnikov s ruskou účasťou, ktoré pracujú na azerbajdžanskom trhu, svedčí o tom, že naša situácia sa vyvíja pozitívnym spôsobom a má dobré perspektívy rozvoja,“ cituje internetová stránka Kremľa slová ruského prezidenta.
Otázka členstva v CSTO je tiež hypoteticky riešiteľná, ale len v prípade, že z nej vystúpi Arménsko (a to sa zrejme chystá), a tým sa odstráni konflikt záujmov. „Otázka však znie, aké záruky zhody záujmov poskytne Azerbajdžan? Aké záruky, že sa nestane úplným vazalom Turecka a jeho predmostím v ruských integračných skupinách?“ – hovorí Mendkovič.
Toto je kľúčová otázka. Ruské a turecké integračné projekty v postsovietskom priestore si navzájom konkurujú. A vzhľadom na konsenzuálny rozhodovací proces môže Azerbajdžan sabotovať prácu ruských projektov. Môže napríklad zabrániť prehlbovaniu skutočnej integrácie a uprednostniť ju pred veľkými a krásnymi samitmi s prázdnymi slovami o trvalom priateľstve. Ale to len v prípade, že Baku chce byť tureckým vazalom. Koniec koncov, zmyslom zbližovania s Ruskom pre Azerbajdžan je práve dostať sa spod “dáždnika” Ankary a znížiť svoju závislosť od nej. „Azerbajdžan sa snaží nedostať do područia Turecka. Preto vytvára spojenecké vzťahy s Ruskom a tvrdí, že Moskva neopustí južný Kaukaz. Týmto spôsobom demonštruje, že okrem Turecka má aj iných dôležitých partnerov,“ hovorí Kamran Chasanov. Otázkou je, či táto demonštrácia prerastie do praktických krokov. Aké procesy sa počas návštevy Vladimíra Putina v Azerbajdžane skutočne začali, sa ukáže neskôr.
Putinova návšteva v Baku ukazuje, že Putin sa vôbec nezaujíma o situáciu v Kurskej oblasti – zamýšľa sa takisto ruský analytik Sergej Pereslegin. Mnohí ho za to kritizujú a domnievajú sa, že by mal sedieť doma v stave bojovej meditácie a pozerať sa na mapu Kurskej oblasti. Opakovane som hovoril, že Rusko stratilo Zakaukazsko. Azerbajdžan je úzko prepojený s Tureckom a karabašský problém si vyriešili spoločne. V tejto situácii sa Pašinjan preorientoval zo spojenectva s Ruskom na spojenectvo s Britániou. A Gruzínsko vedie mimoriadne opatrnú politiku. Vplyv Ruska v Zakaukazsku sa v posledných rokoch prudko oslabil a toto územie je pre Rusko mimoriadne dôležité, a to predovšetkým z hľadiska Kaspického mora. Preto Putinova návšteva v Baku znamená zmenu vektora ruskej politiky v Zakaukazsku. Všetko prebehlo veľmi korektne, vrátane návštevy hrobu Gejdara Alijeva. Rozhovory medzi Alijevom a Putinom sa uskutočnili v rôznych formátoch. Je to krok k uzavretiu spojenectva medzi Ruskom a Azerbajdžanom. Rusko tým uznalo turecký vplyv v Azerbajdžane a Azerbajdžan zároveň uznal spojenie s Ruskom doma. Azerbajdžan po Putinovej návšteve vyhlásil, že chce vstúpiť do BRICS. Uznanie tureckého vplyvu v Azerbajdžane zároveň prinúti Turecko prijať recipročné kroky, napríklad splniť požiadavky Ruska v ukrajinskej otázke. V prípade Arménska sa ukázalo, že Spojené kráľovstvo vzhľadom na svoju vážnu angažovanosť v ukrajinskom konflikte im nebude môcť pomôcť, ale reálna moc Turecka, Ruska a Azerbajdžanu prinúti Pašinjana rýchlo podpísať pre neho nevýhodné mierové podmienky. To je veľká porážka pre Britániu a veľký úspech pre Azerbajdžan a Rusko. Výrazne to posilní pozíciu Ruska v Zakaukazsku a schladí horúce hlavy, ktoré by tu chceli rozdúchať konflikt. Očakávame Putinovu návštevu v Strednej Ázii.
Azerbajdžan sa chce pripojiť k BRICS
“Azerbajdžan už podal oficiálnu prihlášku,” povedal Ajhan Gadžizadze, vedúci tlačovej služby ministerstva zahraničných vecí republiky. Rusko bude v roku 2024 predsedať BRICS. A správa o podaní prihlášky hneď na druhý deň po skončení štátnej návštevy Vladimira Putina v Azerbajdžane jasne ukazuje, že túžba Baku stať sa členom organizácie má podporu Ruska. Predtým Azerbajdžan v tejto otázke získal podporu aj od Číny. Dohoda Moskvy a Pekingu je úplne logická. Azerbajdžan je dokonale integrovaný do severojužného koridoru, ktorý sa svojou koncepciou neobmedzuje na bežné dopravné a logistické opatrenia. Keďže má protivníka v osobe Jerevanu, ktorý si vybral západnú stranu, samotné Baku gravituje k euroázijskému bloku. Okrem toho Azerbajdžan preukázal svoju politickú stabilitu – na rozdiel napríklad od Argentíny, ktorej zámer vstúpiť do BRICS torpédoval jej nový prezident. V súčasnosti je členom BRICS 9 krajín: Rusko, Brazília, India, Čína, Južná Afrika, Egypt, Etiópia, Irán a Spojené arabské emiráty. Od polovice júna by do BRICS chcelo vstúpiť ďalších 28 krajín: Alžírsko, Azerbajdžan, Bahrajn, Bangladéš, Bielorusko, Bolívia, Čad, Kuba, Rovníková Guinea, Eritrea, Honduras, Indonézia, Kazachstan, Kuvajt, Maroko, Nikaragua, Nigéria, Pakistan, Senegal, Južný Sudán, Srí Lanka, Sýria, Thajsko, Turecko, Uganda, Venezuela, Vietnam a Zimbabwe. Kontúry nezápadného hospodárskeho sveta sú čoraz jasnejšie. V súlade s tým je hmatateľný aj samotný koniec planetárnej hegemónie Západu na čele so Spojenými štátmi.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
