Na Ukrajinu definitívne mieri 239 švédskych obrnených transportérov PBV 302
Ide o množstvo, ktoré zrejme Švédsku ostalo na skladoch z celkového počtu 647 vozidiel rôznych modifikácií, ktoré boli vyrobené medzi rokmi 1965 až 1972 a vo výzbroji sa udržali až do roku 2014. V súčasnosti sa uvádza, že 239 kusov je celý zvyšok flotily týchto vozidiel, ktoré majú zaujímavú históriu.
Nahradiť mali oveľa menší počet vyrobených obrnených transportérov PBV 301, ktoré vznikli prestavbou československých ľahkých tankov ČKD LT vz. 38. Tie boli pre Švédsko skutočne vyrobené v počte 90 kusov, ale s termínom dodávky marec 1940. Skončili skonfiškované ako PzKpfw 38(t) Ausf. S. Švédsko potom získalo licenciu Böhmisch-Mährische-Maschinenfabrik a začalo so stavbou tankov v decembri 1942. Vzniklo 116 tankov Strv m/41 SI a 104 Strv m/41 SII, plus 36 samohybných útočných diel Stormartillerivagn m/43 (75 mm, neskôr niektoré prezbrojené na Bofors 105 mm M/44), ktoré vydržali vo výzbroji do roku 1973.
Povinné prednášky o švédskom samohybnom dele Stormartillerivagn m/43 by pomohli výrazne znížiť spotrebu práškov na spanie:
Všetky ľahké tanky, ktorých hmotnosť bola 10, prípadne 11 ton po zosilnení čelného panciera boli ale v polovici 50. rokov vyradené a určené na prestavbu na obrnené transportéry PBV 301, žiaden originálny tank sa nezachoval. Vystavované sú repliky, ktoré vznikli spätnou prestavbou samohybných útočných diel. Z vyrobených 220 tankov oboch verzií vzniklo opäť 220 obrnených transportérov Pansarbandvagn 301 s posádkou 2 – vodič a veliteľ, ktorý zároveň plnil funkciu strelca a 8 členným výsadkom. Vozidlo poháňal benzínový motor Svenska Flygmotor s výkonom 160 koní a dosahovalo maximálnu rýchlosť 45 km/h s dojazdom 300 km. Pancier mal efektívnu hrúbku od 8 do 50 mm (horný list čela korby 20 mm pri sklone 55°.)
Z pohľadu budúceho vývoja bola najdôležitejšia výzbroj, ktorú predstavoval automatický rýchlostrelný kanón kalibru 20 mm Bofors akan M45/b, ktorý bol pôvodne výzbrojou švédskych stíhačiek Saab 21. Zásobovanie pásom na 75 nábojov, vozidlo viezlo 450 kusov munície. Na obrnených transportéroch tak došlo k recyklácii leteckého kanóna, čo neskôr ovplyvnilo aj výzbroj PBV 302.
V obrnenom transportéri bolo aj miesto pre guľomet Ksp 58 (FN MAG švédskeho kalibru 6,5×55 mm) a 84 mm pancierovku Carl Gustav s 9 strelami (Slovensko bolo prvým zákazníkom pre verziu M4). Oficiálne bol transportér používaný len 10 rokov od 1961 do 1971, ale čiastočne ostal v rezerve, mnoho vozidiel skončilo ako cvičné terče.
Obrnený transportér PBV 301 na platforme tanku Strv m/41, resp. LT vz.38:
Prechodné riešenie akým PBV 301 boli umožnilo švédskym ozbrojeným silám doplniť kolesové obrnené transportéry Terrängbil m/42 KP, ktoré slúžili od roku 1944 do roku 2004 a potom ostali v rezervách Estónska, Litvy a Lotyšska pre prípadnú vojnu s Ruskom. Ak si ich skôr nevyžiadajú Ukrajinci, po operácii v Kurskej oblasti im opäť bude chýbať technika.
Tieto kolesové obrnené transportéry bývajú označované ako bojové vozidlá pechoty, ale nespĺňajú kritéria minimálne v tom, že ich výzbroj najčastejšie tvorila dvojica vodou chladených guľometov Ksp m/36, ktoré používali väčšinou výkonnejší švédsky puškový náboj 8×63 mm a neskôr boli konvertované na náboj 7,62×51 mm NATO. Tieto guľomety boli spočiatku vyrábané ako licenčná verzia amerického guľometu M1917A1 pre náboj 6,5×55 mm, ale prišlo sa na to, že náboj je príliš ľahký a nevhodný pre streľbu na veľké vzdialenosti a proti lietadlám. Konverzia na veľmi výkonný puškový náboj 8×63 mm bola možná po výmene hlavne a niektorých iných detailov zbrane.
Na vozidlá Terrängbil m/42 KP boli dvojice guľometov montované na obežný kruh na strope kabíny vodiča. Korba nebola opancierovaná zhora. Vozidlo od firmy Volvo, ktoré vydržalo vo Švédsku až do roku 2004 malo hmotnosť 6,96 tony (verzia firmy Scania vyradená v roku 1970 len 6,3 tony). Posádka 3 (veliteľ, strelec, vodič) výsadok až 17 ľudí! Maximálna rýchlosť bola 70 km/h, v roku 1983 dostali ešte vozidlá 6 vrhačov dymových granátov. Pancier mal hrúbku od 8 do 20 mm a racionálne uhly sklonu.
Terrängbil m/42 KP:
Dĺžka služby vozidiel 200 vozidiel Terrängbil m/42 KP od firmy Volvo umožnila v roku 1970 vyradiť 300 kusov Terrängbil m/42 KP od firmy Scania, v roku 1971 pásové obrnené transportéry PBV 301 a v roku 1973 aj samohybné útočné delá Stormartillerivagn m/43. K dispozícii už boli nové pásové transportéry PBV 302 vyrobené od roku 1965 do roku 1972 v počte 647 kusov, z čoho 518 pripadalo na základnú verziu vozidla na prepravu pechoty a 129 bolo špeciálnych verzií vrátane veliteľských vozidiel, vozidiel na riadenie delostreleckej paľby, zdravotnícku evakuáciu a vyslobodzovacích vozidiel. PBV 302 váži 13,5 tony a poháňa ho diesel Volvo THD 100 s výkonom 280 koní, má teda solídny merný výkon 20,74 koní na tonu. Prevodovka je mechanická s 8 stupňami pre jazdu vpred a 3 pre jazdu vzad. Podvozok má päť pojazdových kolies na každej strane, ktoré sú dvojité s gumenými bandážami. Sú odpružené torznou tyčou, prvé a posledné páry pojazdových kolies majú hydraulické tlmiče. Hnacie kolesá sú predné, podporné nie sú, pás leží na pojazdových kolesách. Merný tlak na pôdu je 0,5 kg/cm².
Maximálna rýchlosť na ceste je 66 km/h a dojazd 300 km. Výška kolmej steny 0,6 m, šírka priekopy 1,8 m, stúpanie 60°, svetlá výška 400 mm, vozidlo je obojživelné, pláva rýchlosťou 7,5 km/h.
Výhodou PBV 302 na ukrajinskom bojisku bude dobrá priechodnosť terénu na úrovni ruských vozidiel, vrátane snehu, bahna a piesku:
Pancier je opäť oceľový s hrúbkou do 23 mm. Výzbroj tvorí automatický rýchlostrelný kanón kalibru 20×110 mm typu HS804 s miestnym označením automatkanon m/47D. Ide teda opäť o starý známy španielsko-švajčiarsky kanón Hispano-Suiza HS 404, ktorý vznikol v polovici 30. rokov a vyrábal sa vo Francúzsku, odkiaľ sa ho neúspešne pokúšalo pre svoje stíhačky Avia Bk-534 získať Československo. Počas druhej svetovej vojny bol upravený a masovo vyrábaný v USA a Veľkej Británii v rôznych modifikáciách. Verzia HS804 vznikla až po vojne vo Švajčiarsku a vyrába sa dodnes v Srbsku ako Zastava M55. Na protilietadlových OT BOV-3 a BVP M-80 poskytnutých Slovinskom už kanóny HS804 na Ukrajine bojujú. Dňa 20.8.2024 bol pri Oľgovke v Kurskej oblasti skutočne zničený BOV, išlo však o verziu BOV-M so 7,62 prípade 12,7 mm guľometom.
Vo Švédsku slúžil HS804 ako výzbroj stíhačiek Saab-29 Tunnan. Opäť bol teda pôvodne používaný ako letecký kanón a recyklovaný pre obrnené vozidlo. Zásoba munície bola 505, z toho 405 trieštivo-trhavých granátov rozdelených do troch nábojových pásov a 100 protipancierových rozdelených do 10 klipov. Toto sa prejavilo ako komplikované riešenie a prešlo sa na 10 zásobníkov po 30 nábojov. Námer je -10-+50°, odmer kruhový, optický zameriavač má 8-násobné zväčšenie. V mierkach polovice 60. rokov to bola veľmi silná výzbroj umiestnená v jednomiestnej veži.
Kanón HS804 je dostatočne presný a účinný. Efektívny dostrel je 2000 m. Predstavuje nárast palebnej sily oproti americkým transportérom M113 vyzbrojeným spravidla guľometmi kalibru 12,7×99 mm.
Doplnková výzbroj sú dva 71 mm mínomety Lyran pre osvetľovacie míny. V priestore pre výsadok sa pochopiteľne opäť prenášajú ťažké pechotné zbrane ako guľomet Ksp 58, pancierovka Carl Gustav, prípadne AT4 a dokonca v niektorých prípadoch PTRS Bill. Posádka 3 (veliteľ, strelec, vodič), výsadok 8. Aký dobrý je PBV 302? Nemá technicko-taktické charakteristiky moderných vozidiel, ale môže prekonať ťažký terén a vodné prekážky. Na rozdiel od mnohých dodaných obrnených transportérov, kolesový aj pásových bude mať pravdepodobne pôvodný 20 mm kanón. Každý jeden kus budú Rusi musieť zničiť s prihliadnutím na jeho dostatočný oceľový pancier a palebnú silu, ktorá sa vlastne pokiaľ ide o hlavnú zbraň približuje nemeckému BVP Marder (20×139 mm Rh 202 s 1250 kusmi munície). Modernizovať sa transportéry asi nijako nebudú, s výnimkou poľných úprav proti FPV kamikadze dronom. Nie je na to čas, pravdepodobne budú v najkratšom možnom čase nasadené na línii bojového kontaktu. Tam budú transportéry PBV 302 predstavovať pre ukrajinské vojská prínos, netreba však zabúdať na závažný fakt. Švédsko, ktoré ich vyrobilo v počte 647 kusov ich používalo do roku 2014. Po skončení studenej vojny však akupovalo množstvo techniky z výzbroje vojsk Varšavskej zmluvy.
V roku 1993 kúpilo od Nemecka z výzbroje bývalej NVA 460 sovietskych pásových transportérov MT-LB, ktoré používalo do roku 2011, kedy posledných 147 kusov predalo Fínsku.
A švédsko tiež používalo 372 bojových vozidiel pechoty BMP- /BVP-1 z výzbroje NVA, ktoré boli modernizované v Poľsku. Odpredané boli v roku 2006. Dodávky vyslúžilých obrnených transportérov PBV 302 budú financované z gigantického balíka pomoci, ktorý v máji odsúhlasilo Švédsko Ukrajine vo výške 75 miliárd švédskych korún – asi 7,3 miliardy USD.
Ukrajina bola kedysi sama veľmocou v navrhovaní a výrobe tankov a obrnenej techniky, stačí spomenúť charkovský Závod imeni Malyševa. Švédsko tiež poskytlo Ukrajine približne 50 bojových vozidiel pechoty CV90, s plánmi na spoločnú výrobu 1 000 ďalších kusov. Karta sa teda obrátila, podobne ako v prípade Česka a Slovenska. Kým v roku 1940 sa Švédsko snažilo od nemeckých orgánov spravujúcich Protektorát Čechy a Morava získať aspoň licenciu na stavbu tankov LT-38, dnes podobne ako Ukrajina objednali oba štáty švédske BVP CV-90. Česko 246 kusov a Slovensko v prvej etape 152 kusov a v druhej prípadne 71 kusov. Na rozdiel od českých vyzbrojených 30 mm kanónom Bushmaster II majú mať tie slovenské inú hlavnú výzbroj. Bude ju tvoriť americký 35 mm kanón Bushmaster III, iný než slovenský 30 mm kanón GTS-30/N na BOV 8×8 Patria. Na zmätenie nepriateľa bude musieť byť 35 mm munícia skladovaná pri vozidlách 8×8 a 30 mm pri BVP. Veď si to snáď prípadne stihnú vymeniť.
MK
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
