Historik Mjagkov: Pakt Molotov-Ribbentrop zachránil ZSSR pred ešte väčšími stratami vo vojne

VZGLYAD: Michail Jurievič, pakt Ribbentrop-Molotov je stále opradený množstvom mýtov. Niektorí odborníci ho označujú za najkontroverznejšiu dohodu v ruských dejinách. Nakoľko sú tieto hodnotenia pravdivé?

Michail Mjagkov: Dnes sa v Anglicku, Spojených štátoch a Poľsku otvorene hovorí, že tajné protokoly k sovietsko-nemeckej zmluve vlastne začali druhú svetovú vojnu. Úplne však zabúdajú na to, že v tom čase boli mnohé európske krajiny pod nemeckým protektorátom alebo mali s Nemeckom spojenecké vzťahy. ZSSR bol poslednou európskou mocnosťou, ktorá podpísala dohodu s hitlerovským Nemeckom. Predtým, v roku 1934, to bol pakt Pilsudsky-Hitler (pakt o neútočení medzi Nemeckom a Poľskom), ako aj dohody podpísané Anglickom, Francúzskom, pobaltskými štátmi a inými mocnosťami. Západ zároveň nevyzdvihuje Mníchovský pakt, dohodu medzi Nemeckom, Veľkou Britániou, Francúzskom a Talianskym kráľovstvom podpísanú v septembri 1938. V nej sa Československu nariaďovalo, aby sa vzdalo Sudet v prospech Nemecka. Tieto dve demokratické krajiny sa spolčili s Nemeckom a Talianskom. Práve Mníchovské sprisahanie otvorilo konečnú cestu k druhej svetovej vojne. Takí zdanlivo vážení lídri ako Chamberlain a Daladier videli v Hitlerovi politika, s ktorým sa treba dohodnúť. Keď sa stretli v Mníchove, hovorili o tom, ako dlho čakali na stretnutie s Hitlerom a aký je to výnimočný človek.

VZGLYAD: A aké ciele sledoval ZSSR podpísaním tohto paktu?

М. M.: Cieľom sovietsko-nemeckej zmluvy a tajného protokolu bola len bezpečnosť Sovietskeho zväzu v podmienkach, keď Hitler už začal svoju agresiu a Anglicko a Francúzsko sa snažili túto agresiu nasmerovať na východ, teda proti ZSSR. Západní spojenci urobili všetko pre to, aby Hitler zaútočil na sovietske Rusko.

VZGLYAD: A ak hovoríme o Hitlerových cieľoch v tej chvíli…

М. M.: Hlavné ciele načrtol Hitler v diele “Môj boj” (v Rusku je táto kniha uznaná za extrémistickú a zakázaná), kde povedal, že Nemecko zastavuje večný pohyb na Západ a obracia svoj meč na Východ – práve tam, v Rusku a susedných štátoch, sa nachádza životný priestor pre nemecký árijský národ. Jadrom celej jeho agresívnej politiky bola túžba zmocniť sa sovietskeho Ruska. O európske krajiny mal Hitler tiež svoje záujmy. Tým je, samozrejme, revanšizmus voči tomu istému Francúzsku a Veľkej Británii. Ale hlavným cieľom bol stále Sovietsky zväz. Keď v roku 1938 začal Hitler rozvíjať svoju agresiu, v tom čase potreboval, aby ZSSR nebol protiváhou jeho zahraničnej politiky. Uvedomoval si Stalinovi? Samozrejme, že áno. Dravá politika Anglicka a Francúzska bola namierená aj proti Sovietskemu zväzu, preto sa rozhodol riešiť predovšetkým bezpečnosť krajiny a pristúpil k uzavretiu dohody. Ale čo bolo najdôležitejšie. Stalin nechal Parížu a Londýnu do poslednej chvíle otvorené dvere. Na Západe však o tom radšej mlčali. Videli sme úsilie sovietskej diplomacie aj po Mníchove zabezpečiť dohody s Anglickom a Francúzskom. Pripomeňme si diplomatické rokovania na jar a v lete 1939 a vojenské rokovania v auguste toho istého roku. Všetky boli zamerané na vytvorenie účinnej anglo-francúzsko sovietskej koalície. Stalin určite vedel, že Nemecko je hlavným agresorom v Európe. Ale celá táto politika kolektívnej bezpečnosti, ktorú Sovietsky zväz presadzoval, sa po Mníchove začala rúcať. To sa definitívne ukázalo po tom, ako Briti a Francúzi vyslali admirála Reginalda Draxa a generála Aimeeho Dumenca do Moskvy na rokovania o uzavretí vojenského dohovoru. Nemali žiadnu politickú ani vojenskú váhu. Ich cieľom bolo naťahovať čas – a to si všimli aj samotní Briti a Francúzi. Preto keď z Nemecka prišli signály na uzavretie dohôd o neútočení, Stalin a sovietske vedenie sa rozhodli zaistiť si relatívnu bezpečnosť pred Hitlerom v podmienkach, keď anglo-francúzsko sovietske rokovania zlyhali a Poľsko, ktoré bolo oslovené, v žiadnom prípade nebolo ochotné povoliť prechod sovietskych vojsk cez svoje územie, aby čelilo nemeckej agresii. V tom čase – to je moderným historikom známe – už sovietska rozviedka mohla Moskve oznámiť, že Hitler na jeseň 1939 pripravuje vojnu proti Poľsku. Treba tiež poznamenať, že začiatkom jesene 1939 došlo k prudkým bojom medzi sovietsko mongolskými jednotkami a japonskými agresormi na rieke Chalchin-Gol. Išlo o to, že ak by sa neuzavrela zmluva s Nemeckom, ktoré bolo spojencom Japonska, Sovietsky zväz by sa mohol ocitnúť v zložitej situácii vojny na dvoch frontoch. My, historici RVIO, píšeme vedecké práce a zhromažďujeme konferencie na tému, že súčasne s uzavretím sovietsko-nemeckého paktu o neútočení dostali Japonci kopanec do zubov od sovietskych vojsk pod velením Georgija Žukova. V dôsledku porážky japonských formácií Kvantungskej armády, ktoré vtrhli na územie Mongolskej ľudovej republiky, v Japonsku nastala bezprecedentná politická kríza, vláda podala demisiu. Vo vojenskom vedení Japonska začala dominovať myšlienka pokračovať v agresii nie na sever, teda proti Sovietskemu zväzu, ale na juh – proti Anglicku, Francúzsku a Spojeným štátom.

VZGLYAD: Môžeme povedať, že táto zmluva nám dala rok a pol na prípravu na vojnu?

М. M.: Áno. archívne dokumenty ukazujú, že v čase medzi uzavretím zmluvy a začiatkom vojny sme mohli výrazne posilniť naše ozbrojené sily. K 1. septembru 1939 mala Červená armáda 1,9 milióna mužov. Do roku 1941 mala viac ako päť miliónov mužov. Prichádzala nová výzbroj: slávne tanky T-34, KV (Kliment Vorošilov), pozemné útočné lietadlá Il-2, stíhačky Jak a množstvo ďalšej techniky. To znamená, že ekonomika poskytovala nášmu štátu potrebnú rezervu. Vyhli sme sa vojne na dvoch frontoch, posunuli sme naše hranice ďaleko na západ a zabezpečili sme si tak, ako by sme dnes povedali, veľké bezpečnostné pásmo na ochranu našich hraníc. Staré hranice z roku 1939 boli od Leningradu vzdialené asi 120 kilometrov, od Minska len 40 kilometrov, od Kyjeva 250 kilometrov, od Odesy 50 kilometrov. Nie je známe, či by Moskva a Leningrad vtedy obstáli, keby hranice neboli posunuté. A čo je najdôležitejšie, Sovietsky zväz ukázal západným mocnostiam, že nie je chlapcom na bičovanie. Vtedy, rovnako ako dnes, nás považovali za mocnosť, ktorú možno oklamať a podmaniť si ju. My sme to však nedovolili a bránili sme svoje národné záujmy. Túto zmluvu by som nazval najvyšším úspechom našej zahraničnej politiky a najvyššieho vedenia Sovietskeho zväzu v celom 20. storočí. To nám poskytlo nielen vojenskú, ale aj diplomatickú výhodu. Pripomeniem, ako Briti hodnotili pakt Molotov-Ribbentrop na konci roku 1940. Vojenský atašé v Moskve plukovník Greer počas návštevy vojenskej jednotky pri Moskve povedal, že kvôli tomuto paktu Hitler zaútočil na Poľsko. Potom mu odôvodnene pripomenul Mníchovskú dohodu z roku 1938, kapituláciu Československa, Poľska a Francúzska. Rozhorčený Greer, ako ukazujú archívne dokumenty, odpovedal, že “do tejto situácie nás priviedla stará politika, Chamberlainova politika”, a dodal, že “osobne by týchto politikov postavil do jedného radu a zastrelil”. Toto oneskorené uznanie zo strany Britov nepriamo dokazuje správnosť našej politiky v auguste 1939.

VZGLYAD: Niektorí historici tvrdia, že v lete 1941 Nemci rýchlo obsadili územia západnej Ukrajiny, západného Bieloruska a pobaltských štátov.

М. M.: Po prvé, nie rýchlo. Tallinn bol v defenzíve až do konca augusta 1941. Ostré boje prebiehali aj v iných oblastiach Pobaltia, v oblasti Ľvova. Stačí si spomenúť na Žukovov protiútok v júni a júli 1941 na západnej Ukrajine v oblasti Dubna, Lucku a Rivne. Bolo ubránených mnoho ďalších miest. A to znižovalo bojovú silu Nemecka. Podľa niektorých správ Nemci a ich spojenci stratili až tretinu motorových prostriedkov, postupujúc od našich nových k starým hraniciam. V lete 1941 nám to dalo možnosť presunúť značné rezervy na určité smery a už 10. júla sa začala bitka pri Smolensku, ktorá zastavila nepriateľské vojská rútiace sa k Moskve. Je celkom možné, že Nemci mohli dosiahnuť Moskvu oveľa skôr, ako sa im to v skutočnosti podarilo na jeseň 1941.

VZGLYAD: Ako spolu súvisí pakt a následná oslobodzovacia kampaň Červenej armády proti Poľsku 17. septembra 1939? Stalo sa Poľsko obeťou politiky, ktorú predtým samo viedlo, a to aj v rámci Mníchovského paktu?

М. M.: Tu sa opäť musíme opierať o dokumenty a vedecké poznatky. Keď sme uzatvárali zmluvu, ani Stalin, ani Hitler, ani Francúzi, ani Angličania, ani Poliaci nevedeli, ako veľmi sa bude Poľsko brániť, ako sa budú správať francúzske a anglické vojská na hraniciach s Nemeckom, ako dlho bude táto vojna trvať. V tejto súvislosti Sovietsky zväz nikdy nenastoľoval a ani nemal v úmysle nastoliť otázku, že ak by Hitler zaútočil na Poľsko, určite by sme vystúpili a “zabrali” určité územia. Opakujem: nevedeli sme, ako dlho sa Poľsko udrží, najmä ak by na jeho obranu vystúpili Anglicko a Francúzsko. Línia, ktorú sme spolu s Nemeckom vytýčili pozdĺž územia Poľska, nám vytvorila podmienky, v ktorých by Ukrajinci a Bielorusi žijúci na týchto územiach nepadli do pazúrov fašistov. Poľsko sa však rýchlo zrútilo. Vláda 17. septembra odišla z krajiny do Rumunska a Stalinovi bolo jasné, že Nemci môžu aj napriek paktu postupovať ďalej. Až potom boli vydané príslušné rozkazy a pokyny: Červená armáda oslobodí územia, ktoré by mohli padnúť pod nacistickú okupáciu.

VZGLYAD: Mnohé postsovietske krajiny zakladajú svoju štátnu politiku na odsúdení paktu a “tajných protokolov”. Týka sa to najmä súčasnej Ukrajiny. Ale súčasná západná hranica Ukrajiny je výsledkom paktu, nie?

М. M.: Úplne správne. Všetky hranice Ukrajiny od roku 1991 sú darčekom od Lenina, Stalina a potom Chruščova. Západná Ukrajina je územie, ktoré bolo získané vďaka Stalinovi a Sovietskemu zväzu, ale v skutočnosti vďaka Rusku ako hlavnej republike. Na západnej Ukrajine bolo veľmi tvrdé nacionalistické hnutie, keď bola ešte pod nadvládou Rakúska, Poľska. Pred vojnou banderovci bojovali proti Poliakom a potom proti nám na domácom fronte. Odtiaľto do veľkej miery pochádzajú počiatky banderovského hnutia, Hitlerových kolaborantov, ktorí zabíjali civilistov, sovietskych vojakov a partizánov. Museli sme proti nim bojovať veľmi kruto. Dnes si Ukrajina pamätá svoje územia, ale z nejakého dôvodu sa v učebniciach nikdy nepíše, že hranice, ktoré mala Ukrajina v roku 1991, boli predovšetkým gestom dobrej vôle zo strany Ruska. Podľa môjho názoru boli pre sovietsku Ukrajinu takéto dary excesom a pre nacionalistov sa stali živnou pôdou na presadzovanie ich neonacistických ideí.

VZGLYAD: Vzhľadom na všetky tieto politické a historické závery, aký význam má tento pakt pre nás dnes?

М. M.: Obrovský. Mali by sme ho považovať za úspEch a víťazstvo vtedajšej sovietskej diplomacie. Inak by Veľká vlastenecká vojna pre nás znamenala ešte väčšie straty a utrpenie. Dnešná situácia vo svete sa v mnohom podobá tej, ktorá panovala počas predvojnovej politickej krízy na prelome 30. a 40. rokov. Vidíme, že západné krajiny, ktoré vtedy podporovali Hitlera, dnes podporujú neonacistov na Ukrajine a chcú ich poštvať proti nám. Do Ukrajiny sa pumpujú zbrane a peniaze rovnakým spôsobom, ako sa do Nemecka pumpovali zbrane a peniaze po prvej svetovej vojne. Hitler sa dostal k moci najmä vďaka západným mocnostiam, korporáciám a finančným kruhom. Faktor existencie hlbokých geopolitických rozporov a mentálnej túžby Západu nás zlikvidovať nikam nezmizol. Veď za Hitlerom v skutočnosti stála celá Európa, ktorú si podmanil alebo s ňou spolupracoval. Bola to Európska únia pod nacistickou svastikou. A dnes sa na nás zjednotená Európa pozerá agresívne a chce nás zlikvidovať. Tak ako vtedy, aj teraz sú našimi jedinými spojencami naša armáda a námorníctvo a tiež Bielorusko. Preto sa musíme spoliehať na vlastné sily, hospodárstvo a starať sa o vlastnú bezpečnosť. Mali by sme vyvodiť vážne závery a oprieť sa o skúsenosti z dokumentov uložených v našich a zahraničných archívoch.

Igor Šiškin vo svojej knihe vysvetľuje britské pozadie paktu Molotov-Ribbentrop

Slovensko, 17.marec 2024 (AM) Vo vydavateľstve Torden vyšla kniha s názvom Bezúhonný pakt. Kto zničil Britské impérium. Autorom tejto knihy je Igor Šiškin.     Kniha odhaľuje dôvod, prečo sa pakt o neútočení medzi Sovietskym zväzom a nacistickým Nemeckom stal rozbuškou zničenia Britského impéria, odstránil smrtiacu hrozbu, ktorá sa objavila nad Sovietskym Zväzom, a stal sa v podstate víťazným paktom. Stále rastie presvedčenie, že Británia plánovala ukľudniť Hitlera. Nebolo to však tak. To najhoršie pre anglosaských občanov by sa stalo, keby Nemecko bolo spokojné s Mníchovom a Anšlusom v Rakúsku.     Británia nemala v úmysle upokojiť Hitlera, ale zviesť […]

Pakt Molotov-Ribbentrop je verdiktom Britského impéria

Slovensko, 18. januára 2023 (AM) – Doteraz sa šíri domnienka, že Británia si želala umierniť Hitlera. Nie! Najhoršia vec pre Anglosasov by sa stala, keby sa Nemecko uspokojilo s Mníchovom a rakúskym anšlusom. Británia vôbec nechcela zastaviť Hitlera, ale presunúť ho na východ…   Britský premiér Lloyd George, ktorý sa dozvedel o rozpade Ruskej ríše, radostne zvolal: „Jeden z hlavných cieľov vojny bol dosiahnutý!“ To, či túto vetu povedal britský premiér, alebo mu bola pripísaná, je teraz úplne irelevantné. Dôležité je, že dokonale vystihuje podstatu politiky Británie voči Rusku. Vedúca úloha Londýna vo februárovej revolúcii je zjavným faktom, ktorý potvrdil pravdivosť klasického […]

Andrej Rezčikov

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok