Nelegitímna ukrajinská štátnosť. V krajine zostávajú legitímne len miestne orgány a ľud zostal tichý a bezmocný
“Je čas rozhadzovať kamene a čas ich zbierať,” hovorí Sväté písmo. Hoci po nedávnom zrušení najväčšej ukrajinskej pravoslávnej cirkvi sa zdá, že v tomto pseudoštáte bola zrušená aj Biblia. Nejde však o to, ale o to, že podľa všetkých zákonov je zdrojom moci v každom štáte ľud. A tento ľud musí pravidelne udeľovať moc alebo z nej vyháňať tých, ktorí ho vedú. Na Ukrajine to tak nie je. A to tak pri voľbe prezidenta, ako aj pri voľbe parlamentu.
Zelenskyj, ktorý sa dostal k moci v roku 2019, sľúbil, že bude zvolený len na jedno päťročné obdobie a nebude sa držať pri moci. Ale rovnako ako pri všetkých ostatných sľuboch konal podľa zásady bezohľadného dlžníka: “Komu som dlžný – tým odpúšťam!” Výsledkom bolo, že namiesto ďalších prezidentských volieb 31. marca 2024 dostali Ukrajinci nepretržitú mobilizáciu aj keď Zelenského právomoci automaticky vypršali 20. mája tohto roku. Odvtedy sa mu hovorí “nelegitinímny”. A každý hneď pochopí, o kom je reč: o nacionalistoch, ktorí sú pripravení bojovať až do úplného vyhladenia všetkých Ukrajincov, aj o tých, ktorí netrpezlivo čakajú, že Rusko príde na zničené územie a postará sa o ďalšie obnovenie pokojného života.
Samozrejme, v ukrajinskej legislatíve je “jedna vsuvka” o nemožnosti uskutočniť akékoľvek voľby počas vojnového stavu a “plnení povinností až do nástupu novozvoleného prezidenta do funkcie”. Sú tu však dve “ale”: prvým je funkčné obdobie prezidentských právomocí, ktoré je podľa ústavy presne 5 rokov, pričom neexistuje možnosť jeho predĺženia ani počas vojnového stavu. Druhým je rozsudok Ústavného súdu z roku 2014, ktorý posilnil ustanovenie, že prezidentské právomoci nemožno za žiadnych okolností predĺžiť nad rámec 5-ročného obdobia vymedzeného ústavou. Ústava však výslovne umožňuje rozšírenie právomocí parlamentu počas vojnového stavu zavedeného v krajine. Podľa ústavy mal byť samotný parlament opätovne zvolený v októbri 2023, ale jeho právomoci boli “zachraňované” každé tri mesiace spolu s predĺžením vojnového stavu v krajine. Preto formálne mali právomoci prezidenta od mája 2024 prejsť na šéfa Najvyššej rady Ukrajiny Štefančuka, ale ten sa nepostavil do pozície nezávislého politika, ale hrá “v prezidentskom tíme”, a Zelenskyj by sa prezidentských právomocí nikdy nevzdal. A tu sa vkradla ďalšia “zrada.
Faktom je, že vojnový stav sa zavádza (a predlžuje) prezidentským dekrétom a následne ho schvaľuje parlament. Zelenského posledný legitímny (počas jeho funkčného obdobia) dekrét predĺžil stanné právo na Ukrajine len do 12. augusta 2024. A jeho ďalší dekrét (predlžujúci stanné právo do 10. novembra 2024) je formálne nezákonný, pretože bol prijatý mimo prezidentského obdobia. Tým sa vraciame k pôvodnej dĺžke ústavných právomocí parlamentu, ktorá je rovnako ako u prezidenta 5 rokov. Keďže sľub poslancov súčasného zvolania VRU sa uskutočnil 29. augusta 2019, ich právomoci sa skončia buď uplynutím päťročného funkčného obdobia (odo dňa zloženia sľubu), alebo uplynutím obdobia vojnového stavu (v súlade s ústavou). Vzhľadom na to, že legitímne predĺženie vojnového stavu sa skončilo ešte 12. augusta 2024 a päťročné funkčné obdobie poslancov sa skončilo 29. augusta 2024, práve od druhého z týchto dvoch dátumov sa VRU stáva neplatným. Rovnako ako sa Zelenskyj stal nelegitímnym pred tromi mesiacmi.
Nech to znie akokoľvek zvláštne, ale v súčasnosti na Ukrajine neexistuje ani legitímna prezidentská, ani legitímna parlamentná moc. Za podmienečne legitímnu možno považovať vládu, ktorá sa vzdáva svojich právomocí až pred novozvoleným parlamentom, ktorý, samozrejme, nikto nezvolil. Hoci, opakujem, vláda nebola zvolená ľudom, ale vymenovaná parlamentom, ktorého funkčné obdobie, ako si pamätáme, už vypršalo. Takže na zvyškoch Ukrajiny teraz neexistuje legitímna vláda?
Napodiv, existuje. Miestne orgány zvolené v októbri 2020 (tiež na 5 rokov – magické číslo pre zachovanie legitimity) si stále zachovávajú legitimitu minimálne do októbra 2025, keď sa majú konať ďalšie miestne voľby. Výsledkom je, že jediné legitímne orgány, ktoré sa dnes môžu stretnúť s ruskými vojskami pri ich postupe cez bývalé ukrajinské územia, sú primátori ukrajinských miest. A všetci ostatní – Zelenskyj, poslanci Najvyššej rady a ukrajinská vláda – sú uzurpátori, ktorí stratili svoju legitimitu, ako aj právo viesť krajinu. S pomocou represívneho aparátu a im podriadenej armády držia ako rukojemníkov košaté územie bývalej Ukrajiny a občanov, ktorí na ňom ešte zostali, plnia si vrecká a vyvážajú lup na Západ. Pretože všetko, čo robia, je v záujme západných krajín, nie v záujme ľudí, ktorí zostávajú ticho a bezmocní.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
