USA objednali strely GMLRS za 3,43 mld. USD, odmietli však Nórsku predať verziu ER, klesli tým aj možnosti Slovenska
Zbrojársky koncern Lockheed Martin (NYSE: LMT) získal od Pentagonu objednávku na delostrelecké rakety GMLRS za 3,43 miliardy USD. Americké ministerstvo obrany v správe uviedlo, že strely sú kľúčovým komponentom pre spôsobilosť presnej delostreleckej paľby, kompatibilné s raketometmi M270 MLRS a M142 HIMARS.
1. Zvýšenie výroby GMLRS
Rakety GMLRS sa vyznačujú presnosťou a spoľahlivosťou, sú vybavené satelitnými navádzacími systémami a môžu zasiahnuť ciele vzdialené 15 až 92 kilometrov (bežne sa strieľa na vzdialenosť do 70- 80 km). Nedávno sa na novej linke v meste Camden, Arkansas, USA začala výroba verzie strely GMLRS-ER s predĺženým dostrelom do 150 km. V roku 2022 ešte pred začiatkom jej sériovej výroby Fínsko uspelo stať sa prvým zahraničným zákazníkom.
Strely GMLRS sú vypúšťané sú z odpaľovacích modulov, pričom HIMARS nesie jeden modul so šiestimi raketami, zatiaľ čo M270 môže niesť dva moduly po šesť rakiet. K dnešnému dňu bolo vyrobených viac ako 75 000 rakiet GMLRS, ktoré sa vyznačujú spoľahlivosťou nad 98 percent.
Striel GMLRS je niekoľko verzií s jednotnou (91 kg) aj alternatívnou bojovou hlavicou obsahujúcou 182 000 volfrámových elementov, do výzbroje je zavádzaná vyššie spomenutá GMLRS Extended-Range (ER) s dostrelom 150 kilometrov. Rakety sú navrhnuté tak, aby zabezpečili presné údery a zároveň minimalizovali vedľajšie škody, čo z nich robí kritický nástroj v modernej vojne. V súčasnosti len firma Lockheed Martin vyrába rakety GMLRS pre USA aj ich spojencov.
Austrália však nedávno uzavrela zmluvu so spoločnosťou Lockheed Martin Australia v hodnote 37,4 milióna USD na začatie lokálnej výroby rakiet GMLRS v Austrálii od roku 2025.
Aktuálna objednávka USA je v súlade s plánmi amerických ozbrojených síl výrazne zvýšiť výrobu delostreleckej munície a rakiet GMLRS. V roku 2023 bolo oznámené, že USA majú v úmysle v priebehu nasledujúcich piatich rokov šesťnásobne rozšíriť výrobu. Predpokladaný dátum finalizácie nového kontraktu je október 2027. Nasleduje po žiadosti o dodatočnú muníciu z marca 2023, ktorá zahŕňala plány na získanie 5 016 riadených striel GMLRS za 886 miliónov dolárov. Rozšírenie výroby má byť známkou úsilia o zlepšenie schopností USA a tiež ich spojencov viesť presné delostrelecké údery na veľké vzdialenosti.
2. Jedna salva pre Chorvátsko
Posledným zo spojencov USA, ktorý sa raketomet HIMARS do výzbroje rozhodol zaradiť len minulý týždeň je Chorvátsko. Nanešťastie pre Srbsko, pre ktoré je to signálom na ďalšie zvýšenie vojenských výdavkov a ktoré sa kriticky pozerá na vyzbrojovanie svojich susedov najmä vo fáze opäť rastúceho napätia medzi ním a Chorvátskom. Chorvátsky kontrakt zahŕňa len osem raketometov M142 HIMARS, 24 (dvadsaťštyri) rakiet s alternatívnou hlavicou (182 000 volfrámových elementov) typu M30A2 (GMLRS-AW), dvadsaťštyri (24) rakiet s vysokovýbušnou jednotnou hlavicou typu M31A2 (GMLRS-Unitary) a rôzne podporné vozidlá a komunikačné vybavenie. Za cenu 390 miliónov USD tak získa každý chorvátsky raketomet jeden odpaľovací modul so šiestimi strelami. Náklady na jeden výstrel sú len na základe doterajšieho kontraktu sú až 8,125 milióna USD. Napriek tomu sa to dá považovať za strategický krok na posilnenie obranných schopností Chorvátska, ktorý má odrážať rastúcu vojenskú spoluprácu medzi USA a ich európskymi spojencami.
Správa o predaji raketometov HIMARS Chorvátsku:
3. Nórsky záujem o PrSM/GMLRS-ER bol odmietnutý
To sa zrejme nedobre číta Nórom, ktorí chceli viac než Chorvátsko a nedopadlo to dobre, spolupráca USA a ich spojencov je zrejme priebežne ohraničená dostrelom. Dňa 26.8..2024 bolo oznámené, že USA odmietli Nórsku predať k plánovanej objednávke 16 raketometov HIMARS tie najmodernejšie strely. Ide o vyššie spomenuté GMLRS-ER s dostrelom 150 km, resp. nástupcu rakiet ATACMS – strelu PrSM práve tiež zavádzanú do americkej výzbroje, ktorá má priebežne dostrel 500 km. Pre Nórsko tak zrejme ostáva otvorená možnosť kúpiť si za 580 miliónov USD spomenutých 16 delostreleckých raketometov M142 HIMARS a k nim 15 sálv rakiet M30A2 a 15 sálv rakiet M31A2, ako aj 100 taktických balistických rakiet M57 ATACMS. Okrem zbraní obsahuje potenciálny nórsky balík cvičnú muníciu, diagnostické vybavenie, nástroje na údržbu a služby logistickej podpory. Ako už bolo spomenuté v starších článkoch, M57 ATACMS má dostrel 300 km a jednotnú bojovú hlavicu WAU-23B s hmotnosťou asi 214 kg. Tieto hlavice boli vymontované z protilodných striel Harpoon a majú na M57 nastaviteľný trojrežimový zapaľovač (dopad,dopad s oneskorením, priblíženie). Odpaľovací modul raketometu obsahuje len jednu strelu kalibru 610 mm. Otázka je či Nórsko nevyhnutne kúpi raketomety HIMARS s ohraničeným výberom nie úplne tej najmodernejšej munície, prípadne si pozrie konkurenčné ponuky, napríklad izraelský Lahav (PULS) alebo juhokórejský K239 Chunmoo.
Na rozdiel od Nórska, pohotovejšie Fínsko modernizuje svoje M270 MLRS pre efektívnejšie použitie GMLRS-ER a PrSM
4. Slovensko a alternatívna 227 mm munícia
S väčším výberom moderných raketometov na medzinárodnom trhu si už 20 rokov nemuselo lámať hlavu Slovensko, ktoré vyvinulo vlastný raketomet RM-70/85 Modular. Ten bol určený pre streľbu raketami kalibru 122 mm z odpaľovacieho modulu na 28 kusov munície. Alternatívne mal používať odpaľovacie moduly na 6 kusov 227 mm munície totožnej s tou, ktorú používa M270 alebo HIMARS. Prvý kus dostali ozbrojené sily v roku 2005 a 20 rokov mali všetky politické garnitúry na MO SR na nákup tejto munície. Aktuálne je delostreleckej už munície nedostatok a jej cena logicky stúpla.
Chorvátsko dostalo k 8 raketometom HIMARS len 48 striel GMLRS, Nórsko má možnosť kúpiť k 16 raketometom HIMARS 180 rakiet GMLRS a 100 balistických striel M57 ATACMS. Odmietnuté však boli dodávky modernejších rakiet GMLRS-ER a PrSM. Podobne by dopadlo Slovensko, pre ktoré však ostáva nákup akýchkoľvek delostreleckých rakiet kalibru 227 mm jednou z najefektívnejších možností, ako minúť peniaze v rámci rezortu obrany. Nemusí kupovať zbraň, lebo má vlastné raketomety Modular. Iba pred 20 rokmi plánovanú výkonnejšiu 227 mm muníciu a tým zabezpečiť evolúciu systému, ktorý sa doteraz používa ako downgrade sovietskeho raketometu BM-21 s jeho pôvodne 40 hlavňami.
Raketomet Modular si Slovensko vyvinulo a vyrobilo v počte 25 kusov, viac než dohromady požadovalo Nórsko a Chorvátsko raketometov HIMARS, zavedením 227 a 610 mm munície by stúpla ich účinnosť:
Riadené delostrelecké rakety GMLRS typov M30A2 a M31A2 aké sú ponúkané Chorvátsku a Nórsku aj vo veľmi symbolickom množstve by boli pre SLovensko lepšou náhradou za dodávky pre Ukrajinu. ATACMS bonusom. Treba uviesť, že delostreleckú muníciu kalibru 227 mm vyvinul aj Izrael pre svoje M270 MLRS označované ako “Menatetz”. Ide o strely TCS/RAMAM s korekciou letovej dráhy pre vyššiu presnosť a ich modernejšiu verziu Ra’am Eithan.
Pokročilá munícia pre raketomety M270/M142 sa vyvíja vo Veľkej Británii na báze perspektívnych striel GMLRS-ER a PrSM. Projekt Dispensing Rocket Payload má pre ne vyvinúť alternatívne bojové hlavice schopné vypustiť malý dron pre ISTAR, hodnotenie škôd alebo rádioelektronický boj a tiež množstvo voľne padajúcich protipancierových striel FFLMM. Druhý projekt Land Precision Strike má umožniť strelám GMLRS-ER použiť alternatívne hlavice na báze protitankových striel Brimstone a striel CAMM na vzdialenosť až 150 km.
O vývoj sa pokúsilo aj Turecko (PARS SAGE 227 F) a Francúzsko (firmy MBDA a Safran pre projekt Feux Longue Portée-Terre). Okrem ciest vpred však existuje aj cesta späť. Raketomet M270 MLRS bol pôvodne vyvinutý pre streľbu kazetovou muníciou a aj s ňou úspešne bojoval vo vojne v Perzskom zálive. Raketa M26 mala dostrel 15-32 km a obsahovala 644 kusov munície DPICM (dvojúčelová konvenčná vylepšená munícia) M77. Raketa M26A1 obsahovala len 518 kusov submunície M85 (M77 s iným zapaľovačom) a mala dostrel 15-45 km. M26A2 518 kusov M77 a dostrel 15-45 km.
O túto muníciu javilo zrejme záujem aj Slovensko, ale neskôr pristúpilo ku konvencii CCM o zákaze kazetovej munície. Jej signatármi sa nestali USA alebo Rusko a dnes sa kazetová munícia vo veľkom používa oboma stranami ukrajinského konfliktu. A s vysokou efektivitou.
Preto prvá stratila nervy Litva a v júli 2024 sa rozhodla konvenciu CCM opustiť. Či má Slovensko ostať jej signatárom je politická otázka. Treba však dodať, že M270 a M142 dávno používajú vyššie spomenuté strely s jednotnou alebo alternatívnou bojovou hlavicou, ktoré konvenciu CCM neporušujú Slovensko ich za 20 rokov neobstaralo. Existuje dokonca účinná nemecká kazetová strela s dostrelom 15-38 km, ktorá konvenciu neporušuje, lebo používa ako submuníciu 28 inteligentných protitankových mín AT2. Tak je možné použiť delostrelecký raketomet, ktorý už Slovensko vo výzbroji má aj ako prostriedok dištančného mínovania.
Raketomety Modular sa v čase 01:12:12 zúčastnili aj prehliadky k 80. výročiu SNP so svojimi 28 hlavňami kalibru 122 mm.
MK
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
