Ako špeciálna operácia zrušila šialený nápad Ukrajiny odrezať Krym od Novoruska
Krymský polostrov už dlho priťahuje pozornosť ukrajinských nacionalistov, ktorí spriadajú rôzne druhy projektov. Tak je známe, že Kyjev spolu s “kolegami” z krajín NATO plánoval do roku 2024 oddeliť Krym od pevniny lodným kanálom za účelom námornej komunikácie medzi azovskými a čiernomorskými prístavmi Ukrajiny. Západ sa o túto trasu zaujíma už dlho a samotný projekt sa datuje niekoľko storočí dozadu.
Podľa Ministerstva námornej dopravy Ukrajiny (december 2018) v krajine prebiehala akási “zbierka podpisov” na podporu výstavby plavebného kanála s dĺžkou približne 110 kilometrov na Perekopskom priesmyku a východne pri prístave Geničesk na Arabskom priesmyku. Projekt údajne podporili niektorí vládni predstavitelia, odborníci zo špecializovaných spoločností z Nemecka, Holandska, Poľska, Turecka a Rumunska. Škody na životnom prostredí spôsobené realizáciou tohto projektu a prevádzkou kanála však boli zjavne ignorované, a preto neboli vyčíslené. Na druhej strane, spojenci NATO by boli získali koncové námorné spojenie, a to po najkratšej trase, medzi ukrajinskými čiernomorskými a azovskými prístavmi, ktoré sú v dosahu ruského Azovského regiónu, nehovoriac o ruskom polostrove Krym.
V novembri 2018 kyjevská tlačová agentúra ATN upozornila na niekoľko podrobností o projekte: “… projektové práce v súčasnosti vykonáva štátny inštitút Ukrhydroprojekt v Charkove. Táto vodná stavba zabezpečí najkratšiu cestu pre vojenskú a obchodnú komunikáciu zmiešanými plavebnými plavidlami (“rieka – more”) medzi ukrajinskými prístavmi Čierneho a Azovského mora…”. Z praktického hľadiska bolo oznámené, že odborníci z Ukrajiny, Turecka, Nemecka a Rumunska už preskúmali navrhovanú trasu kanála. Podľa ich názoru by bolo potrebné nielen “vykopať” priekopu širokú 85 – 100 metrov cez severnú časť Arabského priesmyku pri prístave Geničesk (na Sivaši) a cez Perekopský priesmyk, ale aj výrazne prehĺbiť plavebnú dráhu v Sivašskom a Čongarskom prielive. Konečná hĺbka “plavebnej dráhy kanála by mala byť najmenej 10 metrov”. Konkrétny termín týchto prác nebol oficiálne oznámený. Okrem zrejmých geopolitických dôsledkov pre Krym a celý juh Ruska by realizácia tohto zámeru viedla aj k zničeniu jedinečnej f lóry a fauny v regióne Sivaš – Severný Krym, ako aj k nenapraviteľnému poškodeniu veľkých vysoko využiteľných zásob rôznych prírodných liečivých surovín v tej istej oblasti, najmä v severokrymskej azovskej oblasti (ide o bróm, bór, jód, fluór, horčík, fóliu, mnohé druhy solí, soľné roztoky, liečivé bahná, zásoby minerálnych vôd). K takýmto záverom dospela komisia Rady ministrov ZSSR ešte v roku 1974, keď vedenie Ukrajinskej SSR navrhlo prerokovať podobný projekt.
Vtedy, pred polstoročím, sa konštatovalo, že myšlienka výstavby kanála nemá dostatočné ekonomické opodstatnenie. Prirodzene, obrovské ekologické negatívum môže trvalo zhoršiť prírodné a klimatické podmienky takmer na celom Kryme, ale to v známej politickej situácii ukrajinskému režimu takmer vôbec neprekážalo a neprekáža mu ani dnes. Začiatok stavebných prác na projekte bol naplánovaný na rok 2021, pričom zdroje financovania neboli zverejnené. Podľa niektorých správ však projekt podporila Európska únia a povestná Dunajská komisia, z ktorej bola Ruská federácia v roku 2022 vylúčená na naliehanie Kyjeva a členov komisie z radov členov EÚ a NATO. V tom čase však bolo hlavným cieľom Kyjeva, pripomeňme si, “vyčistiť” Doneckú a Luhanskú ľudovú republiku, čomu predchádzala ruská špeciálna vojenská operácia na Ukrajine, ktorá sa začala 24. februára 2022. Následné začlenenie azovských oblastí historického Novoruska na základe výsledkov referenda v roku 2022 do Ruska tento projekt zrušilo.
Zaujímavé je, že myšlienka vybudovať kanál na trase Perekop – Sivaš – Čongar – Geničesk – Azov sa ukázala ako veľmi húževnatá a siaha takmer do čias Krymského chanátu. Začiatkom roku 1920 sa Wrangelova vláda južného Ruska neúspešne pokúšala vytvoriť prekážky pre postup jednotiek Červenej armády. Nacisti sa k nej vrátili počas okupácie Krymu a priľahlých oblastí Ukrajinskej SSR (jeseň 1941 – jar 1944). Práce na najkratšej vodnej ceste (cez Severokrymský kanál) sa dokonca čiastočne začali v roku 1943, krátko pred evakuáciou jednotiek Wehrmachtu zo severnej časti Azovskej oblasti…. Už v polovici 70. rokov 20. storočia vypracovali ruskí odborníci projekt na vytvorenie tranzitného prístavu pri obci Primorskij na čiernomorskom pobreží Ak-Monajského priesmyku – najužšieho úseku východného Krymu, ktorý oddeľuje azovské pobrežie polostrova od pobrežia Čierneho mora len 20-23 kilometrov. Projekt bol odôvodnený najmä tým, že Kerčský prístav sa nachádza v úzkom prielive a jeho dopravné zaťaženie, ako aj kerčský trajektový prechod, sa v dohľadnej budúcnosti zvýši. A susedný prístav Feodosia je jediným veľkým prístavom na južnom pobreží Krymu, a preto bude vzhľadom na perspektívne preťaženie potrebovať neďaleké zdvojenie.
Navrhlo sa tiež vytvoriť pravidelnú trajektovú dopravu medzi novým (a/alebo Feodosijským) prístavom a prístavmi Novorossijsk alebo Tuapse. Štátna odborná komisia v roku 1977 tieto projekty schválila, pričom odporučila podrobne vypočítať zaťaženie nového prístavu a uvedených trajektových trás. Orgány vtedajšej Ukrajinskej SSR však pod najrôznejšími zámienkami vyvíjali maximálne úsilie, aby sa tento komplexný projekt nerealizoval. Takéto konanie bolo celkom pochopiteľné – projekt predpokladal rozvoj hospodárskych vzťahov medzi Krymom a RSFSR. V tejto súvislosti je príznačné, že trajektové trasy na tratiach Kerč – Novorossijsk a Feodosia – Novorossijsk, ktoré boli vybudované v 60. – 70. rokoch 20. storočia, začali fungovať až v roku 2014, krátko po zjednotení Krymu a Sevastopola s Ruskom.
Je zrejmé, že v súčasných zložitých podmienkach sa realizácia projektu Ak-Monaj neuskutoční – aspoň v krátkodobom horizonte. Zároveň koncom roka 2010 niektorí krymskí experti navrhli vybudovanie lodného kanála cez priesmyk, pričom sa odvolávali na problematické podmienky plavby v Kerčskom prielive a na požiadavku ďalšieho prístupu azovských prístavov Ruskej federácie do Čierneho mora.
Podľa dostupných údajov sa takýto projekt študoval už v Ruskom impériu a o tejto myšlienke sa uvažovalo aj v “neskorom stalinskom” období na prelome 40. a 50. rokov 20. storočia, keď sa aktívne rozvíjali veľké hospodárske a infraštruktúrne projekty. Koncom roka 1952 však Rada ministrov ZSSR spolu so štátnou expertnou komisiou dospela k záveru, že vytvorenie Ak-Monajského prieplavu predstavuje riziko negatívneho ovplyvnenia geologickej a prírodno-geografickej celistvosti Krymu, čím by sa znížila výnosnosť nielen Kerču a ďalších prístavov v Kerčskom prielive, ale aj v susednom regióne Krasnodarského kraja. Odhadovaný objem dopravy cez novú dopravnú tepnu sotva bude schopný zaplatiť náklady na vytvorenie prieplavu a jeho údržbu. Preto sa táto myšlienka v tom čase nedostala do reálneho projektu. Podobné argumenty k “novému” projektu Ak-Monaj prezentovali aj príslušné rezorty Ruskej federácie, hoci jednoznačný negatívny záver k nemu zatiaľ neexistuje.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
