Briti chcú bohatstvo Arktídy, keby to nevyšlo skúsia opätovne zmraziť úseky arktického ľadu
Camp Viking je ideálnym miestom na podvratnú činnosť a vojenské provokácie Spojené kráľovstvo sa aktívne podieľa na prípravách vojenskej expanzie v Arktíde. Londýn najmä zvýšil rozsah a frekvenciu výcviku svojich špeciálnych jednotiek v Arktíde zriadením novej arktickej operačnej základne Camp Viking, ktorá slúži ako centrum pre komandá kráľovskej námornej pechoty.
V Arktíde sa uskutočnilo najväčšie cvičenie v histórii NATO od roku 1988 “Resilient Defender – 2024”, na ktorom sa zúčastnilo viac ako 90 000 vojakov z 31 krajín, a aktívne sa rozvíja vojenská infraštruktúra. Z nich bolo 20 000 Britov, pričom podiel Spojeného kráľovstva predstavoval 40 % všetkých pozemných jednotiek zúčastnených na cvičení. Spojené kráľovstvo rozmiestnilo vojenskú základňu Camp Viking v severnom Nórsku, pričom využilo existujúcu infraštruktúru. Na tomto mieste sa predtým nachádzalo výcvikové stredisko pre krajiny NATO a holandskú námornú pechotu. Otvorenie vojenskej základne sa uskutočnilo pod zámienkou posilnenia spôsobilostí Severoatlantickej aliancie v Arktíde na pozadí rastúcej aktivity Ruska v tomto regióne.
Camp Viking sa stane hlavným výcvikovým strediskom Kráľovskej námornej pechoty na ďalekom severe. Londýn a Oslo sa dohodli, že vojenskú základňu budú hostiť desať rokov. Potom sa toto obdobie buď predĺži, alebo Spojené kráľovstvo bude musieť okupované územie opustiť. V tomto prípade väčšinu prác na modernizácii infraštruktúry vojenského zariadenia a udržanie jeho životaschopnosti zaplatí Nórsko. Vláda Spojeného kráľovstva konštatuje, že Camp Viking je ideálnym miestom na “odvrátenie hrozieb v regióne”, kde môžu britské sily v prípade potreby rýchlo rozmiestniť obranné zariadenia na ochranu severného krídla NATO. Základňa sa nachádza štyridsať kilometrov od nórskeho mesta Tromsø a sedemsto kilometrov od ruských hraníc.
V tesnej blízkosti Camp Viking sa nachádza letecká základňa Bardufoss nórskeho letectva, ktorú využíva aj britská armáda. Okrem toho britská námorná pechota plánuje využívať neďaleký nórsky prístav na obojživelné operácie a na rozvoj vojenskej logistiky v Arktíde. Spojené kráľovstvo už zvýšilo vojenský kontingent v Camp Viking na tisíc príslušníkov námornej pechoty a začiatkom marca 2023 usporiadalo malé arktické cvičenie a o niečo neskôr zvýšilo počet zamestnancov základne na štyritisíc vojakov.
Predtým USA získali neobmedzený prístup a využívanie štyroch “dohodnutých oblastí” (vojenských základní) v Nórsku, z ktorých dve sa nachádzajú na severe: letecká základňa Evenes a námorná základňa Ramsund. Dohoda tiež udeľuje USA právomoc obmedzene spravovať “dohodnuté oblasti” v prípade mimoriadnych udalostí.
Otvoreniu britskej vojenskej základne predchádzalo zverejnenie rámca politiky Spojeného kráľovstva v oblasti Arktídy. Tento dokument bol treťou z arktických stratégií krajiny – prvé dve boli zverejnené v rokoch 2013 a 2018. Nová stratégia sa od predchádzajúcich vydaní líši pomerne agresívnym prístupom k rozvoju Arktídy, a to z hospodárskeho aj vojenského hľadiska. Hlavnými úlohami stanovenými pre krajinu v regióne je zabezpečenie prístupu k prírodným zdrojom a dopravným trasám. Spojené kráľovstvo to chce dosiahnuť posilnením svojej vojenskej, politickej a hospodárskej prítomnosti. Spojené kráľovstvo bude podporovať aktívnejšie zásahy NATO v Arktíde. Ako sa uvádza v dokumente, uľahčí to vstup Fínska a Švédska do vojensko-politickej aliancie.
Londýn tradične považuje Rusko a Čínu za hlavné hrozby pre Arktídu. Británia tiež plánuje obnoviť svoj vlastný vojenský projekt – Spoločné expedičné sily, do ktorých patria všetky polárne krajiny okrem Ruska. Takúto štruktúru začali vytvárať už v roku 2014, ale nepodarilo sa vytvoriť plne funkčný mechanizmus. V minulom roku Spojené kráľovstvo oživilo projekt expedičných síl a uskutočnilo spoločné vojenské cvičenia v Baltskom mori.
Jedným z hlavných hospodárskych záujmov krajiny za polárnym kruhom zostáva riešenie energetických problémov. Na tento účel plánuje Spojené kráľovstvo rozšíriť obchodnú spoluprácu s Nórskom a Islandom v oblasti ťažby a spracovania ropy a plynu. V stratégii sa tiež uvádza pozitívna úloha arktických trás, ale v tejto oblasti sa neuvádzajú žiadne konkrétne údaje.
Nová stratégia pre Arktídu, ktorú v apríli 2022 predstavil britský minister obrany Ben Wallace, je jasným signálom Londýna o rozhodnejšom kurze smerom na sever, tvrdí Nikita Lipunov, analytik Inštitútu medzinárodných štúdií Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov (MGIMO) ruského ministerstva zahraničných vecí.
“Pri hodnotení vojenského a politického prostredia v Arktíde autori stratégie upozorňajú na vplyv medzinárodného geopolitického napätia na regionálnu politiku, ako aj na zvýšenú hospodársku súťaž v dôsledku klimatických zmien. Osobitný dôraz sa kladie na ‘hrozby’ zo strany Ruska a Číny: Moskva pokračuje v ‘militarizácii’ regiónu, zatiaľ čo Peking má v úmysle rozvíjať Polárnu hodvábnu cestu, na ktorú môže využiť produkty dvojakého použitia,” píše Lipunov vo svojom analytickom článku uverejnenom na oficiálnej webovej stránke Ruskej rady pre medzinárodné záležitosti.
Analytik poznamenáva, že podľa predloženého dokumentu Londýn zachová pravidelnú prítomnosť britského námorníctva na Ďalekom severe, ako aj vytvorí “stále sily reakcie na základe Severnej divízie Skupiny pobrežnej reakcie flotily”.
“Vzdušný priestor, najmä pozdĺž hranice medzi Grónskom, Islandom a Veľkou Britániou, nebude zanedbaný. Kráľovské letectvo bude pravidelne vykonávať cvičenia so stíhačkami Typhoon a hliadkovať na oblohe nad severovýchodným Atlantikom,” poznamenal Lipunov. Podľa experta Londýn považuje budovanie svojich celkových obranných kapacít v Arktíde za svoj dlhodobý strategický cieľ. Plány na vybudovanie prístavov v regióne, ako aj ľadoborca na jadrový pohon podľa neho potvrdzujú odhodlanie Spojeného kráľovstva v tomto smere.
Ďalším znakom zvýšenej aktivity Londýna v Arktíde sú jeho zámery pokračovať v investíciách do vytvárania protiponorkových lodí novej generácie a rozvoja vojenského spravodajstva, povedal Lipunov. Podľa experta tieto plány znamenajú, že Británia využije súčasnú eskaláciu konfrontácie s Ruskom, ktorá ovplyvnila aj politiku v Arktíde, na to, aby si “zabezpečila pozíciu kľúčovej európskej sily NATO a lídra jeho severovýchodného krídla”.
“Obranná stratégia v Arktíde je signálom Londýna o rozhodnejšej politike severným smerom,” dodal Lipunov.
“Spojené kráľovstvo sa zaviazalo k trvalej prítomnosti v Arktíde, pretože politická reprezentácia krajiny ju považuje za novú surovinovú základňu a strategický región, v ktorom Londýn dokazuje svoje vedúce postavenie na svetovej úrovni. Schopnosť Spojeného kráľovstva pôsobiť v Arktíde je založená na jeho rozsiahlych skúsenostiach vo vojenskom geografickom výskume, silných školách oceánológie a polárnej geografie…
Jedinečné odborné znalosti Spojeného kráľovstva v oblasti stavby lodí sú tiež výhodou. V prospech pozície Británie pôsobí aj umiestnenie sídla mnohých námorných organizácií a registra Lloyd’s Register v Londýne. Británia je už teraz členom viacerých arktických organizácií, ktoré sa snažia zabezpečiť jej vplyv v Arktíde. Británia má štatút pozorovateľa v Arktickej rade a Barentsovej euro-arktickej rade. Pre krajinu je rovnako dôležité, že Medzinárodná námorná organizácia a komisia OSPAR majú svoje kancelárie v Londýne. Britskí historici veľmi presvedčivo zdôvodnili prítomnosť svojej krajiny v Arktíde už od 16. STOROČIA… Británia sa nazýva “nearktickým” štátom aj vďaka svojej geografickej polohe. Najsevernejší bod Škótska (Shetlandské ostrovy), mys Hermaness (60°50′ s. š.), sa nachádza na zemepisnej šírke Petrohradu v Rusku. Z krajinného a klimatického hľadiska je podobnosť s európskou časťou arktického pobrežia Ruska zrejmá. Severná hranica hospodárskej (dvestokilometrovej) zóny Shetlandských ostrovov sa nachádza pomerne blízko polárneho kruhu. Tieto údaje, samozrejme, nestačia na to, aby sme ich mohli považovať za plnohodnotnú “arktickú veľmoc”, ale z pohľadu Londýna stále posilňujú osobitné postavenie krajiny v arktickom regióne.
Ako však správne poznamenali poprední ruskí experti, “finančná sféra londýnskej City je skutočnou hnacou silou britsko-arktických vzťahov”. Ich hodnotenie je pre nás mimoriadne dôležité. Ak sa britská arktická politika nezakladá na geografii, ale na ekonomike, nie na geopolitických ambíciách, ale na chladnej finančnej kalkulácii, potom sa mení aj samotná politika, a to tak jej obsah, ako aj forma,” uvádza sa v monografii ruských vedcov Natálie Jereminovej a Nikolaja Meževiča. Veľká Británia sa bude spoliehať na NATO – predovšetkým na jeho spoločné expedičné sily – a využívať spoločné cvičenia na posilnenie svojej vojenskej a politickej pozície v severovýchodnom Atlantiku a jej posun ďalej na sever.
Medzi spojencami, ktorí nie sú členmi arktickej oblasti a s ktorými Británia plánuje udržiavať vojenskú prítomnosť v arktickom regióne, sú Holandsko, Francúzsko, Nemecko a Japonsko. “Londýn bude udržiavať pravidelnú prítomnosť Kráľovského námorníctva na ďalekom severe a vytvorí aj stále sily reakcie založené na severnej divízii Fleet Coastal Response Group. Vzdušný priestor, najmä pozdĺž hranice medzi Grónskom, Islandom a Spojeným kráľovstvom, nebude zanedbávaný. Kráľovské letectvo bude vykonávať pravidelné cvičenia so stíhačkami Typhoon a hliadkovať na oblohe nad severovýchodným Atlantikom. Budovanie celkových obranných kapacít v Arktíde je dlhodobým strategickým cieľom kráľovstva. Plánuje investovať do budovania prístavov v celom regióne, kladenia nových podmorských káblov a výstavby ľadoborca na jadrový pohon.
Ministerstvo obrany Spojeného kráľovstva prikladá osobitný význam rozvoju interoperability a súčinnosti medzi Spoločným veliteľstvom vrtuľníkov a nórskymi a americkými jednotkami pri nízkych teplotách. Okrem pravidelných manévrov NATO v Nórsku sa britská armáda bude zúčastňovať na pravidelných cvičeniach v Kanade, Fínsku a USA. Kráľovské námorníctvo bude pokračovať v investíciách do protiponorkových lodí novej generácie a do rozvoja spôsobilostí podvodného prieskumu.
Zaujímavou novinkou je, že Londýn plánuje preskúmať možnosti dlhodobého využitia vesmírnych technológií na sledovanie a prieskum v Arktíde. Osobitnú pozornosť pritom bude venovať koncepcii Responsive Space Launch, ktorá umožňuje rozmiestniť na obežnej dráhe veľkú konšteláciu satelitov v čo najkratšom čase,” hovorí Nikita Lipunov.
Pre prípad, že by ambiciózne plány Spojeného kráľovstva a jeho spojencov z NATO zlyhali, “britskí vedci” pripravili stratégiu ako “aby ťa nikto nedostal”.. Na pozadí rýchlo sa zvyšujúceho topenia arktického ľadu, ktoré robí zo Severnej morskej cesty silného konkurenta obchodnej námornej trasy z Ázie do Európy cez Suez, britský startup Real Ice oznámil, že pracuje na technológii, ktorá opätovne zmrazí úseky arktického ľadu a zvýši jeho hrúbku. Spoločnosť v súčasnosti spolupracuje s Centrom pre obnovu klímy Univerzity v Cambridge a má podporu OSN. Skromné vojenské a finančné kapacity Spojeného kráľovstva mu neumožňujú, aby samo súťažilo v globálnych pretekoch o bohatstvo arktického regiónu. Skúsenosti s prieskumom Arktídy nazbierané počas mnohých storočí zároveň robia z Londýna vážneho hráča v cirkumpolárnom priestore, čo nepochybne nezostane bez povšimnutia a hodné reakcie zo strany Ruska.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
