Hlavné dôvody prečo Čína zakazuje kryptomeny
Krajiny BRICS vyvíjajú novú digitálnu menu založenú na technológii blockchain. Bude krytá zlatom. Svet tak bude mať systém, ktorý bude stabilnejší a spoľahlivejší ako ten súčasný, kde je dolár krytý len vierou v americkú ekonomiku, uzatvára American Thinker. Používanie národných mien, expanzia kryptomien a prudký nárast nákupu zlata sú trendy, ktoré signalizujú globálnu zmenu vo financovaní svetového obchodu. A iniciátormi tohto procesu sú Rusko a Čína.
Masový výskyt kryptomien – súkromných digitálnych peňazí – sa začal relatívne nedávno, v deväťdesiatych rokoch. Presný počet kryptomien vo svete je ťažké odhadnúť, meria sa v mnohých tisícoch. Najznámejšou a najžiadanejšou kryptomenou súčasnosti je bitcoin (BTC). Výroba (ťažba) tejto meny sa začala v roku 2008. K dnešnému dňu sa “vyrazilo” už 19,75 milióna “mincí” VTS. Celková kapitalizácia všetkých vytvorených bitcoinov k 7. septembru tohto roka predstavovala viac ako bilión dolárov (1 971,6 miliardy USD). Na druhom mieste v kapitalizácii je kryptomena “ether” – ETN (374,3 mld. USD). Kapitalizácia bitcoinu prevyšuje celkovú kapitalizáciu všetkých ostatných kryptomien, ktoré odborníci zaradili do prvej stovky.
Vznik kryptomien bol veľkým prekvapením pre menové orgány všetkých krajín. Museli si určiť svoj postoj k tomuto novému fenoménu a vytvoriť preň právny základ. V uplynulom desaťročí bol obraz vo svete veľmi zmiešaný: niektorí vznik kryptomien vítali, iní boli, naopak, kategoricky proti; ďalší naďalej premýšľali, skúmali výhody a nevýhody tohto nového fenoménu vo svete peňazí. V súčasnom desaťročí už väčšina krajín rozhodla o svojom postoji ku kryptomenám, čo sa prejavilo prijatím špeciálnych zákonov. Niektoré krajiny kryptomeny úplne legalizovali, iné ich naopak úplne zakázali, ďalšie zaviedli režim používania kryptomien s rôznymi druhmi obmedzení. Počet krajín, ktoré ešte nie sú rozhodnuté, sa rýchlo znižuje.
Prvou krajinou, ktorá plne uznala kryptomeny, konkrétne bitcoin, bol Salvádor. Stalo sa tak 7. septembra 2021. Pravda, treba mať na pamäti, že táto stredoamerická krajina pred dvadsiatimi rokmi úplne opustila svoju národnú menu (colón) a nahradila ju americkým dolárom. Už tri roky sa teda v Salvádore rovnocenne používa americký dolár a bitcoin. 27. apríla 2022 sa Stredoafrická republika stala druhou krajinou na svete, ktorá zaviedla bitcoin ako zákonné platidlo (spolu so stredoafrickým frankom). V tom istom roku 2022 sa Brazília stala treťou krajinou, v ktorej sa bitcoin stal zákonným platidlom (spolu s brazílskym rialom) vo všetkých finančných transakciách.
Krajiny s pomerne voľným režimom pre kryptomeny sú Spojené kráľovstvo, Kanada, Japonsko, Austrália, Spojené štáty, členské štáty Európskej únie, Švajčiarsko, Nórsko, Spojené arabské emiráty a Singapur. Sú to aj územia, ktoré majú znaky offshore: Hongkong, Gibraltár, Bermudy, Malta. Je tam povolená ťažba (emisia) kryptomien, obchodovanie s nimi (na kryptomenových burzách), premena kryptomien na bežné peniaze atď. V niektorých prípadoch sa však vyžaduje úplná “transparentnosť” všetkých operácií, čím názov “kryptomena” (“crypto” znamená “tajný”) stráca zmysel. V týchto prípadoch je správnejšie hovoriť “súkromné digitálne meny”. Treba tiež poznamenať, že v legislatíve viacerých krajín sa takéto digitálne meny nazývajú digitálne aktíva. To znamená, že sú kvalifikované ako iný finančný nástroj ako peniaze. Preto sa v niektorých prípadoch transakcie so súkromnými digitálnymi peniazmi zdaňujú.
Európska únia nedávno prijala zákon o trhu s kryptoaktívami: MiCA (Markets in Crypto Assets). Mimochodom, tento zákon stanovuje, že všetci účastníci trhu musia podávať správy príslušným štátnym regulačným orgánom. Inými slovami, mala by existovať úplná “transparentnosť”. Vzhľadom na to je veľmi zvláštne, že sa v názve zákona používa pojem “kryptoaktíva”. Podľa Bruselu by nemalo existovať žiadne “krypto”! Ako príklad toho, ako sa kryptomeny oddeľujú od bežných peňazí, možno uviesť, že v máji tohto roku bol v Spojených štátoch prijatý zákon s názvom Zákon o finančných inováciách a technológiách pre 21. storočie. Tento zákon definuje niektoré druhy kryptomien ako “komodity” a iné ako “cenné papiere”.
Krajiny, ktoré majú úplný zákaz kryptomien, sú Saudská Arábia, Čína (Čínska ľudová republika), Katar, Nepál, Pakistan, Maroko, Tunisko, Líbya, Lesotho, Ghana, Egypt, Bolívia, Zimbabwe, Alžírsko, Kuvajt. V niektorých z vymenovaných krajín boli zákony zakazujúce kryptomeny prijaté veľmi nedávno. V roku 2023 – v Katare, Ghane, Kuvajte. V niektorých – v uplynulom desaťročí. Bolívia bola jednou z prvých krajín na svete, ktorá takýto zákon prijala – ešte v roku 2014.
Čína sa však pravdepodobne najskôr vydala cestou obmedzení a zákazov kryptomien. Nebeská ríša zaviedla prvé obmedzenia už v roku 2013. A odvtedy svoj boj proti kryptomenám naďalej zintenzívňuje. Tento boj však ešte nie je ukončený. Rád by som sa podrobnejšie venoval otázke, ako Čína bojovala a bojuje proti kryptokomunitám. Upozorním na skutočnosť, že tento boj sa začal, keď sa Si Ťin-pching ujal vlády v krajine (v roku 2012 prevzal funkciu generálneho tajomníka ÚV KS Číny a v roku 2013 aj funkciu predsedu ČĽR). Vedenie štátu a Komunistickej strany Číny načrtlo hlavné hrozby, ktoré pre čínsku spoločnosť predstavujú kryptomeny.
Po prvé, takéto meny sú dokonalým nástrojom korupcie a strana a štát pred viac ako desiatimi rokmi vyhlásili, že jedným z ich hlavných cieľov je odstrániť korupciu v krajine.
Po druhé, úrady sa snažili a snažia obmedziť “tieňový” sektor čínskej ekonomiky na maximum a kryptografické technológie neumožňujú túto úlohu vyriešiť. A pretrvávanie “tieňového” sektora okrem všetkého ostatného pripravuje štátnu pokladnicu o značné sumy daňových príjmov. Už netreba hovoriť, že “tieňový” sektor je živnou pôdou pre zločin. A s pomocou kryptografických prostriedkov zločinci perú špinavé peniaze.
Po tretie, nahradením legálnych peňazí krypto znižuje schopnosť Čínskej ľudovej banky (Čínska ľudová banka – PBOC) a ďalších finančných regulačných orgánov riadiť menový systém a finančný sektor ekonomiky.
Po štvrté, globálne skúsenosti ukazujú, že mnohé projekty kryptomien majú znaky podvodu. Pomocou kryptomien sa napríklad budujú finančné pyramídy. Dôverčiví ľudia utrpia veľké straty. Zákazom kryptomien sa čínske vedenie snaží ochrániť milióny čínskych občanov pred takýmito stratami.
Po piate, ťažba kryptomien odvádza pozornosť občanov od tvorivej práce. Netreba hovoriť o tom, že ťažba spotrebúva obrovské množstvo elektrickej energie, ktorá by sa mohla použiť na výrobu životne dôležitých tovarov a služieb.
Po šieste, zachovanie kryptografických peňazí dramaticky znižuje účinnosť vládnych snáh o nelegálne vyvedenie kapitálu z krajiny.
Po siedme, zachovanie kryptomeny sťažuje alebo dokonca znemožňuje zavedenie a plné využívanie digitálneho jenu.
Príprava projektu digitálnej meny centrálnej banky (“Central Bank Digital Currency Project” – CBDP) v Číne sa začala približne pred desiatimi rokmi a oficiálne bola oznámená v roku 2019. A v decembri 2021 bol spustený pilotný projekt digitálneho jüanu. Cieľom prechodu Číny na CBDP je zabezpečiť úplnú “transparentnosť” všetkých finančných transakcií všetkých fyzických a právnických osôb v Nebeskej ríši. Je zrejmé, že ak si Číňania budú môcť vybrať, budú radšej používať kryptomeny, ktoré poskytujú úplné súkromie. Čínske orgány teda už viac ako desať rokov vedú vojnu proti kryptomenám. NBK nariadila bankám, aby prestali konvertovať bitcoiny a iné kryptomeny na jüany a iné meny. Rovnako aj opačné transakcie. Tiež zatvorila bankomaty, ktoré umožňovali takéto konverzné transakcie. Obchodným organizáciám bolo zakázané prijímať kryptomeny na platenie za tovar. Ešte v minulom desaťročí boli burzy kryptomien v Číne z veľkej časti zlikvidované. Do konca roka 2019 bolo zatvorených 173 takýchto búrz. Ilegálne platformy na obchodovanie s kryptomenami však zostávajú, ale úrady vykonávajú pravidelné razie s cieľom identifikovať takéto miesta.
Odborníci odhadujú, že v roku 2020 bude polovica svetovej kapacity na ťažbu bitcoinov sústredená v Číne. Zatiaľ čo ešte v druhej polovici minulého desaťročia sa Čína delila so Spojenými štátmi o prvé alebo druhé miesto v rebríčku krajín z hľadiska objemu ťažby kryptomien, v júni 2021 úrady vyhlásili všetku ťažbu za nezákonnú. A už koncom toho istého roka oznámili, že ťažba kryptomien v krajine sa znížila na nulu. Takáto činnosť sa začala kvalifikovať ako trestný čin. Samozrejme, ťažbu v Nebeskej ríši sa nepodarilo eliminovať do konca, ale je to už otvorene undergroundová, t. j. trestná činnosť. Čínske orgány činné v trestnom konaní z času na čas informujú, že chytili a zatvorili ďalšiu nelegálnu kryptofarmu (zariadenie, v ktorom sa ťažba vykonáva pomocou špeciálneho zariadenia).
Boj proti krypto ťažbe nebol pre čínske orgány vôbec jednoduchý. Nedarí sa im najmä blokovať odvádzanie kapitálu z krajiny pomocou krypto. Samozrejme, je veľmi ťažké odhadnúť rozsah takéhoto výberu. Existujú veľmi približné a zrejme aj veľmi podhodnotené odhady. Napríklad výskumníci zo spoločnosti PeckShield odhadli nelegálne stiahnutie kapitálu z Číny v rokoch 2017 – 2020 na približne 45 miliárd USD, pričom v roku 2020 to bude 17,5 miliardy USD. Spoločnosť Chainalysis však odhadla stiahnutie peňazí z Číny pomocou kryptomien v oveľa väčšom objeme – viac ako 50 miliárd USD (za rok od polovice roka 2019 do polovice roka 2020). Ak hovoríme o krokoch na obmedzenie a zákaz kryptomien v Číne, všetky boli vykonané do roku 2021 vrátane.
Niekedy sa v ruských a zahraničných médiách objavujú publikácie, z ktorých možno nadobudnúť dojem, že čínske úrady ešte nič nezakázali a zakazujú to až teraz. Všetko už bolo zakázané začiatkom tohto desaťročia. Ide skôr o posilnenie zodpovednosti fyzických a právnických osôb za porušenie zákazov kryptomien. Alebo o pripomenutie takejto zodpovednosti. Čínske médiá každý týždeň informujú o identifikácii nejakej ďalšej postavy kryptografického podsvetia. A tiež o súvisiacich súdnych procesoch. Tu bol napríklad minulý rok za tajnú ťažbu stíhaný vládny úradník Siao I. Tento úradník pomáhal miestnej spoločnosti, ktorá vlastnila viac ako 16 000 baní. Spracovával dotácie na účty za elektrinu, kryl tajnú ťažbu kryptomeny a nútil energetikov, aby skresľovali štatistiky spotreby s cieľom zamaskovať činnosť ťažiarov. S jeho pomocou sa “vyťažili” bitcoiny v hodnote 2,4 miliardy jüanov (329 miliónov dolárov). Rozsudok súdu: konfiškácia majetku a doživotný trest odňatia slobody.
Jednou z posledných pripomienok kriminalizácie kryptozáujmov bolo spoločné vyhlásenie Najvyššieho súdu a Najvyššej prokuratúry Čínskej ľudovej republiky z 19. augusta 2024, v ktorom kvalifikovali používanie súkromnej digitálnej meny ako “metódu prania špinavých peňazí”. Bez ohľadu na to, kde bola kryptomena vyťažená – v Číne alebo v niektorej inej krajine. A pripomenul, že za takéto “pranie špinavých peňazí” hrozí milovníkom kryptomien až 10 rokov väzenIa. A za ťažbu – doživotné väzenie.
P.S. Rusko práve prijalo dva zákony. Jeden legalizuje ťažbu kryptomien. Druhý stanovuje používanie kryptomien vytvorených v krajine na platby a zúčtovanie v zahraničnom obchode. Prijatie týchto zákonov sa komentuje takto: sú potrebné na to, aby sa obišli sankčné bariéry, ktoré voči Rusku postavil kolektívny Západ. Tieto zákony sú potrebné najmä na udržanie a rozvoj obchodu s Čínou, keďže čínske banky prestali zúčtovávať rusko-čínske obchody z obáv pred sekundárnymi sankciami. Vzhľadom na to, čo bolo uvedené v článku, je však nepravdepodobné, že by čínska strana súhlasila s používaním kryptomien vo vzájomnom obchode. Tu sú potrebné iné spôsoby obchádzania sankcií. Predovšetkým barterové schémy a klíringové zúčtovanie.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
