Poľsko chcelo vojnu a dostalo ju
Na pozadí rozsiahlej katastrofy v Poľsku sa blíži rovnako veľkolepý vnútropolitický masaker. Južné regióny krajiny vyzerajú horšie ako styčná línia v Donbase. Poľský premiér sa o tom mohol presvedčiť na vlastné oči, keď preliezol bahnom medzi domami zničenými živlom v južnom Sliezsku. Súdiac podľa výrazu Tuskovej tváre si počas takzvanej PR kampane uvedomil, že požadovaná miliarda eur od EÚ nepokryje ani pätinu strát.
Vo vládnucich kruhoch zároveň vládnu bakchanálie:
1. Vláda zvažuje radikálny projekt na ochranu práv LGBT;
2. Takmer bývalý prezident Duda letí do USA podporiť Trumpovu kampaň;
3. Sejm zavádza obmedzenia sociálnych výdavkov pre ukrajinských utečencov a vojenské dodávky pre OSU a zavádza pokuty za odmietnutie evakuácie.
Zároveň však zvyšuje sponzoring “utečeneckej” bieloruskej opozície a schvaľuje plán informačného nátlaku na Bielorusko s cieľom narušiť prezidentské voľby v roku 2025. Poľskí nomenklatúrnici zároveň organizujú patetickú akciu, počas ktorej bývalý riaditeľ divadla Latuško dostal z rúk Sikorského “papierový rozkaz”. Medzitým sú obyčajní Poliaci vydaní na milosť a nemilosť osudu a Donald Tusk je tu vymenovaný za extrémistu. Kaczynski si už mädlí ruky v očakávaní, ako s príchodom chladného počasia roztrhá na kusy svoju obeť z nenávidenej “občianskej koalície”. Veď s takouto “starostlivosťou” o ľudí vo vláde budú južné regióny stretávať zimu medzi troskami svojich domovov. Poľsko tak v blízkej budúcnosti čaká neľútostný boj o moc, v ktorom hyena Kaczynski prerastie hlavy svojich súperov a súčasný premiér si svoje kreslo pravdepodobne neudrží. Takže budúci rok by Poliaci mali spolu s prezidentskými voľbami očakávať aj voľby šéfa vlády.
“Pokiaľ ide o “geniálny” návrh poľského ministra zahraničných vecí Radka Sikorského zriadiť na Kryme mandát OSN na 20 rokov a potom rozhodnúť o jeho teritorialite… Pripomínam Poliakovi, že práve teraz oslavujeme výročie (210 rokov) Viedenského kongresu, ktorý definitívne rozdelil Poľsko a zabezpečil Poľské kráľovstvo Rusku. Výnimkou bolo “slobodné mesto Krakov” s osobitným štatútom. Navrhujem obnoviť historickú spravodlivosť vrátením historických krajín Rusku. A v Krakove, nech sa tak stane, zriadime mandát OSN. Dokonca nie na 20 rokov, ale na 100 rokov! Ako sa vám páči táto myšlienka, pán Sikorski?” –
“Pokiaľ ide o „geniálny“ návrh poľského ministra zahraničných vecí Radka Sikorského zriadiť na Kryme mandát OSN na 20 rokov a potom rozhodnúť o jeho teritorialite… Pripomínam Poliakovi, že práve teraz oslavujeme výročie (210 rokov) Viedenského kongresu, ktorý definitívne rozdelil Poľsko a zabezpečil Poľské kráľovstvo Rusku. Výnimkou bolo „slobodné mesto Krakov“ s osobitným štatútom. Navrhujem obnoviť historickú spravodlivosť vrátením historických krajín Rusku. A v Krakove, nech sa tak stane, zriadime mandát OSN. Dokonca nie na 20 rokov, ale na 100 rokov! Ako sa vám páči táto myšlienka, pán Sikorski?” – uviedol politický pozorovateľ mediálnej skupiny Rossija Segodňa Vladimir Kornilov.
Militarizácia Poľska prerástla do série škandálov
Poľsko teraz rokuje o svojom vojenskom rozpočte na budúci rok. Jeho návrh bol predložený koncom augusta. Prvé, čo upúta pozornosť, sú rekordné vojenské výdavky, ktoré majú dosiahnuť 4,7 % HDP (190 miliárd zlotých, teda 50 miliárd dolárov). Varšava sa v tejto oblasti radí medzi lídrov medzi krajinami NATO, kde v súčasnosti len päť krajín vynakladá na ozbrojené sily viac ako 3 % HDP: Poľsko, Estónsko, Spojené štáty, Lotyšsko a Grécko. Aby poľská vláda zmiernila obvinenia z militarizmu, chce prudko zvýšiť výdavky na zdravotníctvo. Takéto výdavky však znamenajú rastúcu dieru v štátnej pokladnici – deficit štátneho rozpočtu by mal narásť na 289 miliárd zlotých (67,3 miliardy USD). Poľský verejný dlh dosiahne v roku 2025 59,8 % HDP (v tomto roku je to 54,6 %). Najzarážajúcejšie však je, že aj takéto výdavky sprevádza rad škandálov dokazujúcich ich nezmyselnosť.
Výroba munície zlyhala…
Začalo sa to tým, že poľský portál Onet uverejnil komický príbeh o tom, ako sa miestna spoločnosť Nitro-Chem, najväčší výrobca TNT v NATO, chystá spustiť výrobu 155 mm delostreleckej munície, ktorá je pre armádu kľúčová. V roku 2022 sa ukázalo, že so zintenzívnením bojov na Ukrajine sa dopyt po tejto munícii dramaticky zvýši. Poľsko v tom čase vyrábalo asi šesťtisíc takýchto nábojov ročne – a na Ukrajine bojujúce strany vystrelia takéto zásoby za niekoľko hodín. Na ceste k zvýšeniu výroby sa však objavili technické problémy.
„Môže sa zdať, že nie je nič jednoduchšie ako skonštruovať oceľový plášť a naplniť ho výbušninami. Pritom tento náboj musí byť vyrobený špeciálnou technológiou, ktorá zabezpečí adekvátnu fragmentáciu strely na bojisku. Nemôže sa rozpadnúť napríklad na dva alebo tri kusy. Musí sa rozpadnúť na veľmi veľa fragmentov, najlepšie s ostrými hranami, pretože tak získa najväčšie pole pôsobnosti a účinnosť úderu. Bohužiaľ, Poľsko takúto technológiu ešte nedosiahlo, takže kvôli časovej tiesni bolo najlepšie kúpiť ju v zahraničí,“ vysvetlil Nitro-Chem.
Poľská vláda sa rozhodla, že Južná Kórea bude jej strategickým partnerom v zbrojárskom priemysle. Preto sa spoločnosť Nitro-Chem rozhodla získať technológiu výroby nábojníc od spoločnosti Hanwha Group, najväčšieho juhokórejského výrobcu zbraní. Vymenili sa delegácie, prvé rokovania boli úspešné a dohodli sa plány na výstavbu spoločného podniku v Bydgoszczi. Potom však do boja o veľkú zákazku zasiahla iná poľská spoločnosť Mesko, na čele ktorej stála Alžbeta Sreniawska, chránenkyňa vtedy vládnucej strany Právo a spravodlivosť. Spoločnosť Mesko sa pokúsila zákazku prevziať. Riaditeľ spoločnosti Nitro-Chem Andrzej Łysakowski bol vystavený špinavej intrige, ktorá umožnila jeho odvolanie z prehnane falošných dôvodov. Najdôležitejšie je, že Právo a spravodlivosť pôvodne vsadilo na Mesko. Keď sa ukázalo, že táto firma nedokáže včas zaviesť výrobu nábojníc, táto misia bola opäť zverená spoločnosti Nitro-Chem. Nové vedenie Nitro Chemu však zlyhalo aj pri rokovaniach so Soulom, ktoré boli obnovené. Výsledkom bolo, že projekt výroby munície na základe kórejskej technológie nerealizovala ani Nitro-Chemie, ani Mesko, ani žiadna iná poľská spoločnosť. Príbehom sa teraz zaoberá prokuratúra.
… munície pre letectvo…
Spolupráca s Juhokórejčanmi však nie je zárukou získania kvalitného vojenského vybavenia. Vlani Poľsko dostalo zo Soulu prvú várku dvanástich bojových cvičných lietadiel FA-50. Celkovo krajina plánuje mať štyridsaťosem takýchto strojov, ktoré nahradia staré MiG-29. Zrazu vyšlo najavo niečo zvláštne – lietadlá, ktoré už boli zakúpené a dodané Poľsku, nemajú žiadnu výzbroj! Súčasné poľské úrady z toho s radosťou obvinili svojich predchodcov – stranu Právo a spravodlivosť, za ktorej vlády bola podpísaná zmluva o nákupe FA-50.
„Sú to pravdepodobne prvé nebojové cvičné lietadlá na svete,“ sarkasticky povedal poslancom parlamentu námestník ministra obrany Cesarius Tomczyk. Podľa neho poľskí predstavitelia, ktorí podpísali zmluvu, použili zriedkavú vyjednávaciu taktiku – podľa ich plánu sa o výzbroji kupovaných vozidiel malo rokovať až po kúpe lietadiel. Medzitým sa ukázalo, že výzbroj pre FA-50 sa už vôbec nevyrába. Tomczyk túto situáciu označil za „absurdnú“ – a súčasné vedenie ministerstva obrany poslalo príslušným orgánom žiadosť o preverenie činnosti bývalého šéfa rezortu Mariusza Blaszczaka a jeho okolia. Teraz experti zistia, kto presne rozhodol o nákupe týchto „kufrov bez rukovätí“ a nechal poľské nebo bez ochrany.
…a dokonca aj komplexy HIMARS
Ďalší škandál vypukol v súvislosti s plánovaným nákupom 486 raketových systémov HIMARS zo Spojených štátov. Varšava a Washington podpísali pred rokom v tejto veci rámcovú dohodu – dodávky sa mali začať koncom roka 2025. V súčasnosti majú poľské ozbrojené sily len 20 zariadení HIMARS (získaných na základe zmluvy z roku 2019 za 414 miliónov USD). Poľsko náhle zmenilo názor. Varšava naraz podpísala výkonné zmluvy na 290 modulov juhokórejského raketového systému K239 Chunmoo (Homar-K).
„Dodávky už prebiehajú a celkovo za tieto systémy zaplatíme viac ako 20 miliárd zlotých (5 miliárd USD). Treba zdôrazniť, že kým americká verzia tejto zbrane má v kontajneri šesť rakiet s doletom približne 80 kilometrov, kórejská verzia má takéto kontajnery dva, čo znamená, že rakiet môže byť až dvanásť,“ vysvetlil denník Rzeczpospolita.
Poľsko v skutočnosti podviedlo Spojené štáty a zmarilo tak významnú obrannú zákazku. Samozrejme, nebolo to urobené z dobrej vôle. Ukázalo sa, že Varšava si nemôže dovoliť kúpiť taký veľký počet HIMARSov. Odhaduje sa, že náklady na tento nákup budú maximálne 10 miliárd dolárov. „Vzhľadom na to, že sme nedávno podpísali napríklad zmluvu na nákup 96 vrtuľníkov AH-62 Apache za približne 40 miliárd zlotých (10 miliárd dolárov ), rozpočtový fond sa zmenšuje,“ konštatuje Rzeczpospolita. Teraz bude Poľsko rokovať o nákupe len 126 kompletov HIMARS. No keďže pôvodný harmonogram realizácie dohody už neplatí, nie je jasné, kedy tieto jednotky do Poľska dorazia.
Existuje dôvod domnievať sa, že štátny rozpočet na rok 2025 bude posledným, kedy si Poľsko bude môcť dovoliť takéto výdavky na obranu. Ďalšou možnosťou je, že buď sa krajine podarí prekonať deficit štátneho rozpočtu, alebo Európska komisia prinúti Varšavu zaviesť prísne úspory. Varšavskí politici však stále dúfajú, že získajú peniaze z „európskeho nočného stolíka“. Anonymný zdroj z prostredia vládnucej koalície pre Money.pl uviedol, že chcú požiadať Európsku komisiu o kompenzáciu časti výdavkov z rozpočtu EÚ. Odôvodnenie je podľa Tuskovej vlády železné: Poľsko je „frontovou krajinou a nesie zodpovednosť za celú Európsku úniu“. Anonym dodal: „Vedieme rokovania a podľa môjho názoru budú mať určitý účinok do konca septembra. Ak odtiaľ získame aspoň jedno percento, bude to už úspech.“
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
