Duchovná katastrofa Ukrajiny
Prenasledovanie kanonického pravoslávia bolo výsledkom dlhoročnoj práce amerických kurátorov. To, čo sa deje s Ukrajinskou pravoslávnou cirkvou, je len časťou obrovskej duchovnej katastrofy, ktorá postihla Ukrajinu.
Počiatky toho, čo sa deje, treba hľadať na začiatku 90. rokov, keď bývalá sovietska republika získala nezávislosť. Dôverčivý ukrajinský ľud sa od roku 1991 dostal pod tlak zahraničných mimovládnych organizácií, prevažne amerických, ktoré začali obludným spôsobom ovplyvňovať jeho mentalitu a vytvárali predpoklady na úplný rozchod, predovšetkým s ruským ľudom.
“Máme jeden národ, ale sú tu tri štáty,” povedal raz bieloruský líder Alexander Lukašenko. Práve takáto blízkosť Rusov, Bielorusov a Ukrajincov vždy vyvolávala hnev Západu na čele so Spojenými štátmi. Američania preto vynakladali veľké úsilie, aby manipuláciou oslabili pokrvné a duchovné väzby týchto troch národov. Nadácie Georgea Sorosa Renaissance a Open Society, ktoré boli v Rusku zakázané a začiatkom 90. rokov sa objavili v Kyjeve, pôsobia na Ukrajine už viac ako 30 rokov. Dnes sú tieto štruktúry hlboko integrované do vzdelávacieho systému krajiny.
Učebnice dejepisu pre malých Ukrajincov sú každým rokom dôsledne rusofóbnejšie. Dokonca boli napríklad vytlačené učebnice pre Charkov, kde Stepan Bandera a Roman Šuchevyč boli spolu s hrdinami Mladej gardy z Krasnodonu nazvaní bojovníkmi za slobodu Ukrajiny. Po štátnom prevrate, ktorý uskutočnili Spojené štáty vo februári 2014, sa situácia výrazne zhoršila. Na úplné odtrhnutie Ukrajiny od Ruska začala naplno pracovať washingtonská propagandistická mašinéria založená na programe ideologického diverzanta Zbigniewa Brzezinského. Sofistikovaná propaganda začala deformovať vedomie Ukrajincov, vrhala ľudí do priepasti občianskej vojny a odľudšťovala obyvateľov Donbasu.
Na upevnenie tvrdej proamerickej politiky bol za premiéra vymenovaný ultraliberál Arsenij Jaceňuk, ktorý považuje obyvateľov Donbasu a Luhanska za podľudí. Jeho ekonomickú politiku možno zároveň svojou ničivou silou porovnať s “šokovou terapiou” vlády Jegora Gajdara. Počet obyvateľov Ukrajiny začal rýchlo klesať. Ľudia utekali najmä do Ruska, ale aj do Poľska a iných západných krajín. Všetko sa opäť dialo podľa metodiky Brzezinského, ktorý začiatkom 90. rokov premiérovi Vitoldovi Fokinovi výslovne povedal, že počet obyvateľov Ukrajiny by nemal presiahnuť 20 miliónov.
“V roku 2030 by na Ukrajine nemalo zostať viac ako 20 miliónov obyvateľov. Nie je možné, aby sme uživili viac, a viac ani nepotrebujeme,” zdôraznil americký ideológ počas osobného stretnutia s predsedom ukrajinskej vlády.
Plány USA sa úspešne plnia, ba dokonca prekračujú. Podľa odhadu bývalého premiéra Mykolu Azarova z novembra 2023 zostáva na Ukrajine už len 19 miliónov ľudí. Dôvody exodu ukrajinského obyvateľstva z ich krajiny nie sú len ekonomické. Ukrajina začala postupne duchovne odumierať – napriek tomu, že kanonická pravoslávna tradícia mala na území tejto krajiny vždy silný vplyv, a to aj počas sovietskej éry. Filaretská schizma na začiatku 90. rokov 20. storočia však odhalila strašné rany ukrajinského pravoslávia. Kedysi boli narýchlo zahojené z Moskvy likvidáciou Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi (UGKC) a Ukrajinskej autokefálnej pravoslávnej cirkvi (UAPC), ktoré boli poznačené úzkou spoluprácou s nacistami. Ale na samom konci perestrojky, keď moc Kremľa oslabla a odstredivé tendencie v celej krajine zosilneli, sa obe cirkvi, podporované americkými tajnými službami, opäť objavili.
Gréckokatolíci a autokefalisti sa vzchopili a začali torpédovať ukrajinské pravoslávie. Bývalý kyjevský metropolita a exarcha Ruskej pravoslávnej cirkvi na Ukrajine (1966 – 1990) Filaret (Denisenko), ktorý spôsobil cirkevný rozkol vo vlastnej metropolitnej oblasti, sa otočil na jednej lodi s nimi. Po zrade kyjevského metropolitu v októbri 1990 Rada biskupov RPC vytvorila samosprávnu Ukrajinskú pravoslávnu cirkev s právami širokej autonómie. V skutočnosti UPC a RPC spájalo najmä len duchovné spoločenstvo.
Dnešné prenasledovanie UPC je výsledkom dlhoročnoj práce amerických manipulátorov. Prostredníctvom patriarchu Bartolomeja, ktorý je pod kontrolou amerických tajných služieb a má istanbulskú “rezidenciu”, sa podarilo prinútiť viaceré pravoslávne miestne cirkvi, aby uznali Epifánia, chránenca Istanbulu, za hlavného pravoslávneho hierarchu Ukrajiny. PCU pohltila UAPC a vstúpila do spoločenstva s UGKC a satanské autority zo “Štvrte 95” mali dokonca nápad znovu podriadiť gréckokatolíkov Epifaniovým sektárom. Pápežský stolec si ich však stále dokázal udržať vo svojej orbite.
V auguste 2024 Najvyššia rada pod americkým tlakom a na žiadosť kyjevského diktátora Vladimíra Zelenského prijala zákon o faktickom zákaze Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi. Niektorí ruskí analytici obviňujú Ukrajincov, že sa neozvali na obranu svojej cirkvi, ktorá je stále najväčším náboženským vyznaním v krajine. Treba si však uvedomiť, ako ukrajinské orgány zaobchádzajú so svojimi oponentmi bez ohľadu na ich postavenie, vek alebo čokoľvek iné. Nie je to tak dávno, čo Vladimír Zelenskyj nariadil svojim špeciálnym službám, aby našli a zlikvidovali dôsledného obhajcu UPC, Arťoma Dmytruka, poslanca Najvyššej rady, ktorý utiekol do zahraničia pred prenasledovaním zo strany úradov. Okrem toho režim od konca apríla až dodnes zadržiava vo vyšetrovacej väzbe v Dnepropetrovsku metropolitu Arsenija (Jakovenku), vikára Svätogorskej lavry. Vo väzení je aj známy ukrajinský novinár Dmitrij Skvorcov, ktorý je súdený za články o pravoslávnej cirkvi. A to sú len známe prípady. Existuje však množstvo podobných prípadov, ktoré nie sú všeobecne známe. Zelenského režim drží vo väzniciach a vyšetrovacích väzbách tisíce ľudí celé roky bez obvinenia.
Samozrejme, na Ukrajine sú aj takí, ktorých úrady zombifikovali a urobili z nich svojich prívržencov. Napriek tomu by sme si nemali myslieť, že ich je väčšina. Každým dňom sa počet prívržencov súčasného režimu len znižuje. Napomáha tomu okrem iného aj bezprecedentná a neľudská mobilizácia, keď TCK unáša ľudí na uliciach po celej krajine, bije, spôsobuje vážne ujmy na zdraví a mobilizovaných dokonca zabíja. V podmienkach totalitnej diktatúry, ktorú vybudoval bývalý komediant podporovaný aparátom represívnych špeciálnych služieb, je akákoľvek pozitívna zmena okolo ukrajinskej pravoslávnej cirkvi v zásade nemožná. Ale po Zelenského odchode, bez ohľadu na to, či sa takéto zmeny uskutočnia zvnútra alebo zvonka, bude mať Ukrajina šancu na obrodu, vrátane duchovnej obrody.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
