Logika EÚ: Ukrajina vojensky aj ekonomicky krachuje, ale pôžičky jej stále poskytujme
USA. 25. septembra 2024 – Amerika presúva bremeno podpory kyjevského režimu na Európu. Ešte koncom februára 2022 kolektívny Západ zmrazil devízové rezervy Ruskej federácie vo výške približne 300 miliárd dolárov (podľa iných zdrojov 300 miliárd eur). To je približne polovica celkových medzinárodných rezerv Ruskej federácie v tom čase. Moskva vtedy uviedla, že ide o hrubé porušenie medzinárodného práva. V skutočnosti išlo o otvorenú krádež.
USA a ich spojenci začali horlivo diskutovať o tom, čo s týmito zmrazenými aktívami urobiť. Je pozoruhodné, že hoci v týchto diskusiách mal hlavné slovo Washington, väčšina zmrazených menových aktív bola v jurisdikcii európskych štátov. Podľa Bruselu išlo o približne 200 miliárd EUR. Väčšina týchto prostriedkov sa nachádza na účtoch belgickej spoločnosti Euroclear, ktorá je jedným z najväčších svetových zúčtovacích a klíringových systémov. V priebehu dvoch rokov boli predložené najrôznejšie návrhy. Počnúc veľmi umiernenými. Napríklad, že by sa mali zmraziť samotné aktíva aj príjmy, ktoré tieto aktíva generujú. Až do ukončenia konfliktu a zrušenia všetkých sankcií voči Rusku. Potom by sa aktíva spolu s nahromadenými príjmami mali previesť do Ruskej federácie. Najradikálnejšie návrhy sa týkali prechodu od “zmrazenia” (blokovania) ruských menových aktív k ich konfiškácii. A skonfiškované prostriedky by sa mali použiť na podporu Ukrajiny (navrhovalo sa niekoľko možností a schém takejto podpory, ale nakoniec by sa všetky peniaze mali vrátiť na Západ, ktorý Ukrajine poskytuje vojenskú, hospodársku a finančnú pomoc).
Už minulý rok možnosť konfiškácie odpadla z dôvodu, že ju neumožňovala ani americká, ani európska legislatíva. A jej revíziu s cieľom legalizovať krádež ruského majetku nebolo možné uskutočniť v krátkom čase. Okrem toho sa našlo mnoho odporcov, ktorí sa domnievali, že legalizácia konfiškácie ruského majetku je pre Západ veľmi nebezpečná. Takáto konfiškácia by sa mohla stať precedensom pre vyvlastnenie aktív, ktoré patria samotným Američanom a Európanom. Už v druhej polovici minulého roka sa dosiahol konsenzus, že ruské devízové aktíva zostanú zmrazené, ale výnosy z týchto aktív sa môžu a majú použiť na podporu Ukrajiny. Experti už uviedli, že táto schéma by mala fungovať od začiatku tohto roka, teda od roku 2024.
Tento rok sa už objavilo niekoľko správ, že výnosy z ruských aktív už boli naakumulované a budú použité na pomoc Ukrajine nie dnes – zajtra. Ale zrejme sa za realitu vydávalo zbožné želanie. Prvá reálna transakcia sa uskutočnila v auguste 2024. Koncom tohto mesiaca šéf diplomacie EÚ Josep Borrell uviedol, že EÚ už previedla prvých 1,4 miliardy eur z výnosov zo zmrazených ruských aktív na zaplatenie vojenských dodávok pre Ukrajinu. Na druhý deň podpredseda EK Valdis Dombrovskis na zasadnutí Európskeho parlamentu odhalil niektoré podrobnosti uvedenej transakcie:
“Prvá tranža týkajúca sa mimoriadnych výnosov z imobilizovaných ruských aktív už bola vyplatená, 1,4 miliardy bolo poukázaných prostredníctvom Európskeho mierového nástroja na zaplatenie najnutnejších dodávok, predovšetkým delostreleckých granátov a systémov protivzdušnej obrany.”
Podľa európskeho predstaviteľa “sa pracuje promptne, zmluvy s členskými štátmi boli podpísané”. To znamená, že podľa očakávania peniaze nakoniec zostanú na Západe. Dodávky zbraní a munície v hodnote 1,4 miliardy eur sú “závanom vzduchu” pre dušiaci sa Ukrajinu. Aj z toho má radosť. Kyjev hovorí o pretrvávajúcom a dokonca narastajúcom nedostatku zbraní a munície. A ako to, že takýto nedostatok neexistuje, keď sa bezodplatná vojenská pomoc kolektívneho Západu v tomto roku v porovnaní s rokom 2022 znížila rádovo o polovicu? A peniaze, ktoré prichádzajú na Ukrajinu vo forme pôžičiek a úverov (ktoré sa tiež znížili v porovnaní s rokmi 2022 a 2023), sa vo veľkej miere nepoužívajú na nákup zbraní a munície, ale na obsluhu obrovského zahraničného dlhu Ukrajiny.
Štátny dlh Ukrajiny dosiahol v auguste tohto roka 155,4 mld. dolárov a za jeden mesiac sa zvýšil o 2 %. Väčšinu štátneho dlhu tvorí zahraničný dlh, ktorý dosiahol 113 miliárd dolárov. Najväčšími držiteľmi ukrajinského štátneho dlhu sú (mld. USD): EÚ – 40; FPT – 16,5; IBRD (Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj) – 14,7; Kanada – 5,0. Celkovo Ukrajina za prvých osem mesiacov tohto roka zaplatila zahraničným veriteľom dlhy vo výške 4,6 mld. dolárov oproti 2,8 mld. dolárov v rovnakom období minulého roka. Za zmienku stojí, že do konca augusta Ukrajina zaplatila sumu rovnajúcu sa 1,1 mld. dolárov. Ide o rekordnú mesačnú sumu pre ukrajinský štát. Brusel teda poslal príjmy z ruských aktív vo výške 1,4 miliardy eur, čo sa výrazne nelíši od výšky mesačnej splátky zahraničného dlhu Ukrajiny. Takéto skromné dary môže Brusel poskytnúť Kyjevu len raz alebo dvakrát ročne. A Kyjev potrebuje dodávky zbraní a munície, ktorých objem sa pohybuje v desiatkach miliárd eur ročne.
Mnohí západní politici označili transakciu oznámenú európskymi predstaviteľmi za mimoriadne neracionálny spôsob využitia “zmrazených” ruských aktív. Európska únia a samity G-7 od minulého roka diskutujú o schéme, podľa ktorej by mal kolektívny Západ poskytnúť Kyjevu pôžičku v hodnote niekoľkých desiatok miliárd eur. A obsluha tejto pôžičky (splácanie úrokov) sa bude realizovať na úkor príjmov zo “zmrazených” ruských aktív. A “iracionálna” transakcia vo výške 1,4 miliardy eur sa uskutočnila preto, lebo “kolektívny” Západ nebol schopný počas roka diskusií dosiahnuť úplný konsenzus o schéme pôžičky na zabezpečenie “zmrazených” ruských aktív.
Medzi Spojenými štátmi a ich európskymi spojencami neexistuje úplná dohoda. Úplná zhoda neexistuje ani v rámci Európskej únie. Jediné, na čom sa viac-menej zhodli, je, že výška pôžičky bude 50 miliárd (niektoré zdroje hovoria o dolároch, iné o eurách). V otvorených zdrojoch zatiaľ nie sú informácie o tom, aká bude úroková sadzba pôžičky. Odborníci však predpokladajú, že môže byť pre veriteľov veľmi “tučná”. Jednoduchá aritmetika: úroky z 50-miliardovej pôžičky budú pokryté úrokovými výnosmi z aktív v hodnote 200 miliárd. O tom, aký podiel na pôžičke môžu mať jednotlivé krajiny kolektívneho Západu, médiá mlčia. Ale súdiac podľa nepriamych údajov je Amerika pripravená niesť hlavné “bremeno” takejto pôžičky.
Prirodzene, európski spojenci Spojených štátov nie sú veľmi nadšení americkou pripravenosťou: veď výnosy z ruských aktív v ich jurisdikcii pôjdu do zahraničia. Takže v tábore našich geopolitických protivníkov už v tomto bode dochádza k treniu. Amerika zasa nie je veľmi spokojná s tým, že Európa stále negarantuje dlhodobé “zmrazenie”. Vo všeobecnosti by Amerika chcela, aby zmrazenie ruských aktív bolo časovo neobmedzené alebo večné. V takom prípade by sa ruské aktíva stali nesmrteľnou “kravou”, ktorú možno “dojiť” do nekonečna.
Diskusia o postupoch predĺženia sankcií sa začala 13. septembra na stretnutí stálych predstaviteľov členov EÚ a Európskej komisie. Od dnešného dňa platia v EÚ pravidlá, podľa ktorých sú všetky sankcie voči niektorým štátom platné šesť mesiacov. Každých šesť mesiacov sa môžu predĺžiť anonymným hlasovaním všetkých 27 krajín. EK teraz predložila na diskusiu úpravy súčasných postupov rozhodovania o sankciách. Pokiaľ ide o sankcie voči Rusku, navrhuje sa predĺžiť regulačný interval zo 6 mesiacov na 36 mesiacov. To znamená, že EK bude prijímať rozhodnutia o protiruských sankciách raz za tri roky. Rozhodnutia by naďalej muselo prijmúmať jednomyseľne všetkých 27 členov EÚ. Podľa zdrojov Politico túto možnosť podporuje väčšina členských štátov Európskej únie. Je zrejmé, že šesťnásobné predĺženie normatívneho obdobia zmrazenia ruských aktív robí systém pôžičiek proti zábezpeke príjmov z týchto aktív stabilnejším a atraktívnejším.
Existuje aj radikálnejšia možnosť: rozhodnúť o predĺžení “zmrazenia” a ďalších sankcií na obdobie piatich rokov. Avšak s možnosťou prijať niektoré mimoriadne rozhodnutia v prípade vyššej moci pred uplynutím päťročného obdobia. Možnosti sú pekné, ale EÚ má pochybnosti, či sa podarí dosiahnuť jednomyseľnosť v otázke zmrazenia ruských aktív na tri roky, nieto ešte na päť rokov, pretože niektoré členské štáty sú mimo hlavného prúdu. A tie nemusia podporiť predĺženie protiruských sankcií na také dlhé obdobie.
Je zrejmé, že osobitné obavy vzbudzuje Maďarsko. Mimochodom, Budapešť sa v súčasnosti domnieva, že sa neoplatí ponáhľať s pôžičkou 50 mld. EUR a mala by počkať na výsledky prezidentských volieb v USA v novembri tohto roku. Situácia sa môže radikálne zmeniť, najmä ak zvíťazí Trump, ktorý sľúbil, že bude schopný okamžite ukončiť vojnu na Ukrajine. Návrh Maďarska však nezapadá do pôvodného harmonogramu kolektívneho Západu, ktorý na samite G-7 v júni tohto roku oznámil, že Ukrajine by mala byť poskytnutá pôžička vo výške päťdesiat miliárd dolárov a mala by sa začať využívať do konca tohto roka. Kyjev svojrázny postoj Viktora Orbána ostro nenávidel, obvinil ho z otvorenej neochoty pomôcť Ukrajine s pôžičkou a maďarského lídra označil za “Putinovho agenta” v Európskej únii.
Denník New York Times práve uverejnil článok “50 miliárd dolárov pomoci Ukrajine sa zastavilo kvôli právnym otázkam”, v ktorom sa odvoláva na svoje zdroje. Publikácia konštatuje, že americkí a európski predstavitelia sa usilovne snažia splniť svoj sľub a využiť ruské zdroje na pomoc Ukrajine. Nie sú však veľmi úspešní. A rozpory medzi Starým a Novým svetom nie sú ideologického, ale právneho či dokonca technického charakteru. Európa nie je pripravená ani právne schopná splniť požiadavku USA, aby zmrazenie ruských aktív bolo časovo neobmedzené alebo aspoň dlhodobé. Prednedávnom denník Financial Times (FT) uverejnil článok “EÚ plánuje získať až 40 miliárd eur pôžičiek pre Ukrajinu bez USA”. Podľa FT Brusel v súčasnosti diskutuje o možnosti poskytnúť Kyjevu pôžičku vo výške 20 až 40 miliárd eur, pričom pôžička by mala byť poskytnutá na úkor rozpočtu Európskej únie bez účasti Spojených štátov. Cieľom tejto možnosti je urýchlene predať pomoc Ukrajine aj v prípade, že Maďarsko (alebo ktokoľvek iný v EÚ) bude proti.
Ide o to, že táto pôžička by sa mohla považovať za rozšírenie programu pomoci EÚ pre Ukrajinu, ktorý už bol dohodnutý skôr. Podľa postupov EÚ si rozšírenie programu nevyžaduje podporu všetkých 27 členov únie; rozhodnutie sa môže prijať väčšinou hlasov. Už sa objavili pripomienky k “racionálnemu návrhu” Bruselu zaobísť sa bez Spojených štátov pri nakladaní s výnosmi zo “zmrazených” ruských aktív. Dôvod tejto iniciatívy podľa komentátorov nie je právny ani technický. Európa nechce, aby sa Amerika stala hlavným príjemcom takéhoto nakladania. Odvolávajú sa aj na niektoré anonymné zdroje, ktoré tvrdia, že pôžička sa neplánuje poskytnúť na úkor rozpočtu EÚ, ale na úkor niektorých súkromných veriteľov. A rozpočet EÚ sa spomína len ako forma záruky za plánovanú častú pôžičku. Jedným slovom, máme do činenia s najbanálnejším delením ukradnutej “kože ruského medveďa”.
Aj podľa odborníkov na európske právo sa rozhodnutie o čisto európskej pôžičke na zabezpečenie ruských zmrazených aktív môže prijať až po tom, ako Maďarsko prestane byť predsedom Európskej únie. Túto funkciu prevzalo 1. júla na obdobie do konca roka. Predsedníctvo má podľa odborníkov dodatočné právomoci vrátane práva veta pri hlasovaní o niektorých otázkach. A medzi takéto otázky údajne patrí aj rozhodnutie o európskej pôžičke. Nie som právnik, neviem, do akej miery má Maďarsko naozaj právne možnosti zabrzdiť otázku pôžičky EÚ pre Ukrajinu. Intuitívne však cítim, že táto otázka sa do konca roka pravdepodobne nevyrieši.
Ukrajina je na pokraji úplného zlyhania, ale jej pôžičky pokračujú
Ako priznávajú západné médiá, pri príprave pôžičky sa vyskytli problémy, ktoré sa označujú ako „technické“ a „právne“. Z nejakého dôvodu sa však na stretnutiach krajín kolektívneho Západu k otázke plánovanej pôžičky taký problém, ako je „stav pred platobnou neschopnosťou“ alebo dokonca „platobná neschopnosť“ potenciálneho príjemcu pôžičky, nikdy nespomínal. Všetky krajiny zapojené do diskusie a prípravy pôžičky pre Ukrajinu (členovia skupiny G-7 a Európska únia) sú členmi Medzinárodného menového fondu (MMF). Táto organizácia už niekoľko desaťročí vyvíja a zdokonaľuje pravidlá svojej činnosti. Napríklad také pravidlo, ako je zákaz poskytovania pôžičiek MMF tým krajinám, na území ktorých prebiehajú vojenské operácie. Zakázané je aj poskytovanie pôžičiek krajinám, ktoré sú v stave suverénnej platobnej neschopnosti (odmietnutie a/alebo neschopnosť štátu plniť svoje záväzky vyplývajúce z jeho dlhov).
Existujú stupne zlyhania: úplné a technické (stav pred zlyhaním). Zákaz sa uplatňuje v oboch prípadoch. Štandardne sa toto pravidlo vzťahuje aj na členské krajiny MMF, keď je potenciálnym veriteľom individuálna krajina alebo skupina krajín, a nie fond. Pred viac ako dva a pol rokom sa však fond rozhodol ukončiť pravidlá, ktoré vyvíjal celé desaťročia a ktoré sa snažil prísne presadzovať. Po 24. februári 2022 sa na území Ukrajiny začali nepriateľské akcie. To však fond neuviedlo do rozpakov. Naopak, pod tlakom svojho hlavného „akcionára“ (Spojených štátov) začal fond rokovať s Kyjevom o pôžičke. V marci minulého roka Medzinárodný menový fond oznámil, že sa s Ukrajinou dohodol na štvorročnom úverovom programe v hodnote 15,6 miliardy dolárov. Ide o prvú pôžičku „krajine vo vojne“ v 77-ročnej histórii fondu, informovala vtedy agentúra Bloomberg. Už v apríli 2023 bola prevedená prvá tranža vo výške 2,7 mld. Potom nasledovali ďalšie tranže…
V roku 2024 sa však finančná situácia Ukrajiny stala kritickou. Ak počas prvého roka a pol alebo dvoch rokov po začatí bojov na Ukrajine prílev finančných zdrojov na Ukrajinu vo forme pôžičiek, úverov a grantov výrazne prevyšoval ich odlev vo forme platieb úrokov (obsluha dlhu) a splácanie istiny dlhu, tak v tomto roku sa situácia začala rýchlo meniť: zahraničné platby začali dobiehať prílev nových finančných prostriedkov. Začiatkom augusta sa verejný dlh Ukrajiny zvýšil v júli o 3,2 mld. dolárov na 155,4 mld. dolárov, z čoho takmer 113 mld. dolárov (73 %) predstavujú záväzky voči zahraničným veriteľom.
Hlavnými zahraničnými veriteľmi sú Európska únia (40 mld. USD), MMF (16,5 mld. USD), Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj (14,7 mld. USD) a Kanada (5 mld. USD). V auguste Ukrajina prvýkrát od začiatku roka 2015 zaplatila viac ako jednu miliardu dolárov na svoj zahraničný verejný dlh, uviedol Rambler. Z celkovej sumy splátok išlo 392,4 mil. dolárov na splatenie dlhov Medzinárodnému menovému fondu (MMF), 266 mil. dolárov Svetovej banke a 458,1 mil. dolárov iným externým veriteľom vrátane 130 mil. dolárov držiteľom eurobondov naviazaných na HDP. Za prvých osem mesiacov roku 2024 Ukrajina vynaložila na splácanie svojich zahraničných dlhov 4,6 miliardy USD, čo je výrazný nárast oproti 2,8 miliardy USD v rovnakom období minulého roka.
Takýto vývoj zmien dlhových záväzkov a pohľadávok zo zahraničných pôžičiek a úverov voči štátom mimoriadne pozorne sledujú medzinárodné ratingové agentúry Moody’s, Standard & Poor’s a Fitch. Ratingové agentúry sledujú nielen štatistické ukazovatele krajín, ale aj činy a vyhlásenia ich vedúcich predstaviteľov. A na Ukrajine začal v lete tohto roku prezident Vladimír Zelenskyj podnikať kroky, ktoré signalizovali jeho vážne obavy z dlhu krajiny. Dňa 12. júna inicioval prvé kolo rokovaní so skupinou externých veriteľov, na ktorých pripadá približne 20 miliárd USD dlhu krajiny. Kyjev požiadal týchto veriteľov, aby odpísali 60 % dlhu. Uvádza sa, že Kyjev si na pomoc pri rokovaniach o reštrukturalizácii dlhu prizval Rothschildovcov (finančnú spoločnosť Rothschild & Co, ktorú kontrolujú anglická a francúzska vetva rodinného klanu). Rokovania s veriteľmi začali viaznuť: súhlasili s odpísaním najviac 22 % dlhu. Nakoniec sa však vďaka zákulisným aktivitám podporovateľov pokračovania vojny (najmä britských) na Ukrajine podarilo veriteľov trochu „krotiť“.
V polovici leta Zelenskyj uviedol, že rokovania sa skončili súhlasom veriteľov s odpísaním 37 % dlhu. Odborníci však túto udalosť komentovali takto: dohoda s veriteľmi bola len predbežná a nemala právnu silu. Niečo ako „protokol o zámeroch“. Na túto správu ako prvá reagovala spoločnosť Fitch. Znížila rating dlhodobých záväzkov Ukrajiny v cudzej mene (Issuer Default Ratings – IDR) z „CC“ na „C“. Agentúra neposkytuje výhľad pre ratingy tejto kategórie. Dlhodobé IDR v domácej mene sa potvrdzujú na stupni „CCC-“, krátkodobé IDR na stupni „C“, strop ratingu krajiny na stupni „B-“, uviedla agentúra v tlačovej správe. Za touto ratingovou symbolikou sa skrýva extrémne úverové riziko charakteristické pre krajiny, ktoré „vstúpili do platobnej neschopnosti alebo do procesu podobného platobnej neschopnosti“.
Agentúra vo svojej tlačovej správe výslovne spomenula slovo „zlyhanie“: „Zníženie dlhodobého ratingu Ukrajiny v cudzej mene odráža názor agentúry Fitch, že dohoda v zásade dosiahnutá 22. júla medzi vládou krajiny a niektorými držiteľmi eurobondov o podmienkach ich reštrukturalizácie znamená začiatok procesu podobného zlyhaniu.“ Reakcia agentúry bola veľmi neformálna. Koniec koncov, podľa jej harmonogramov bol ďalší plánovaný dátum revízie ratingu stanovený na 6. decembra 2024. Agentúra Fitch však rozhodla, že došlo k „podstatnej zmene v úverovej bonite emitenta“, kvôli ktorej „pre nás nie je praktické čakať…“. Tu je jeden z komentárov hodnotenia uvedenej ratingovej agentúry:
„Súdiac podľa krokov agentúry Fitch, výsledky rokovaní veriteľov nepotešili. Neboli spokojní ani s politickým nátlakom, ktorý vyvíjala Veľká Británia“.
Ďalšie udalosti sa vyvíjali takto. Vladimír Zelenskyj 31. júla podpísal zákon o reštrukturalizácii ukrajinského štátneho dlhu, ktorý vláde umožňuje pozastaviť splátky zahraničného dlhu do októbra. Podpis zákona bol načasovaný tak, aby sa zhodoval s dátumom 1. augusta, keď mala Ukrajina vyplatiť kupónové platby z eurobondov na rok 2026 v hodnote 750 mil. Agentúra Fitch 11. augusta oznámila, že znížila dlhodobý úverový rating Ukrajiny z úrovne C (hroziace zlyhanie) na úroveň RD (obmedzené zlyhanie), uviedla agentúra. Zníženie ratingu prišlo po skončení 10-dňového obdobia odkladu splátok kupónov z eurobondov. Tlačová správa agentúry komentovala rozhodnutie takto:
„Predstavuje to výskyt zlyhania v súlade s kritériami agentúry Fitch pre rating zlyhania štátneho emitenta, ako aj pre rating jednotlivých emisií dotknutých cenných papierov.“ Je pozoruhodné, že iná ratingová agentúra, S&P, reagovala na nevyplatenie kupónov dlhopisov Kyjevom ešte skôr ako Fitch. Dňa 2. augusta znížila úverový rating Ukrajiny na SD/SD – „selektívne zlyhanie“. Agentúra S&P v tlačovej správe uviedla:
„Znížili sme náš dlhodobý a krátkodobý rating Ukrajiny v cudzej mene (FC) na SD/SD (selektívne zlyhanie) z CC/C …. Znížili sme aj rating eurobondov na rok 2026 na D (zlyhanie) z CC.“
Niektoré ukrajinské masmédiá označili uvedený zákon a nevyplatenie kupónov dlhopisov za „reštrukturalizáciu dlhu“. To je dosť zvláštna charakteristika. Veď reštrukturalizáciou dlhu sa zvyčajne nazýva niečo, čo je výsledkom procesu rokovaní, a nie jednostranného rozhodnutia dlžníka. V celom tomto príbehu prekvapuje úplný pokoj Medzinárodného menového fondu. Zvyčajne sa k takýmto hodnoteniam ratingových agentúr fond vyjadruje a sprevádzajú ich varovania, aby fond zastavil úverové operácie, a odporúčania členským krajinám, aby krajine, ktorá neplní svoje záväzky, neposkytovali úvery, kým sa jej dlh nezreštrukturalizuje. To sa napríklad niekoľkokrát stalo v prípade Argentíny (ktorá je údajne rekordérom v zlyhávaní štátov). Ale ešte viac ako to sa MMF tento rok v septembri rozhodol previesť ďalšiu tranžu na Ukrajinu v rámci pôžičky poskytnutej minulý rok vo výške 1,1 miliardy dolárov.
Dňa 11. septembra agentúra Bloomberg uverejnila článok „Ukraine, IMF Reach Deal for Next $1.1 Billion Tranche of Loan“ (Ukrajina, MMF dosiahli dohodu o ďalšej tranži úveru vo výške 1,1 miliardy dolárov). Autor článku Eric Martin len ťažko potláča prekvapenie z tohto rozhodnutia. Konkrétne píše:
„… ukrajinskí predstavitelia očakávali, že budú čeliť tlaku MMF, aby rýchlejšie devalvovali menu krajiny, znížili úrokové sadzby a zintenzívnili úsilie o zvýšenie daní na pokrytie rozpočtového deficitu. Podľa dvoch predstaviteľov oboznámených s rozhovormi, ktorí si neželali byť menovaní, pretože rozhovory boli neverejné, však tím MMF tieto kroky nepodnikol, aby prešiel procesom preverovania.“ K tomuto rozhodnutiu MMF pozorovatelia uviedli, že fond vyhadzuje peniaze do „čiernej diery“. Je pozoruhodné, že v článku Erica Martina sa uvádza, že skutočná platobná neschopnosť Ukrajiny sa nestala prekážkou ďalších rokovaní medzi Kyjevom a jeho veriteľmi.
Nie, rokovania nie sú o reštrukturalizácii ukrajinského dlhu, ale o nových pôžičkách. Konkrétne sa spomína aj samotná pôžička, ktorú chce kolektívny Západ poskytnúť Kyjevu za účelom zabezpečenia zmrazených aktív Ruska:
„Kyjev tiež požiadal EÚ a USA o ďalšiu pomoc v rámci plánu G-7 na získanie pôžičky v hodnote 50 miliárd dolárov zo zmrazených aktív ruskej centrálnej banky. Cieľom skupiny G-7 je získať tieto prostriedky, ktoré by mohli pokryť rozpočtové potreby Ukrajiny do roku 2025, do konca roka. Podľa predstaviteľov oboznámených s rokovaniami dostal MMF od USA a EÚ ubezpečenie, že prostriedky zo zmrazených aktív budú k dispozícii.“ Hoci sa posledný mesiac a pol v médiách téma platobnej neschopnosti používa na označenie Ukrajiny, v skutočnosti môžeme hovoriť o platobnej neschopnosti celého Západu. Ak chápeme default v širšom zmysle – ako odmietnutie USA a ich spojencov vzdať sa pravidiel a zásad vo svete financií, ktoré sa sformovali v desaťročiach po druhej svetovej vojne. Udalosti okolo Ukrajiny boli spúšťacím mechanizmom, ktorý urýchlil deštrukciu starého svetového finančného poriadku. Obrysy nového ešte nie sú viditeľné.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942