Je čínsky „hospodársky zázrak“ minulosťou? Peking si musí vybrať medzi zlým a veľmi zlým
USA. 26. septembra 2024 – Po druhej svetovej vojne sa objavil pojem “hospodársky zázrak”. Tento pojem sa používal na charakterizovanie ekonomík niektorých krajín, ktoré dlhodobo vykazovali vysoké tempo rozvoja. Najprv sa “hospodársky zázrak” objavil v Západnom Nemecku (Spolková republika Nemecko). Pojem “nemecký hospodársky zázrak” sa prvýkrát objavil v časopise The Times v roku 1950. Za “otca” politiky, ktorá viedla k “zázraku”, sa považuje Ludwig Erhard, minister hospodárstva vo vláde kancelára Konrada Adenauera. “Hospodársky zázrak” v západnom Nemecku trval dve desaťročia: od roku 1948 do roku 1968.
Japonský hospodársky zázrak bol nemenej pôsobivý. Začal sa v polovici 50. rokov a trval až do energetickej krízy v roku 1973. Hospodárstvo krajiny vychádzajúceho slnka rástlo počas hospodárskeho zázraku takmer o 10 % ročne, čo bola najvyššia miera rastu spomedzi vtedajších hospodársky vyspelých krajín. Môžeme si tiež pripomenúť juhokórejský hospodársky zázrak. Začiatok rozkvetu juhokórejského hospodárstva sa pripisuje roku 1962, keď prezident Park Čong-hi oznámil začiatok prvého päťročného plánu. Koncom 80. rokov 20. storočia sa hospodársky rast spomalil.
Posledným “hospodárskym zázrakom”, ktorý možno zatienil všetky predchádzajúce, bol rýchly rozvoj čínskeho hospodárstva. Pre čínsky hospodársky zázrak neexistuje presná chronologická časová os. Predpokladá sa však, že zrýchlenie hospodárstva nebeskej ríše, ktoré zabezpečili reformy Deng Xiaopinga, sa začalo na prelome 70. a 80. rokov minulého storočia. Podľa MMF bol od roku 1990 do roku 2017 priemerný rast HDP Číny približne 10 % ročne. Rekordná miera rastu bola 14,2 % v roku 1992. K rovnakému nárastu došlo aj v roku 2007. Kým v roku 1990 bol podiel Číny na celosvetovom HDP nižší ako 2 %, na začiatku tohto desaťročia už prekročil 18 %. Čína v roku 2010 suverénne predbehla Japonsko z hľadiska HDP a stala sa druhou najväčšou ekonomikou sveta po Spojených štátoch. Zdá sa, že Čína je stále druhou ekonomikou, ak sa jej HDP počíta podľa trhového výmenného kurzu jüanu k americkému doláru. A ak počítate HDP podľa parity kúpnej sily týchto mien, Čína predbehla USA a stala sa prvou svetovou ekonomikou pred desiatimi rokmi (v roku 2014).
Podľa MMF boli miery rastu reálneho HDP Číny v posledných rokoch nasledovné (v %): 2021 – 8.4; 2022 – 3.0; 2023 – 5.2. Tieto údaje nie sú veľmi pôsobivé. Navyše podľa odhadov MMF bol v roku 2022 rast svetového HDP na úrovni 3,1 %. Ukazuje sa, že v uvedenom roku bola dynamika čínskej ekonomiky dokonca o niečo slabšia ako celé svetové hospodárstvo. Číne sa to stalo prvýkrát za viac ako štyri desaťročia. Za koniec dlhého obdobia čínskeho hospodárskeho zázraku sa tradične považuje rok 2010, keď bol naposledy nameraný dvojciferný rast reálneho HDP (predstavoval 10,6 %). Nie je teda od veci povedať, že trvanie čínskeho hospodárskeho zázraku je približne tri desaťročia. Čo je podstatne dlhšie ako trvanie “hospodárskych zázrakov” Nemecka, Japonska a Južnej Kórey. V poslednom desaťročí sa ročné miery rastu HDP Číny pohybovali medzi 6 a 8 percentami).
Elementárna logika nám umožňuje dospieť k záveru, že žiadna ekonomika nemôže mať dvojciferné miery rastu donekonečna. Na prelome minulého a súčasného desaťročia sa začali objavovať signály, že Čína vstupuje do novej fázy hospodárskej nestability. Menuje sa viacero vonkajších príčin a faktorov destabilizácie čínskej ekonomiky: zhoršenie obchodno-ekonomických vzťahov medzi USA a Čínou (iniciované prezidentom Trumpom), tzv. pandémia covid (masívne výluky v čínskej ekonomike v roku 2021), zvýšené medzinárodné napätie okolo Taiwanu, podpora Pekingu ruskej SVO na Ukrajine atď. atď. Existujú však aj vnútorné dôvody.
Hoci vedenie štátnej strany krajiny neustále tvrdí, že v Nebeskej ríši sa buduje “socializmus s čínskymi špecifikami”, nezaujaté skúmanie jej “ekonomickej základne” vedie k inému záveru. Spoločensko-ekonomickú štruktúru Číny možno nazvať “štátnym kapitalizmom”. Výsledkom je veľmi nestabilná konštrukcia čínskej sociálno ekonomickej formácie (OEF): ekonomická základňa je kapitalistická a politická nadstavba je socialistická (alebo aspoň deklarujúca socializmus). V dôsledku tejto nestability OEF vzniká a zvyšuje sa nestabilita hospodárstva. Kvôli nej vzniká aj nekonzistentnosť a rozporuplnosť hospodárskej politiky čínskeho vedenia. Aby som nebol nepodložený, uvediem najnovšie údaje čínskeho Národného štatistického úradu vrátane údajov za august 2024.
Rast investícií do fixných aktív sa v auguste spomalil na 3,4 % z 3,6 % v júli v dôsledku nejasných vyhliadok dopytu. Miera nezamestnanosti v Číne v auguste vzrástla na 5,3 %, čo je najvyššia hodnota od februára 2024 (5,2 % v júli a 5,0 % v júni). Štyri mesiace po sebe (máj – august) došlo k spomaleniu tempa rastu priemyselnej výroby. Predtým bolo takéto dlhšie obdobie spomalenia zaznamenané na jeseň 2021. Vtedy sa to vysvetľovalo takými zásahmi vyššej moci, ako boli covid a lockdown. Teraz sa spomalenie hospodárskeho rastu nedá pripísať na vrub vyššej moci. Je spôsobené nerovnováhami, ktoré vznikli počas dlhého obdobia kapitalistického vývoja Číny. Čínske médiá uvádzajú, že dopyt klesá, čo následne brzdí rast investícií a výroby.
V sovietskych učebniciach politickej ekonómie kapitalizmu sa situácia v čínskej ekonomike opisuje podrobnejšie a úprimnejšie: rozpor medzi výrobou a obmedzeným solventným dopytom, ktorý nevyhnutne vedie k hospodárskej kríze. Nerovnováha medzi výrobou a efektívnym dopytom sa rovná nadhodnote vytvorenej zamestnancom a vlastnej zamestnávateľom. Mimochodom, predseda Čínskej ľudovej republiky a generálny tajomník ÚV KS Číny Si Ťin-pching pomerne dobre pozná marxistickú politickú ekonómiu a má dobrý zmysel pre uvedený rozpor kapitalistického spôsobu výroby. Jeho schopnosť ako hlavnej osoby v politickej nadstavbe obmedziť kapitalistickú základňu Číny je však veľmi obmedzená. Čínske vedenie dlhé roky podporovalo takýto spôsob vyrovnávania (alebo správnejšie povedané, maskovania) uvedenej nerovnováhy národného hospodárstva ako úvery a pôžičky. Tak pre obyvateľstvo, ako aj pre podniky. V dôsledku toho dlhy v Nebeskej ríši prudko narástli.
Podľa odhadov FPT, Svetovej banky a OECD celková suma dlhov všetkých sektorov čínskeho hospodárstva (verejnej správy, bánk, nefinančných spoločností a domácností) už presiahla 300 % HDP Nebeskej ríše. Podľa tohto ukazovateľa je Čína na rovnakej úrovni ako USA a krajiny eurozóny. Treba však mať na pamäti, že oficiálne odhady nezahŕňajú dlh, ktorý vzniká v dôsledku poskytovania úverov ekonomike prostredníctvom “tieňového bankovníctva”. A to v Číne nadobudlo osobitný rozsah. A odborníci sa domnievajú, že skutočná úroveň dlhu čínskej ekonomiky je dvakrát vyššia ako oficiálne údaje, t. j. niekde okolo 600 % HDP. Čínske vedenie si na tento rok stanovilo cieľ 5-percentného rastu HDP. Vzhľadom na štatistiky za osem mesiacov sú však odborníci veľmi skeptickí, pokiaľ ide o možnosť dosiahnutia tohto cieľa. Medzinárodný menový fond uvádza prognózu rastu HDP Číny v roku 2024 len na úrovni 4,6 %. MMF si je dobre vedomý slabých stránok čínskej ekonomiky, a preto sú jeho prognózy rastu HDP na ďalšie roky ešte zdržanlivejšie (%): 2025 г. – 4.1; 2026 – 3.8; 2027 – 3.6; 2028 – 3.4; 2029 – 3.3. V súčasnom desaťročí vstupujú na scénu ďalšie hnacie sily svetového hospodárstva.
V prvom rade India, ktorá z hľadiska rastu HDP predstihuje Čínu (podľa prognóz MMF by mal do konca roka 2024 dosiahnuť 6,8 %). Ďalej Vietnam (prognóza rastu HDP na rok 2024 je 5,8 %); Indonézia (5,0 %). Slabiny čínskej ekonomiky pociťuje nielen Medzinárodný menový fond, ale aj medzinárodní investori. Donedávna bola nebeská ríša “magnetom”, ktorý priťahoval kapitál z celého sveta. Iná vec je, že Peking prílev zahraničného kapitálu veľmi prísne kontroloval v obave, že nerezidenti by mohli skúpiť čínsku ekonomiku a pripraviť Nebeskú ríšu o jej suverenitu. Mnohé odvetvia čínskej ekonomiky boli pre cudzincov úplne uzavreté, v iných platili prísne obmedzenia; cudzinci mohli byť v podstate len menšinovými investormi.
V roku 2016 zverejnila Národná komisia pre rozvoj a reformy (NDRC) ČĽR tzv. negatívny zoznam odvetví, do ktorých bol prístup pre zahraničných a v niektorých prípadov aj miestnych investorov obmedzený alebo prísne uzavretý. Normy tohto zoznamu platili v štyroch regiónoch: Šanghaj, Guangdong, Tianjin a Fujian. V roku 2018 bol zoznam aktualizovaný tak, aby zahŕňal celú pevninskú Čínu. Negatívny zoznam obsahuje 151 hospodárskych odvetví. Štyri odvetvia majú prísne zakázaný prístup. Na prístup do zvyšných 147 sektorov, ako je ťažba, poľnohospodárstvo a výroba, platia rôzne obmedzenia a hlavnou požiadavkou je získať súhlas čínskej vlády. Odvetvia, ktoré nie sú na zozname, sú otvorené zahraničným investíciám, pričom zahraničné podniky nie sú uprednostňované pred miestnymi.
Mimochodom, Peking tlačí na MMF, aby sa jüan stal rezervnou menou. Fond požadoval, aby Peking zaviedol úplnú konvertibilitu jüanu. To by v skutočnosti znamenalo odstránenie prekážok pre zahraničných investorov. Pekingu sa však podarilo získať štatút rezervnej meny bez toho, aby zaviedol plnú konvertibilitu čínskej meny. Napriek tomu zahraničný kapitál hľadal a našiel medzery pre svoje uplatnenie v čínskej ekonomike. Celkovo vo všetkých troch typoch zahraničných investícií (priame, portfóliové a ostatné) dosiahol čistý prílev zahraničného kapitálu do Číny v rokoch 2018 – 2019 hodnotu 0,8 bilióna USD. V rokoch 2020 – 2021 (tzv. “covid roky”) sa prudko zvýšil na 1,3 bilióna USD. V rokoch 2022 až 2023 však čistý prílev zahraničného kapitálu predstavoval symbolických 6 mld. Pre gigantickú čínsku ekonomiku je to hodnota v rámci štatistickej chyby. Inými slovami, prílev kapitálu sa začal vyrovnávať jeho odlivom. Navyše v druhej polovici minulého roka odliv výrazne prevýšil príjem. Objem čínskych odchádzajúcich investícií tiež dosiahol rekordnú úroveň: v druhom štvrťroku 2024 poslali spoločnosti do zahraničia 71 miliárd USD, čo je o 80 % viac ako 39 miliárd USD v rovnakom období minulého roka. Čistý odlev kapitálu sa v septembri tohto roka zvýšil na približne 75 miliárd USD, čo je najviac od konca roka 2016.
Trend zrýchľovania odlivu kapitálu možno vysvetliť predovšetkým obavami zahraničných investorov zo zhoršenia situácie v čínskej ekonomike. Predovšetkým sa obávajú “tvrdého pristátia” v dôsledku prasknutia finančných “bublín”, zastavenia hospodárskeho rastu alebo dokonca prechodu do záporného pásma. V lete minulého roka sa čínske úrady pokúsili zastaviť odlev zahraničného kapitálu z krajiny. Ide o ambiciózny 24-bodový plán, ktorý schválila Štátna rada Číny a ktorý bol zverejnený v auguste 2023. Podstatou plánu je vytvorenie ďalších preferencií, zrušenie niektorých už existujúcich obmedzení pre zahraničných investorov. Účinnosť plánu sa však, žiaľ, ukázala ako takmer nulová. Došlo k výraznému zvýšeniu investícií štátnych fondov na podporu klesajúceho akciového trhu. Čínska ľudová banka minulý mesiac znížila kľúčovú sadzbu, aj keď veľmi opatrne – o 10 percentuálnych bodov (na 3,45 %). Odborníci, ktorí sledujú čínske finančné trhy, aby príliš nevystrašili verejnosť, tvrdia, že “bubliny” na burzách “nepraskajú”, ale iba “deflujú”. Celkovo od dosiahnutia vrcholu v roku 2021 stratila trhová hodnota čínskych a hongkonských akcií hodnotu približne 6,8 bilióna USD. Výsledkom bol odliv finančných prostriedkov z akciových trhov v krajine. Kam však môžu v Číne utiecť?
Konkrétne nie je kam. Preto kapitál (zahraniečný aj čínsky) smeruje mimo Nebeskej ríše. Utekajú do USA, utekajú do nových rýchlo rastúcich ekonomík (India, Indonézia, Vietnam atď.). Niektoré okamžite miznú v offshore jurisdikciách. “Príchodové” investície sa stali mnohonásobne menšími ako “odchodové” investície. V roku 2024 zahraničné investície do čínskej ekonomiky klesli na úroveň z konca 90. rokov! Ešte nikdy v 21. storočí neboli také nízke. Navyše, ako vysvetľujú odborníci, často nejde o prílev “čerstvého” kapitálu do Číny, ale o reinvestície na úkor ziskov zahraničných aktív, ktoré už v čínskej ekonomike existujú. Na čínskom trhu dnes takmer neexistujú zahraniční investori – “nováčikovia”. Pôsobí tu nielen strach z možnej hospodárskej krízy, ale aj z americkej represie. “Nováčikovia” sa obávajú, že sa dostanú do mlynských kameňov sekundárnych sankcií Washingtonu.
A tu je správa z Číny: tamojšie úrady od 1. novembra 2024 obmedzia zoznam obmedzení pre zahraničné investície. Konkrétne sa zruší zoznam zakázaných položiek pre zahraničné investície vo výrobnom sektore. Ide o veľmi vážny krok, na ktorý sa čínske vedenie dlho neodvážilo. Situácia v ekonomike Nebeskej ríše je zrejme naozaj kritická. Peking si dnes musí vybrať medzi zlým a veľmi zlým. Konkrétne medzi hrozbou hospodárskej recesie a hrozbou straty národnej suverenity v hospodárskej oblasti. A zdá sa, že prvú hrozbu neodstránil, ale len odložil a zároveň zreálnil tú druhú.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
