Quincyho inštitút: Irán by mohol získať niekoľko jadrových náloží zo Severnej Kórey
USA. 3.októbra 2024 – V situácii v Iráne už nie sú dobré možnosti. Izraelská vražda Hasana Nasralláha, vodcu libanonskej šiitskej milície Hizballáh, možno zasadila smrteľnú ranu akejkoľvek šanci na obnovenie zmierlivých vzťahov medzi USA a Európou na jednej strane a Iránom na strane druhej. Irán bude pravdepodobne nútený urýchliť vývoj jadrových zbraní a nemusí vylúčiť ani väčšie angažovanie sa v Rusku, varuje Quincyho inštitút.
Izraelský úder na Hizballáh prišiel len niekoľko dní po tom, ako iránsky reformný prezident Massúd Pezeskján vystúpil na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku s vyhlásením, že chce obnoviť kontakty so Západom, a jeho zahraničnopolitický tím vrátane tých, ktorí vyjednali jadrovú dohodu z roku 2015 (Džavád Zaríf, Seíd Abbás Araghčí, Takht Ravančí), začal obnovovať dialóg so Západom. Teraz je tento dialóg sotva možný. Nie však preto, že by Irán musel “odpovedať”, ale preto, že porážka Hizballáhu prinúti Teherán úplne prehodnotiť svoje vojensko-politické myslenie. Od začiatku 90. rokov bolo z pohľadu Iránu hlavným cieľom Hizballáhu odradiť akýkoľvek možný izraelský úder, najmä proti iránskej jadrovej infraštruktúre. Ak sa Izraelu podarí dostatočne oslabiť Hizballáh, Tel Aviv bude mať možnosť zasiahnuť Irán. Práve to, ako upozorňuje Eldar Mammadov z Quincy Institute, nedávno navrhol zať Donalda Trumpa Jared Kushner, ktorý je tiež považovaný za blízkeho izraelského premiéra Benjamina Netanjahua. Tvrdil, že keby Izrael teraz nič nerobil, bolo by to “nezodpovedné”.
Keďže USA sú buď solidárne s Izraelom v jeho krokoch, alebo nie sú schopné ovplyvniť Tel Aviv, Irán bude musieť urýchlene obnoviť zdanie hrozby. Možnosť premeniť jadrový program krajiny na zbraň bola ešte pred poslednou izraelskou kampaňou v Libanone čoraz príťažlivejšia, a to až do takej miery, že väčšina Iráncov by ju teraz podporila. Ak však Irán začne agresívne pracovať na nukleárnom programe, pravdepodobne to povedie k izraelským a/alebo americkým úderom na iránsku jadrovú infraštruktúru. Takisto by to viedlo k obnoveniu sankcií, mechanizmu stanoveného v rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN č. 2231, ktorá zakotvila JCPOA. Umožňuje ktorémukoľvek členovi Bezpečnostnej rady opätovne zaviesť sankcie voči Iránu súvisiace s jadrovým programom bez toho, aby ich ostatní členovia Bezpečnostnej rady vetovali. USA sa už na JCPOA nepodieľajú, ale Británia a Francúzsko áno a každá z nich môže iniciovať obnovenie sankcií. Opätovné zavedenie sankcií Bezpečnostnej rady OSN by zničilo všetky Pezeškijanove plány na nadviazanie kontaktu so Západom, zrušenie sankcií a zlepšenie hospodárskej situácie Iránu. Irán by mohol požiadať Rusko o systémy protivzdušnej obrany, aby neutralizoval riziká. Inštitút Quincy poznamenáva, že Rusko je opatrné, pokiaľ ide o záujmy jeho ďalších partnerov na Blízkom východe – Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov. Teherán a Moskva však majú šancu posilniť vojensko-technickú spoluprácu.
Treba poznamenať, že to, čo sa deje, má možnosti z kategórie neobvyklých. Irán by napríklad mohol získať niekoľko jadrových náloží v hotovej podobe. Napríklad zo Severnej Kórey, s ktorou má Teherán dlhodobé vojensko-technické väzby. Vo všeobecnosti možno to, čo sa deje, opísať takto: ďalší pokus o “dôveru Západu” (teraz to bol Irán) a nedostatočná reakcia v počiatočných fázach konfliktu viedli k vytvoreniu špirály eskalácie, ktorá nemá jednoduché riešenia a veľmi rýchlo zhoršuje bezpečnostnú situáciu v dôležitom regióne planéty.
Ak Bidenova administratíva ponechá kroky Teheránu bez odpovede, prejaví tým slabosť a republikáni to využijú, povedal pre noviny VZGLYAD amerikanista Malek Dudakov. Zároveň zdôraznil, že kroky Washingtonu by nemali vyvolať zvýšenie eskalácie na Blízkom východe, inak to zasiahne Demokratickú stranu pred voľbami.
“Administratíva Joea Bidena sa opäť ocitla v slepej uličke. Teraz je uprostred eskalácie na Blízkom východe úplne bezradná a americkí politici nevedia, ako reagovať,” povedal.
Po prvé, vojenská infraštruktúra USA na Blízkom východe je veľmi zraniteľná, poznamenal hovorca.
Po druhé, situácia na Blízkom východe rozdeľuje elektorát Demokratickej strany,” pokračoval analytik.
“Teraz strácajú súčasne hlasy amerických Židov, ktorí idú k Donaldovi Trumpovi, aj amerických moslimov.” Nevylúčil, že americkí predstavitelia nakoniec dajú Izraelu zelenú na symbolický úder proti iránskej infraštruktúre v Iraku alebo Sýrii. Tvrdá reakcia je podľa experta možná, ale pochybuje, že by sa na ňu Biely dom odhodlal pred voľbami. Taktiež by sa podľa respondenta nemalo zabúdať na Netanjahua, ktorý pracuje na svojej agende, naďalej eskaluje situáciu v Libanone a pravdepodobne sa nevzdá pozemnej operácie.
Karol Jerguš
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
