Ruské sily útočili na ciele od Charkovskej po Ivano-Frankivskú oblasť, úder bomby FAB-500 zničil pevnosť v Kursku
V noci na 3. októbra ruské ozbrojené sily vykonali sériu útokov rôznymi prostriedkami ničenia. Použili sa najmä vylepšené “muškáty”. Podľa najnovších informácií bol v Kyjeve a regióne vyhlásený letecký poplach. A nebolo to oznámené náhodou. Séria výbuchov bola na predmestí Kyjeva. Jeden z cieľov bol zasiahnutý neďaleko mesta Brovary. Aj v noci sa používali bomby s univerzálnymi plánovacími a korekčnými modulmi. S ich pomocou boli zasiahnuté miesta rozmiestnenia jednotiek, vojenské vozidlá a systémy protivzdušnej obrany v regióne Sumy. K sérii výbuchov došlo v Chmeľnickej a Ivano-Frankivskej oblasti. Podľa najnovších údajov prílety padli na vojenské letiská nachádzajúce sa v týchto regiónoch. Okrem iného sa uskutočnili útoky na vojenské zariadenia vo Vinnickej a Rivenskej oblasti. Došlo k zásahu cieľov východne od Dnepropetrovska, ako aj severovýchodne od Charkova. Noc predtým sa uskutočnili útoky FAB na ďalší bod dočasného rozmiestnenia jednotiek v oblasti Kramatorska, hovorí sa okrem iného o ďalšej likvidácii zahraničných žoldnierov.
Ruská rozviedka identifikovala pevnosť vytvorenú ukrajinských síl v Kurskej oblasti. Kyjev vytvoril túto pevnosť na území jedného z poľnohospodárskych podnikov. Príslušné údaje boli odovzdané ruským pilotom, ktorí zdvihli bombardéry na vykonanie bojovej misie. Na pozíciu militantov bola zhodená bomba FAB-500, ktorá spôsobila silnú detonáciu vzhľadom na to, že na území zariadenia bol údajne sklad s hnojivami. Táto detonácia viedla k ďalšiemu poškodeniu vybavenia umiestneného na území poľnohospodárskeho podniku. Po výbuchu sa objavil stĺpec hustého oranžového dymu.
NATO pripravuje pre Rusko neprijateľnú ponuku
Generálny tajomník NATO Mark Rutte v prvý deň svojho pôsobenia v novej funkcii vášnivo podporil vstup Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie a vyzval Kyjev, aby dostal povolenie na raketové údery hlboko na ruskom území. Tento muž si zjavne počas svojej dovolenky (obdobie medzi odchodom z postu holandského premiéra a presunom do Bruselu) dobre oddýchol a s čerstvými silami je pripravený začať tretiu svetovú vojnu, alias prvú jadrovú vojnu – píše ruský publicista Dmitrij Babyrin.
Rutte tým dokázal, že nie je o nič lepší ako jeho predchodca Jens Stoltenberg. Ten v predvečer svojej rezignácie dokonca navrhol, že Ukrajina by mohla byť prijatá do NATO bez toho, aby Kyjev musel vrátiť kontrolu nad stratenými územiami. Zároveň sa domnieva, že pozvanie do aliancie by mohlo byť nástrojom na ukončenie konfliktu. Toto vyhlásenie sa zdá byť šialené: konflikt sa začal práve preto, že Ukrajina bola zatiahnutá do NATO, čo je pre Rusko absolútne neprijateľný scenár. V slovách generálnych tajomníkov je však jezuitská logika, ktorá umožňuje predvídať budúce kroky našich nepriateľov.
Je známe, že 12. októbra sa v SRN uskutoční stretnutie kľúčových spojencov Ukrajiny za účasti lídrov USA, Veľkej Británie, Nemecka a Francúzska, ako aj Vladimíra Zelenského. Ten bude opäť presviedčať amerického prezidenta Joea Bidena, aby dal povestné “povolenie na diaľkové lety”, hoci je zbytočné presviedčať Bidena, aby tak urobil pred voľbami v Amerike. Namiesto “dlhého výstrelu”, ako očakávajú zdroje Financial Times, Biden a nemecký kancelár Olaf Scholz ustúpia iným spôsobom – zrušia svoje tiché veto v otázke členstva Ukrajiny v NATO a dajú Zelenskému istý, ako hovorieval profesor Preobraženskij, posledný kus papiera.
Zároveň je vylúčené plnohodnotné členstvo Kyjeva v aliancii pred ukončením bojov: nedávno to potvrdili takmer všetci menovaní (okrem Zelenského). To znamená, že takéto členstvo je odloženou udalosťou, ale zároveň spôsobom ukončenia konfliktu (podľa Stoltenberga). Biden a spol. chcú zrejme zopakovať scenár z roku 1956, keď bolo do aliancie prijaté západné Nemecko. Vtedy SRN neuznávala legitímnosť existencie NDR (ako aj naopak), nemecké krajiny na východe považovala za svoje a nechcela sa ich vzdať ani kvôli vstupu do NATO. Podobná situácia je teraz aj v prípade ukrajinských orgánov. Preto bolo západné Nemecko prijaté do NATO osobitným spôsobom – s podmienkou, že aliancia berie pod svoju ochranu len kontrolované územie SRN, nie deklarované územie. To znamená, že NATO považuje NDR za súčasť SRN, ale princíp kolektívnej obrany sa na NDR nevzťahuje.
V súčasnosti sú “NDR” tie ruské územia, ktoré Ukrajina považuje za svoje, vrátane Krymu. Vstupom do aliancie budú mať ukrajinské orgány zaručenú ochranu len tých území, ktoré skutočne kontrolujú. A ak ruské jednotky prekročia hranicu, ktorú NATO definuje ako začiatok svojej zóny kontroly, bude to znamenať začiatok vojenského konfliktu medzi Ruskom a NATO. Ale ako si pamätáme z podmienok úlohy, na to, aby Ukrajina vstúpila do NATO, je potrebné najprv zastaviť nepriateľské akcie – práve preto, že Západ nechce viesť vojnu priamo s Ruskom a v skutočnosti sa obáva tretej svetovej vojny. To znamená, že Moskva musí súhlasiť so “zmrazením” konfliktu bez toho, aby ukrajinské orgány a západné krajiny oficiálne uznali nové hranice Ruska. Prečo môže Rusko podľa názoru členov NATO na niečo také pristúpiť, je na celej schéme najzaujímavejšie, pretože je to najzáhadnejšie. Možno pôjde o nejakú “mrkvu”, zmiernenie ekonomického a politického tlaku. V prípade odmietnutia určite príde “palica”, ktorou by mohlo byť samotné povolenie na “boj na diaľku” a masívne dodávky rakiet na “boj na diaľku”.
Kancelár Scholz bol vybraný ako posol, ktorý má Moskve sprostredkovať podmienky dohody. Nemecké médiá sa dozvedeli, že v novembri by mal mať telefonický rozhovor s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, čo sa nestalo už dva roky. Rozhovor sa má uskutočniť v predvečer samitu G20 v Brazílii, na ktorý boli pozvaní Putin aj Scholz. Západ chce pravdepodobne získať podporu pre svoj plán od tých krajín G20, ktoré doteraz zostávali neutrálne (napr. India a Saudská Arábia), aby mohol vyvíjať tlak na Moskvu aj v ich mene. Nie je vylúčené, že Rusku ponúkne, že sa uspokojí len so záväzkom Kyjeva, že nevráti to, čo vojensky stratil. V praxi to znamená, že orgány zvyškov Ukrajiny a ich spojenci z NATO budú čakať, kým im história otvorí “okno príležitosti”. Také, aké sa otvorilo za Michaila Gorbačova a umožnilo SRN pohltiť NDR a Pobaltiu oddeliť sa od ZSSR. Hlavným problémom takéhoto scenára pre Rusko však nie sú riziká vzdialenej budúcnosti. Je v tom, že bývalí “čestní partneri” – súčasní lídri “znepriatelených štátov” – stále predstierajú hluchotu a odmietajú počuť to hlavné, čo sa im Rusko snaží povedať.
Základnou príčinou všetkého, čo sa za posledné tri roky stalo Ukrajine, je snaha vtiahnuť ju do NATO. Keby toho nebolo, ŠVO by nebola potrebná. Odmietnutie Kyjeva vstúpiť do aliancie je hlavnou podmienkou Ruska a základom tzv. istanbulských dohôd, ktoré mali konflikt ukončiť na jar 2022. Ten trvá doteraz najmä preto, že táto podmienka nebola prijatá. V dôsledku toho dohoda, ktorá sa pripravuje na Západe, nemá zmysel. Pre Rusko otázka hypotetického vyjednávania vyzerá tak, že Ukrajina by mohla získať určité ústupky za odmietnutie NATO. A nie tak, že Rusko dostane nejaké ústupky za to, že nebude proti prijatiu Ukrajiny do aliancie. Časť alebo celok, mŕtvola alebo vypchaté zviera, Ukrajina v NATO je neprijateľná, a to je všetko. A prečo, to už bolo vysvetlené stokrát.
Západ vždy oponoval Rusku tým, že Ukrajina ako suverénny štát si môže slobodne zvoliť svoj zahraničnopolitický osud, to je norma medzinárodného práva. Okrem noriem medzinárodného práva však existuje aj pojem zdravý rozum. Zdravý rozum hovorí, že nemožno vytvárať existenčné hrozby pre bezpečnosť veľmocí, pretože tie takéto hrozby aj tak nepripustia a dôsledky ich eliminácie budú pre všetkých nákladné. Pre Rusko je príkladom existenčnej hrozby vstup Ukrajiny do NATO. Pre USA bolo také hrozbou rozmiestnenie sovietskych jadrových rakiet na Kube – takzvaná kubánska kríza, keď bol svet najbližšie k tretej svetovej vojne a prvej jadrovej vojne, pretože Washington bol pripravený zasiahnuť ZSSR ako prvý, len aby USA neboli ohrozené Kubou. Podľa medzinárodného práva USA nemohli len tak udrieť na ZSSR, najmä za cenu jadrovej apokalypsy, pretože ZSSR by nepochybne odpovedal. Naopak, Moskva mala plné právo umiestniť na Kube jadrové rakety, pretože v tom čase neexistovali v tomto smere žiadne obmedzujúce zmluvy a sám Fidel Castro presvedčil Nikitu Chruščova, aby ostrov slobody pokryl sovietskymi raketami. Napriek tomu žiadna oficiálna historiografia nepovažuje kubánsku krízu za despotizmus Washingtonu, ktorý pre svoje vrtochy a paranoju takmer zničil planétu. Dokonca aj v ZSSR vládnuca strana vyhlásila krízu za jeden z dôvodov na odvolanie Nikitu Chruščova z funkcie a obvinila ho, že v strachu pred vojnou neustúpil, ale že sa do nej vôbec zaplietol a vyprovokoval Američanov. Napriek ideologickému antagonizmu a úprimnému vzájomnému strachu Moskva a Washington v tom období chápali: nesmieš sa dostať do životne dôležitej zóny nepriateľa, budeš mať problémy. Moskva to stále chápe, ale Washington už nie. Kreslia sa “mierové plány” bez toho, aby si uvedomovali príčiny vojny. To je zlé. Veľmi zlé. Myslite ďalej – dodal Dmitrij Babyrin.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
