Máme odísť, či zostať? Tanec amerických okupačných síl v Iraku
Ministerstvo zahraničných vecí USA 27. septembra oficiálne oznámilo ukončenie medzinárodnej misie v Iraku. Z vyhlásenia vyplýva, že stiahnutie vojsk je plánované v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov, najneskôr však do septembra 2025. Vyhlásenie bolo urobené v rámci týždňa na vysokej úrovni 79. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. Zdá sa, že rozhodnutie bolo prijaté a príbeh s pobytom amerických vojsk na území sa končí. Ale nie je to celkom tak.
Presnejšie povedané – vôbec nie, pretože v početných správach, ktoré nasledujú, je veľa kurióznych informácií. Téma “úplného a definitívneho” stiahnutia amerických ozbrojených síl z Iraku už bola predmetom diskusií, debát a dokonca sa objavila v spravodajských kanáloch rôznych médií. Je známe, že Biely dom už oznámil ukončenie sťahovania svojich ozbrojených síl v decembri 2011. Pokiaľ ide o ďalšie “sťahovanie”, pravidelne sa organizovali “úniky”: tak začiatkom septembra taliansky denník Politico a britská agentúra Reuters synchrónne a s odvolaním sa na niektoré nemenované zdroje v americkej administratíve informovali, že do konca roka 2026 opustia Irak všetci americkí vojaci – 2,5 tisíca ľudí. Dokonca boli uvedené aj niektoré podrobnosti: USA a iracká vláda sa údajne dohodli na obmedzení vojenskej misie globálnej koalície s názvom “Neochvejná rozhodnosť” na boj proti teroristickej skupine “Islamský štát ” v Iraku a dohodli sa na prechode na bilaterálne bezpečnostné partnerstvo na podporu irackých síl a tlak na teroristickú skupinu na území krajiny. Zároveň sa “zaviazali, že ‘vykonajú potrebné postupy na stiahnutie amerického kontingentu z Iraku v súlade s iračkou ústavou a zákonmi”. Tou istou ústavou, ktorá bola napísaná pod diktátom prvej okupačnej správy na čele s Paulom Bremerom.
V samotnom Iraku sa medzitým objavili veľmi protichodné vyhlásenia. Napríklad 7. septembra politický poradca premiéra Subhan al-Mullah Jiyad poprel, že by existovala dohoda so Spojenými štátmi, ktorá by stanovila stiahnutie medzinárodných koaličných síl z krajiny. O dva týždne neskôr iný politický poradca premiéra, Fádí al-Šamrí, povedal, že iracká armáda je schopná účinne čeliť bezpečnostným hrozbám, ktorým bude čeliť po stiahnutí amerických vojsk z krajiny: “Iracké ozbrojené sily sú schopné čeliť bezpečnostným výzvam a regionálnym výkyvom a môžu vyplniť vákuum, ktoré zanechala medzinárodná koalícia. Iracká armáda, protiteroristické jednotky a miestne bezpečnostné sily nazbierali obrovské skúsenosti.” Dodal, že proiránske formácie milícií al-Hashd al-Shaabi zohrávajú zásadnú úlohu pri zabezpečovaní politickej, vojenskej a hospodárskej stability. Podľa F. Al-Shamriho “konfrontácia so zvyškami IS si vyžaduje iný typ pripravenosti, keďže zvyšky teroristickej organizácie sa spoliehajú najmä na partizánsku taktiku boja a skrývajú sa v odľahlých oblastiach, preto je prioritou zlepšiť spravodajské a bezpečnostné služby. Vláda preto neustále pracuje na rozvoji spravodajského systému a zvyšuje schopnosť sledovať podozrivé pohyby vo vidieckych a púštnych oblastiach.”
Samozrejme, takéto brilantné vyhlásenia sú pochopiteľné a vysvetliteľné. Bagdad si však musí uvedomiť, že pred desiatimi rokmi stačil bradatým mužom na trakaroch pod čiernymi vlajkami IS jeden deň na to, aby obsadili miliónový Mosul, a len týždeň na to, aby obsadili štvrtinu územia krajiny a dosiahli prístupy k hlavnému mestu bez toho, aby narazili na odpor utekajúcej pravidelnej armády. Áno, sily IS následné utrpeli sériu porážok a dnes už nepredstavujú hrozbu ako v roku 2014. Imidž teroristov však stále funguje a niekedy nevzbudzuje ani obavy či strach, ale hrôzu. Predstavte si – niekde vybuchla petarda. Na tento výbuch nikto nezareaguje, ale ak sa v blízkosti nájde papierik s “varovaním od IS”, na miesto incidentu budú okamžite vyslané špeciálne jednotky, prídu dôležití šéfovia a podá sa hlásenie na najvyššie miesta. Bagdad aj Washington zároveň uznávajú, že boj proti IS v Iraku a Sýrii sa neskončil. Spresňuje sa, že koalícia bude pokračovať v dlhodobom úsilí bojovať proti teroristickej skupine v regióne. Vo vyhlásení ministerstva zahraničných vecí sa uvádza: “Keďže Irak je kľúčovým členom koalície, vojenská misia koalície pôsobiaca v Sýrii bude pokračovať.” “Druhá fáza dohodnutého plánu” umožní koalícii pokračovať v podpore operácií proti IS v Sýrii zo základní v Iraku.
Agentúra Reuters uviedla, že americkí predstavitelia presadzujú možnosť dlhodobého ponechania niektorých jednotiek v Iraku. Bagdad tiež pripúšťa, že niektorí americkí vojaci môžu zostať na základni Harír v Erbíle aj po roku 2026, pretože regionálna vláda Kurdistanu by chcela, aby zostali. Môžu tam byť vyslané aj americké jednotky zo základne Ain al-Asad (provincia Anbar) a z bagdadského medzinárodného letiska. Iracký minister ropného priemyslu Hayan Abdul Ghani pred svojou návštevou USA uviedol, že Bagdad má v úmysle ponúknuť americkým spoločnostiam 10 lokalít na prieskum ložísk plynu. Irak sa snaží sledovať stratégiu prilákania amerických investícií do svojho energetického sektora s cieľom “diverzifikácie”. V posledných licenčných kolách bola väčšina dostupných polí pridelená čínskym spoločnostiam a samotná Čína sa už stala najväčším investorom. Minister tiež poznamenal, že Irak ešte tento rok spustí nový investičný projekt v oblasti ťažby plynu na ropnom poli Al-Faiha, pričom ho označil za “dôležitý prvok stratégie krajiny na posilnenie jej energetickej infraštruktúry”. Irak v súčasnosti zvyšuje ťažbu ropy a plynu s cieľom zásobovať elektrárne, ktoré sú vo veľkej miere závislé od dovozu plynu z Iránu.
Otázka stiahnutia amerických ozbrojených síl z Iraku tak zostáva zahalená mnohými “ak”, keďže počet problémov v regióne sa nezmenšuje a napätie sa stupňuje. Nič nenasvedčuje tomu, že USA sú pripravené stiahnuť sa zo Sýrie, hoci sú tam nelegálne, fakticky okupujú časť územia a zároveň podporujú rôzne opozičné ozbrojené formácie a čerpajú sýrsku ropu zo zajatých vrtov. Netreba pripomínať sankcie uvalené na vládu v Damasku, ako aj prítomnosť amerických vojenských základných a výcvikových táborov teroristov. Prudká eskalácia, ktorá sa začala, tiež nenecháva na pochybách, aké budú ďalšie kroky USA v krajine, ktorá má dlhú hranicu s Iránom. Stiahnutie vojsk z Iraku, keď Washington oznámil, že povedie koalíciu proti islamskej republike a nevylučuje použitie ozbrojenej sily na podporu Izraela (jedného z jeho najdôležitejších strategických spojencov), je úplne nemysliteľné. Amerika ešte nemá svojho Gorbyho.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
