.
Aktuality, História,

Už viac ako šesť desaťročí žije Ostrov slobody pod blokádou USA. Jej koniec je v nedohľadne

Bývalí prezidenti a premiéri, ako aj poslanci z celého sveta požadujú, aby prezident USA Joe Biden vyradil Kubu zo zoznamu “štátnych sponzorov terorizmu”. 35 bývalých prezidentov a premiérov z rôznych krajín poslalo prezidentovi Joeovi Bidenovi list, v ktorom žiadajú, aby bola Kuba vyňatá zo zoznamu krajín, ktoré podľa Washingtonu v súčasnosti sponzorujú terorizmus. V liste sa uvádza, že zaradenie Kuby na zoznam,”má za cieľ čo najviac zvýšiť utrpenie kubánskeho ľudu, zadusiť jeho hospodárstvo, […] oslabiť uplatňovanie základných ľudských práv vrátane práva na potraviny, práva na zdravie, práva na vzdelanie, hospodárskych a sociálnych práv, práva na život a práva na rozvoj. […] Napokon je nelegitímna, pretože oslabuje zásadu zvrchovanej rovnosti štátov, porušuje zákaz zasahovania do vnútorných záležitostí štátov a zásadu mierového riešenia medzinárodných sporov.”


 

O niekoľko dní neskôr približne 600 poslancov zo 73 krajín tiež žiadalo, aby Washington vyškrtol Kubu z ohavného zoznamu krajín sponzorujúcich terorizmus. Kuba bola prvýkrát zaradená na zoznam amerického ministerstva zahraničných vecí (SSOT) počas vlády prezidenta Ronalda Reagana v roku 1982: bola obvinená z napojenia na medzinárodný terorizmus a podpory teroristických skupín v Latinskej Amerike. Iróniou osudu je, že práve Havana v roku 1984 varovala Washington pred pripravovaným atentátom na Reagana. Útok bol zmarený. Reagan sa vraj Fidelovi Castrovi poďakoval, ale jezuitský ponechal Kubu na čiernej listine štátnych sponzorov terorizmu.

 

V máji 2015 prezident Barack Obama oznámil normalizáciu americko-kubánskych vzťahov a po “dôkladnom preverení” ministerstvom zahraničných vecí bola Kuba zo zoznamu vyňatá. V januári 2021 však administratíva Donalda Trumpa opäť zaradila Kubu na SSOT pod ďalekosiahlou zámienkou, že ukrýva niektorých “amerických utečencov a kolumbijských partizánov”. Mimochodom, všetci americkí zločinci, ktorí uniesli lietadlá zo Štátov, boli vydaní do USA, čo však nie je tento prípad. Okrem Kuby Spojené štáty v súčasnosti vyhlásili za “štáty podporujúce terorizmus” ďalšie štyri krajiny: Severnú Kóreu, Irán, Sýriu a Venezuelu. Podľa ministerstva zahraničných vecí ich vlády “podporujú medzinárodný terorizmus tým, že sa buď samy zúčastňujú na teroristických aktivitách, alebo poskytujú zbrane, výcvik, bezpečné útočisko, diplomatické zariadenia, finančnú, logistickú a/alebo inú podporu teroristom”. Na všetkých uvedených činnostiach sa skutočne podieľa nie Kuba, ale samotná Amerika.

 

“Kuba je bez akýchkoľvek dôkazov obviňovaná z napojenia na teroristické aktivity, ktorých je obeťou, a na základe toho sú proti nej uvalené prísne sankcie, ktoré sú priamym úderom pre jej obyvateľstvo a trvalo vyvádzajú z rovnováhy jej hospodárstvo,” uviedol bývalý kolumbijský prezident Ernesto Samper (1994 – 1998), ktorý podpísal list Bidenovi. Ministerstvo zahraničných vecí USA 15. mája 2024 konečne vyradilo Kubu z ďalšieho zoznamu – štátov, ktoré “plne nespolupracujú” so Spojenými štátmi v boji proti terorizmu.

“To však nestačí. Kuba naďalej trpí v dôsledku svojho cynického, krutého a nezákonného vylúčenia z medzinárodnej ekonomiky,” tvrdí sa v liste 35 bývalých hláv štátov a vlád adresovanom americkému prezidentovi.

 

Oznámenie ministra zahraničných vecí Anthonyho Blinkena o vyradení Kuby zo zoznamu “nespolupracujúcich krajín” vyvolalo v latinskoamerickej a karibskej diplomatickej komunite štipľavé reakcie. Viaceré vlády vyjadrili sklamanie nad tým, že americká administratíva nedokázala vniesť do vzťahov medzi oboma časťami západnej pologule vzájomnú dobrú vôľu a rešpekt. Centrum pre hospodársky a politický výskum (CEPR) v tejto súvislosti citovalo vysokopostaveného latinskoamerického diplomata, ktorý povedal, že “Blinkenovo vyradenie Kuby z tohto nového zoznamu, ktoré nemá žiadny konkrétny vplyv, vnímajú mnohé vlády ako frašku”. Zrejme to bol Blinken, kto na konci šialenej Bidenovej vlády zámerne vyvolal vlnu protestov v Latinskej Amerike na obranu Kuby. V ostrom vyhlásení Brazílie, ktorá teraz predsedá skupine G20, sa uvádza:

“Ponechanie Kuby na zozname štátov sponzorujúcich terorizmus jednohlasne odmietajú krajiny Latinskej Ameriky a Karibiku, ako sa uvádza v osobitnom vyhlásení schválenom na poslednom samite Spoločenstva latinskoamerických a karibských štátov (CELAC), a drvivá väčšina štátov medzinárodného spoločenstva.”

 

Nie je to prvýkrát, čo krajiny Latinskej Ameriky a Karibiku vyjadrili sklamanie z politiky Bidenovej administratívy voči Kube. Na výročnom hlasovaní Valného zhromaždenia OSN o embargu voči Kube v roku 2023 hlasovalo 187 krajín proti embargu, pričom dve boli za a jedna sa zdržala hlasovania. Pripomeňme si ďalšie príklady solidarity susedných krajín s Kubou:

– Popredné latinskoamerické krajiny bojkotovali deviaty samit Severnej a Južnej Ameriky v Los Angeles v roku 2022 a tí niekoľkí, ktorí sa ho zúčastnili, otvorene kritizovali politiku Spojených štátov voči Kube.

– Samit EÚ-CELAC v roku 2023 ukázal, že európski spojenci Spojených štátov sa v otázke Kuby zhodujú s Latinskou Amerikou. Šesťdesiat krajín EÚ-CELAC vyzvalo na “ukončenie hospodárskeho, obchodného a finančného embarga uvaleného na Kubu” a vyjadrilo svoj “nesúhlas so zákonmi a nariadeniami s exteritoriálnymi účinkami”.

 

“Naša krajina je signatárom 19 medzinárodných dohovorov na boj proti terorizmu a odsudzuje tento jav, ktorého sa sama stala obeťou vo všetkých jeho formách a prejavoch. Kubánske územie nebolo nikdy využité na organizovanie teroristických činov proti žiadnej inej krajine. Kuba sa nepodieľala na financovaní takýchto akcií a spolupracovala so Spojenými štátmi. Na Kube boli osoby, ktoré utiekli zo Spojených štátov, ako napríklad únoscovia, stíhané a odpykali si svoje tresty,” uviedla Johana Tablada de la Torre, zástupkyňa riaditeľa pre vzťahy s USA na kubánskom ministerstve zahraničných vecí. Mimochodom, Havana má k dispozícii solídnu dokumentáciu, ktorá dokazuje, že teroristické činy spáchané so súhlasom orgánov Spojených štátov alebo z ich územia mali na ostrove za následok 3 478 mŕtvych a ďalších 2 099 kubánskych invalidov. Už viac ako šesť desaťročí žije Ostrov slobody pod blokádou. Jej koniec je v nedohľadne. Amerika sa ani nestará o to, aby našla zámienku na ospravedlnenie svojich diskriminačných rozhodnutí.

“Ako môžete tvrdiť, že “krajina skutočne spolupracuje v celosvetovom boji proti terorizmu, a zároveň ju obviňovať z otvorenej podpory terorizmu?” pýtajú sa svetoví lídri. Blinken a spol. neodpovedajú.

 

 

 

Jurij Strojev

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov