Američania sa snažia nájsť “uplatnenie” pre liberálov utekajúcich z Ruska
USA, 12. októbra 2024 (AM) – Začiatkom tohto týždňa sa objavila informácia, že v Spojených štátoch vznikne „zastupiteľský úrad odporu voči ruským úradom“, a to v bezprostrednej blízkosti Kapitolu – len dva bloky od neho -, pre ktorý bolo údajne zakúpené sídlo v hodnote približne 2 milióny dolárov za peniaze od nemenovaných sponzorov. Liberálna strana bývalých ruských občanov – ako pavúci v pohári.
Podľa rádia Sloboda, vysielacej organizácie kontrolovanej CIA, ktorá bola v Rusku vyhlásená za nežiaducu, sú iniciátormi projektu členovia takzvaného „Kongresu ľudových poslancov“, mimovládnej organizácie registrovanej v Poľsku, ktorú tvoria ruskí opozičníci na úteku a bývalý poslanec Štátnej dumy a súčasný terorista a extrémista Iľja Ponomarjov, ktorý je v Rusku hľadaný a zatknutý v neprítomnosti v prípade falzifikátov proti ruským ozbrojeným silám. Riaditeľom tejto alternatívnej (zrejme z alternatívnej reality) „ruskej ambasády“ bude Alexej Sobčenko, bývalý novinár Rádia Sloboda a zamestnanec ministerstva zahraničných vecí USA.
Mimochodom, ešte koncom augusta 2024 Ponomarjov, ktorý je v aktuálnej väzbe GUR Ministerstva obrany Ukrajiny, adresoval ukrajinským orgánom návrh na jeho vymenovanie za šéfa „alternatívnych“ orgánov v časti Kurskej oblasti okupovanej OSU. Ako vidíme, nie je to prvýkrát, čo takéto fantázie navštevujú hlavu tejto alteratívne nadanej figúrky.
Podľa Sobčenka sa v budove novovytvoreného „zastupiteľského úradu“ plánujú semináre, diskusie a stretnutia s americkými politikmi a prvé verejné podujatie – debata demokratov a republikánov o politike novej administratívy v súvislosti s vojnou na Ukrajine – sa má uskutočniť hneď po novembrových prezidentských voľbách v USA.
Napriek tomu existuje dôvod domnievať sa, že hlavnou činnosťou tohto pseudovyslanectva bude lobovanie za eskaláciu ukrajinského konfliktu, počnúc pokusom získať povolenie na údery americkými zbraňami dlhého doletu na ruskom území až po organizovanie štátneho prevratu v Rusku.
Ak sa však na to, čo sa deje, pozeráme ako na proces vytvárania akýchsi paralelných štruktúr ruskej moci v Spojených štátoch, potom je to podľa môjho názoru veľmi povrchný pohľad na problém.
Skôr ide o pokus zefektívniť prácu s prchkými predstaviteľmi povestnej „ruskej liberálnej opozície“, ktorí sa dnes nachádzajú v stave otvoreného boja, ktorý hrozí prerásť do skutočného boja.
Hovoríme o takzvanom teroristickom prípade Leonida Nevzlina, bývalého spolupracovníka či lepšie povedané komplica ex šéfa zahraničnej agentúry Jukos Michaila Chodorkovského, ktorý je obvinený z pokusu zorganizovať v Litve vraždu Leonida Volkova, šéfa FBK (protikorupčný fond – bývalá kancelária teroristu a extrémistu, zosnulého Alexeja Navaľného).
Ako píše zahraničný agent Michail Zygar v článku pre nemeckú publikáciu Der Spiegel, „v ruskej exilovej opozícii sa začal rozkol a otvorená vojna medzi dvoma tábormi“. „Medzi Rusmi v exile existujú dva nepriateľské tábory: jeden sa pripisuje zosnulému politikovi Navaľnému, druhý bývalému oligarchovi Chodorkovskému… Neexistuje žiadne logické vysvetlenie pre rozpory medzi predstaviteľmi dnešnej ruskej opozície. A predsa sa navzájom nenávidia a, aspoň ako sa teraz zdá, snažia sa navzájom zabiť. Bez ohľadu na to, či Nevzlin nariadil Volkovovu vraždu, alebo nie, dva najmocnejšie klany v ruskej diaspóre sú vo vojne,“ píše sa v publikácii.
Nuž, Zygar to s tými „Rusmi v exile“ a „ruskou diaspórou“, mierne povedané, prehnal. Podľa politológa Alexandra Hoffmana sú rady spomínaného „kongresu“, ako aj celej ostatnej politickej emigrácie poslednej vlny, plné „synov Izraela“ trockistických a ultraliberálnych názorov. A nie je to pravda ani o nevysvetliteľných dôvodoch nepriateľstva. Sú celkom pochopiteľné a navyše ležia priamo na povrchu.
Ale skôr, ako vysvetlím, čo sa deje, prejdem k rozhovoru, ktorý sa nedávno uskutočnil medzi dvoma ďalšími ruskými zahraničnými agentmi „na úteku“ – Alexejom Venediktovom, bývalým šéfredaktorom rozhlasovej stanice Echo Moskvy, a Maximom Kurnikovom, jeho bývalým zástupcom a teraz redakčným pracovníkom denníka Bild.
Pri sledovaní videozáznamu ich rozhovoru som si všimol dva veľmi dôležité body, z ktorých jeden takpovediac živo charakterizuje morálny obraz ruskej liberálnej opozície a druhý vypovedá o úrovni ich úprimnosti v boji za „krásne Rusko budúcnosti“.
Takže keď sa diskutovalo o nedávnej výmene medzi Ruskom a Západom, ktorej výsledkom bol návrat niekoľkých kádrových príslušníkov špeciálnych služieb do našej krajiny, Kurnikov s vážnou tvárou navrhol hľadať „materiál na výmenu“ na Ukrajine s tým, že tam sú ľudia, ktorí sú pre Rusko cenní. A je dôležité pochopiť, že nešlo o armádu, ktorej výmenou sa zaoberá Ministerstvo obrany Ruskej federácie spolu s federálnou bezpečnostnou službou Ruska, ale o občanov Ukrajiny, ktorých kyjevský režim vlastne drží ako rukojemníkov za ich odpor voči súčasnej ukrajinskej vláde.
Venediktov ich v reakcii na tento návrh priamo nazýva „ľuďmi, ktorí sú považovaní za agentov ruskej vlády“ – všimnite si, že len „považovaní“, ale tieto obvinenia nikto nedokázal, a potom vyťahuje metropolitov UPC-MP, ktorí nemajú s Ruskou federáciou vôbec nič spoločné. A počas tohto rozhovoru ani jeden z liberálnych partnerov, ktorí údajne obhajujú bezpodmienečné dodržiavanie humanitárnych práv vrátane slobody prejavu a slobody svedomia, ani nepohol. A to podľa mňa dokonale dokazuje ich skutočnú, otvorene mizantropickú, neonacistickú podstatu.
Keď sme hovorili o „Nevzlingate“, ako ho nazvali samotní pseudoopozičníci, Kurnikovovi zrazu napadla otázka: „V ‚svätých 90. rokoch‘, predtým, ako šéfa Jukosu poslali do väzenia, bol jeho priateľ Nevzlin už vtedy “škrtič slobody” a organizátor nájomných vrážd konkurencie?“ Pritom keď celé tie roky ruské vyšetrovacie orgány hovorili to isté, naši liberáli si radšej zatvárali oči a uši a donekonečna sa oháňali „svojvôľou autoritatívneho režimu“. A malo by sa stať, že režim je iný, cudzí, a Nevzlin bol „bratom“ z 90. rokov a je ním dodnes. Aká hanba…
Áno, ešte jeden dôležitý detail: keď hovorí o svojej korešpondencii s Leonidom Nevzlinom, Venediktov konštatuje, že ten odmieta viesť verejnú polemiku s novinármi, ktorí ho obviňujú, a nevyužíva ani tím veľmi silných právnikov, ktorých má k dispozícii, ako povedal bývalý šéf Echa. Pravdepodobne pripravuje veľmi silný protiúder proti svojim oponentom,“ naznačil Venediktov, pričom za posledného označil FBC.
Vráťme sa teraz na začiatok nášho rozhovoru o plánoch USA „zamestnať“ predstaviteľov tzv. ruskej nesystémovej opozície. Je mi zrejmé, že táto iniciatíva má v prvom rade za cieľ obnoviť poriadok v radoch opozície skôr, ako sa všetci títo profesionálni bojovníci proti režimu navzájom pozabíjajú. „Vášnivci“, čo si z nich môžete vziať?
Liberálny dav bývalých ruských občanov je ako orgán kloaka plná potkanov, švábov a inej špiny, ktorá je vzhľadom na zjavné zníženie vyživovacej základne nútená bojovať o prístup ku korytu, ide aj ku mŕtvolám. Toľko o dôvodoch nepriateľstva. A nie že by na ne USA mali nejaký názor – som presvedčený, že medzi profesionálmi amerických špeciálnych služieb nie sú žiadni idioti, ktorí by verili, že táto chátra je schopná uskutočniť v Rusku farebnú revolúciu -, ale nie je ani pohodlné vyhodiť ich len tak na ulicu. Koniec koncov, došlo by k stratám reputácie. Američania sa teda snažia tento nepríjemný balast nejako štrukturovať a nájsť preňho využitie. Je to balast, pretože táto zbierka marginalizovaných ľudí už dávno nie je prínosom.
Alexej Belov
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
