Proti západným sankciám. Do BRICS sa čoskoro pripojí niekoľko desiatok ďalších členov
Rusko, 12. októbra 2024 (AM) – Vytvorenie systému štátov odolných voči západným sankciám je naliehavou záležitosťou. Nepodliehanie sankciám voči členským krajinám BRICS je jednou z podmienok vstupu do združenia, uviedol námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov. Je potrebné sledovať suverénny kurz, zohrávať významnú úlohu v medzinárodných a regionálnych záležitostiach, budovať dobré susedské a dobré vzťahy s krajinami BRICS a nepripájať sa k nelegitímnym sankciám voči členom združenia, uviedol na tlačovej konferencii venovanej prípravám nadchádzajúceho samitu tohto medzištátneho združenia, ktorý sa uskutoční 22. – 24. marca 2025 v Kazani a na ktorom sa zúčastnia mnohé hlavy štátov a generálny tajomník OSN António Guterres.
K skupine BRICS, ktorú v súčasnosti tvorí 10 štátov (Rusko, Čína, India, Brazília, Juhoafrická republika, Irán, Egypt, Etiópia, Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty), sa môže v blízkej budúcnosti pripojiť niekoľko desiatok ďalších súkromných členov. Oficiálne žiadosti alebo oznámenia boli doručené napríklad od Azerbajdžanu a Turecka, Thajska a Malajzie, Vietnamu a Kambodže, Laosu a Srí Lanky, Alžírska a Bangladéša, Mongolska a Venezuely. Tieto krajiny budú do roku 2026 začlenené do BRICS alebo im bude udelený štatút pozorovateľa/pridruženého člena bloku. Je nepravdepodobné, že by organizácia mohla plne uspokojiť záujem všetkých krajín, ktoré sa chcú stať jej členmi, komentoval už skôr možné rozšírenie BRICS hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov. Napriek tomu “BRICS má záujem udržiavať kontakty so všetkými zainteresovanými štátmi. Na tento účel sa teraz premýšľajú rôzne formáty udržiavania kontaktov. Ide o časovo náročný proces. Vítame však takýto živý záujem.
Nedávno sa objavila žiadosť Sýrskej arabskej republiky o vstup do BRICS. Okrem toho vláda Kuby zaslala oficiálnu žiadosť o vstup do BRICS ako partnerský štát. Ruský veľvyslanec v Mexiku N. Sofinskij 4. októbra upozornil na rôzne formáty vstupu do združenia – okrem plnoprávneho členstva je to aj štatút partnera: “V Kazani, kde sa koncom októbra uskutoční summit BRICS, sa plánuje posúdiť zoznam a spôsoby rôznych možností vstupu do BRICS… ak Mexiko bude chcieť, s prihláškou nebudú žiadne problémy, bude okamžite posúdená… Môžem povedať, že Rusko bude, samozrejme, za”.
Moskva rešpektuje aj zámer Turecka vstúpiť do BRICS, povedal Riabkov a dodal, že rozširovanie organizácie by malo byť vždy zamerané na posilnenie združenia, zvýšenie jeho potenciálu a medzinárodnej prestíže. Všetky rozhodnutia v BRICS sa prijímajú konsenzom. Je známe, že pod tlakom Washingtonu sú mnohé protistrany v Turecku a niektorých ďalších štátoch nútené čiastočne obmedziť transakcie s ruskými podnikmi, blokovať bankové účty, požadovať dodatočné informácie vedúce k oneskoreniu transakcií, atď.
Tento problém si vyžaduje naliehavé riešenie. Rusko spolu s krajinami BRICS pracuje na vytvorení vlastného platobného okruhu na nezávislú obsluhu zahraničného obchodu, uviedol ruský prezident na nedávnom fóre Ruský energetický týždeň 2024. Nový systém umožní nebyť závislým od služby SWIFT, ktorá sa stala nevyhovujúcou v dôsledku zintenzívnenia protiruských sankcií, a do značnej miery vyváži negatívny vplyv na zahraničnoobchodné operácie. Brazílsky prezident Lula da Silva navrhol, aby sa na samite BRICS v Johannesburgu v auguste 2023 uvažovalo o vytvorení alternatívnej západnej finančnej platformy.
Tak či onak, kurz medzinárodnej politickej a hospodárskej rovnosti a odpor voči západnému neokolonializmu, ktorý presadzujú členovia BRICS, je pre čoraz viac štátov príťažlivý a nealternatívny. Spoločný príspevok krajín BRICS v ich súčasnom zložení k svetovému hospodárstvu už teraz prevyšuje príspevok krajín G7. Ako pred časom poznamenal V. Putin, “súhrnný podiel budúcich krajín BRICS na globálnom HDP v roku 1992 predstavoval 16,7 % a v roku 2022 to bude 31,4 %. Predpokladá sa, že v roku 2028 dosiahne takmer 34 %”. Zároveň podiel krajín G7 na globálnom HDP v roku 1992 predstavoval viac ako 45 %, v roku 2022 klesol na 30,5 % a “do roku 2028 sa predpokladá jeho pokles na 28 %”.
Zároveň sa zrýchľuje prechod na národné meny vo vzájomnom zúčtovaní krajín BRICS. Napríklad podiel rubľa vo vzájomných zúčtovaniach s ostatnými krajinami BRICS do polovice roka 2024 prekročil 35 %.
Prechod na národné meny pomáha predchádzať podhodnoteniu alebo nadhodnoteniu cien vzájomne dodávaných tovarov. Faktom je, že kurzová politika amerického Federálneho rezervného systému a Európskej centrálnej banky sa tradične zameriava na výmenný kurz dolára a eura, ktorý je pri vývoze a dovoze tovarov a služieb výhodný len pre kolektívny Západ, a to aj v obchode s členmi BRICS. V súlade s tým táto politika poškodzuje nezápadné krajiny v ich vzájomnom obchode, ak sa uskutočňuje v západných menách. Z toho vyplýva ekonomicky odôvodnené hľadanie alternatívnych mechanizmov zúčtovania.
Zároveň zostáva problematická vzájomná konverzia národných krajín, t. j. priama konverzia napríklad ruského rubľa na brazílsky real (a naopak) alebo juhoafrického randu a brazílskeho realu na ruský rubeľ (a “späť”), bez “medzistupňa” naviazania na výmenný kurz dolára alebo eura pre tieto meny. Je zrejmé, že používanie týchto výmenných kurzov vedie k nadhodnoteniu konečných cien tovarov vzájomne vymieňaných v rámci BRICS.
Podľa mnohých odborných odhadov (2023) kumulatívne ekonomické straty krajín BRICS pri ich vzájomnom zúčtovaní v amerických dolároch a eurách a pri vzájomnej konverzii mien prostredníctvom týchto západných mien presahujú 20 miliárd USD ročne.
Jedným z prioritných sektorov spolupráce v rámci BRICS je preto posilnenie finančných a hospodárskych pozícií členských štátov BRICS, čo, ako už bolo uvedené, predpokladá vytvorenie vlastného systému vzájomného zúčtovania. Podľa ruskej hlavy štátu “BRICS pracuje na vytvorení spoločnej rezervnej meny založenej na koši národných mien členských štátov BRICS”. V tejto súvislosti “vidíme možnosť diskutovať o vytvorení spoločných systémov zúčtovania. Mohlo by ísť o zúčtovaciu jednotku pre krajiny BRICS. Nie jednotná mena ako v EÚ, ale najprv bezhotovostná zúčtovacia jednotka ako alternatíva k doláru, v ktorej by sa mohli vyjadrovať ceny dodávok komodít. Aby sme neboli závislí od jednej meny alebo od toho emisného centra (ECB alebo FED u. – pozn. red.), ktoré nerozumie tomu, ako vydáva tieto menové znaky,” vysvetlil minister financií Anton Siluanov.
Podľa jedného zo západných prehľadov zo začiatku augusta „viacerí odborníci a politológovia uznali, že vývoj platobnej platformy BRICS dosiahol pokročilú fázu, a ak bude pokračovať podľa plánu, bude mať ohromujúci vplyv na celý svet“. Je pozoruhodné, že členovia BRICS sa zbavujú dlhopisov FED-u a iných cenných papierov, ktoré v budúcnosti nebudú mať žiadnu hodnotu, tým, že za ne nakupujú drahé kovy, zlato a iné cenné komodity. Do Spojených štátov sa tak vracajú miliardy vytlačených dolárov, ktoré však nie sú naplnené reálnym obsahom, čo vedie k prudkému nárastu inflácie a strate postavenia dolára ako hlavnej svetovej meny.
Nová rozvojová banka BRICS (NDB) so sídlom v Šanghaji a základným kapitálom približne 120 miliárd dolárov bola založená pred desiatimi rokmi na podporu spoločných investícií. Doteraz banka financovala viac ako 90 projektov v krajinách BRICS za viac ako 33 miliárd USD. Tieto projekty zahŕňajú dopravu, zásobovanie vodou, čistú energiu, sociálnu infraštruktúru a výstavbu miest. V Rusku sa banka podieľala na financovaní 18 infraštruktúrnych projektov a programov v celkovej hodnote 4 miliardy USD. Medzi najväčšie patrí projekt „Rozvoj námorných prístavov a obnova flotily s cieľom zvýšiť prekládku, obchodnú a osobnú dopravu“, výstavba 500 km spoplatnených ciest a modernizácia mestských systémov zásobovania vodou a čistenia vody. V roku 2023 sa NDB v dôsledku západných sankcií zdržala financovania v Ruskej federácii, avšak údajne sa finalizujú možnosti ďalšej účasti banky na investičných projektoch v Ruskej federácii, ktoré vylučujú vplyv západných protiruských sankcií.
Podľa mnohých odborníkov by sa atraktivita a kapacita BRICS výrazne zvýšila, ak by sa zachoval stabilný výmenný kurz národných mien členských krajín s cieľom urýchliť vytvorenie jednotného systému zúčtovania. Veľký význam by malo aj minimalizovanie alebo dokonca zrušenie vývozných a dovozných ciel na obchod medzi členmi BRICS. Napokon, hlavnou prioritou spoločných investícií by mohli byť projekty zameraní na industrializáciu ekonomík BRICS s cieľom rozšíriť vývoz.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
