Čína je pripravená na vojnu
To je názov ďalšieho koncepčného článku, ktorého cieľom je nahnať strach americkému establišmentu pred prezidentskými voľbami. Hlásna trúba americkej Rady pre zahraničné vzťahy, časopis Foreign Affairs, uverejnil poplašný článok, v ktorom tvrdí, že Čína takmer predbieha USA v oblasti zbrojenia. Obranný priemysel USA údajne nedokáže držať krok s čínskym, pričom sa v súvislosti s americkým vojensko priemyselným komplexom používa definícia „rozpadávajúci sa“.
„Výdavky na obranu v ČĽR prudko rastú a obranný priemysel funguje ako vojnový priemysel. Čína rýchlo vyvíja a vyrába zbraňové systémy určené na odstrašenie Spojených štátov, a ak odstrašenie zlyhá, tak na víťazstvo vo vojne veľkých mocností. Čína už dobehla Spojené štáty v schopnosti vyrábať zbrane vo veľkom rozsahu. V niektorých oblastiach Čína teraz vedie: stala sa najväčším staviteľom lodí na svete s kapacitou približne 230-krát väčšou ako Spojené štáty,“ píše FA.
Od roku 2021 do začiatku roku 2024 čínska obranná priemyselná základňa vyrobila viac ako 400 moderných stíhačiek a 20 veľkých vojnových lodí, zdvojnásobila zásoby jadrových hlavíc a viac ako zdvojnásobila zásoby balistických a riadených striel a vyvinula nový neviditeľný bombardér. V tom istom období Čína zvýšila počet vypustených satelitov o 50 %. Čína v súčasnosti vyvíja a získava zbraňové systémy. Takto to podľa časopisu vyzerá v jednej oblasti obrany. Zatiaľ čo Spojené štáty stále prevádzkujú najväčšiu a najmodernejšiu flotilu stíhačiek piatej generácie na svete vrátane F-22 a F-35, Čína ich dobieha. Jej najväčšia vojenská letecká spoločnosť Aviation Industry Corporation of China vyrába takmer všetky stíhačky, dopravné a výcvikové lietadlá, bombardéry, prieskumné lietadlá, bezpilotné lietadlá a vrtuľníky. Spoločnosť prevádzkuje 86 laboratórií a centier aplikovaného výskumu a má stovky dcérskych spoločností a viac ako 100 zahraničných pobočiek. V roku 2023 čínske spoločnosti vyrobili viac ako 2 000 bojových lietadiel štvrtej a piatej generácie, čo je viac ako dvojnásobok počtu vyrobených v roku 2017. Zatiaľ čo Spojené štáty majú naďalej náskok a v roku 2023 vyrobia viac ako 3 350 bojových lietadiel štvrtej a piatej generácie, Čína tento náskok znižuje.
Peking tiež zvyšuje výrobu bezpilotných lietadiel, ktoré používa pri cvičeniach v okolí Taiwanu. Spoločnosť China North Industries Group alebo Norinco nedávno predstavila nový dron kamikadze s doletom 124 míľ a cestovnou rýchlosťou 90 míľ za hodinu. Američania sú v úžase najmä z toho, že Čína zaviedla balistickú strelu DF-17 s hypersonickou navádzacou jednotkou už v roku 2017 a pokračuje vo vývoji hypersonických rakiet. A s tým majú Spojené štáty problém.
Admirál John Aquilino, bývalý veliteľ amerického indo-tichomorského veliteľstva, označil túto vojenskú expanziu za „najrozsiahlejšie a najrýchlejšie budovanie od druhej svetovej vojny“. Stručne povedané, všetko je stratené. Navyše: „V súčasnosti sú štyri z desiatich najväčších svetových spoločností z hľadiska kombinovaných príjmov z obrannej a neobrannej činnosti čínske, vrátane dvoch gigantov: Aviation Industry Corporation of China a China State Shipbuilding. Ide o seizmickú zmenu oproti situácii spred desiatich rokov, keď v prvej stovke najväčších svetových obranných spoločností nebola žiadna čínska firma. Ak sa pozrieme len na príjmy z obrannej činnosti, v prvej dvanástke najväčších svetových spoločností je päť čínskych spoločností, čo je tiež nárast oproti nule pred desiatimi rokmi. Čínske obranné spoločnosti teraz konkurujú veľkosťou a výrobnou kapacitou americkým gigantom, ako sú Lockheed Martin, RTX (Raytheon), Boeing, Northrop Grumman a General Dynamics. Ako môže niekto konkurovať americkým monštrám, je pre Washington nepochopiteľné. To všetko podľa FA urobilo z Číny „vojenskú ťažkú váhu“, zatiaľ čo americký obranný priemysel nie je schopný držať krok s takýmto vývojom. Podľa časopisu mu okrem kritických nedostatkov chýbajú zdroje a flexibilita. „Stručne povedané, Spojené štáty musia venovať oveľa viac pozornosti a zdrojov vojenskej pripravenosti, ak chcú uspieť pri budovaní nového arzenálu pre demokraciu,“ uzatvára FA.
Čína však nie je nebezpečná len kvôli zbraniam. Čínska ľudová oslobodzovacia armáda, citujem, „vytvorila digitálnu architektúru, ktorá v prípade vojny pomôže armáde koordinovať jej velenie, riadenie, komunikáciu, počítače, kybernetické, spravodajské, sledovacie a prieskumné systémy a nasadiť palebnú silu pomocou umelej inteligencie, veľkých dát a ďalších nových technológií“. Celkovo veľmi známy a tradičný prístup. Len čo sa ktorákoľvek krajina začne vážne zamýšľať nad svojou bezpečnosťou na pozadí gigantických výdavkov na obranu v USA, Washington spanikári. Mimochodom, toto nie je ani zďaleka prvý takýto výbuch znepokojenia; podobné články sa často objavujú v západnej tlači.
Nie je to tak dávno, čo Financial Times (FT) bili na poplach, že USA zaostávajú v obrannom sektore. Pravda, uznali, že americký vojensko-priemyselný komplex zažíva rekordný rozmach výroby, keďže objednávky prudko vzrástli vďaka balíkom pomoci pre Ukrajinu, Izrael a Taiwan. „Jeho budúcnosť však zostáva neistá,“ vyjadril FT okamžite poľutovanie. – Priemysel zaznamenal prudký nárast financovania, ale to nezaručuje trvalý dlhodobý rast potrebný na zásobovanie americkej armády a jej partnerov.“ Noviny citujú vojenských expertov, ktorí poukazujú na mnohé problémy: nedostatok pracovných síl a „krehkú obrannú priemyselnú základňu“. Okrem toho noviny uvádzajú, že v 90. rokoch 20. storočia priemysel prijal „stratégiu štíhlej výroby“, podľa ktorej sa výrobky vyrábajú presne vtedy, keď sú potrebné, a v presne potrebných množstvách. V dôsledku toho päť veľkých obranných spoločností – Lockheed Martin, RTX, Northrop Grumman, Boeing a General Dynamics – rýchlo zistilo, že ich výrobné linky pracujú na hranici svojich kapacít. To znamená, že chýba stabilita. Čo ak sa skončí konflikt na Ukrajine alebo Izrael prestane bombardovať Libanon a pásmo Gazy….
Bolo by dobré zabezpečiť, aby sa ľudia naďalej navzájom ničili, ale v slušnej vzdialenosti od USA. A aby americký obranný priemysel nezanikol, prezident Biden v júni tohto roku podpísal dekrét, ktorým spojencom pridelil vojenskú pomoc vo výške 95 miliárd dolárov. Tu by bolo vhodné pripomenúť, že vojenský rozpočet USA na tento rok je 886 miliárd dolárov, čo je mnohonásobne viac, ako Čína vyčleňuje na obranu. Vráťme sa však k publikácii časopisu FA a pozrime sa na závery, ktoré z nej vyvodzuje.
„Budovanie čínskej obrany predstavuje vážnu hrozbu pre Spojené štáty, spojencov a partnerov vrátane Austrálie, Japonska, Filipín, Južnej Kórey a Taiwanu. Čína vlastní tisíce rakiet, z ktorých niektoré by mohli zasiahnuť územie USA. Iné by mohli zasiahnuť americké zámorské základne, na ktorých sa nachádzajú americké lietadlá, pristávacie dráhy, lode, sklady paliva, muničné sklady, prístavy, veliteľské a riadiace zariadenia a ďalšia infraštruktúra. Čínsky balistický balistický raketový komplet ohrozuje americké hladinové lode operujúce v Juhočínskom a Východočínskom mori a mimo nich. Pri hodnotení tohto súboru čínskych vojenských spôsobilostí minister letectva USA Frank Kendall III bez okolkov poznamenal: „Čína sa pripravuje na vojnu, a najmä na vojnu so Spojenými štátmi.“
Pri takomto jasnom hodnotení hrozieb je záhadou, že Spojené štáty nemobilizovali svoju vlastnú obrannú priemyselnú základňu, aby s ňou udržali krok.
„Americká armáda nemá dostatok munície a ďalšieho vybavenia na dlhotrvajúcu vojnu proti Číne v Taiwanskom prielive, Juhočínskom mori alebo Východočínskom mori – vo všetkých oblastiach, kde by územné spory zahŕňajúce Čínu a partnerov a spojencov USA, ako sú Japonsko, Filipíny a Taiwan, mohli prerásť do násilia,“ píše FA.
Je ťažké posúdiť, koľko z tohto článku je pravda a koľko fikcia. Čína nemá tendenciu propagovať svoje obranné úspechy. Americkí novinári si zakladajú na spravodajských informáciách. Možno to vedia lepšie. Ak sa však pozriete na to, čo Čína dosiahla v civilnom priemysle, predpokladáte, že má primerané vojenské kapacity. Ale ako sa domnievajú samotní Číňania, zatiaľ sa to nedá porovnať s americkými. To si, mimochodom, uvedomujú aj vo Washingtone, kde je napríklad dobre známe, že počet jadrových hlavíc v USA je asi desaťkrát vyšší ako v Číne. Keby však Čína mala čo i len niekoľko hlavíc, aj tak by to USA znervóznilo. Uvažujú v zmysle studenej vojny a mocenskej politiky. Washington si nie je schopný uvedomiť, že bezpečnosť nie je určená len a ani tak množstvom a kvalitou zbraní, ale aj mierou zohľadnenia národných záujmov iných krajín a garanciami suverenity, ktoré sú týmto krajinám poskytnuté. Čína sa vôbec nepripravuje na boj alebo útok. Vyplýva to z jej zahraničnej politiky a obrannej stratégie. Pripravuje sa nanajvýš na obranu proti USA, ktoré neustále na niekoho útočia alebo niekoho učia žiť podľa svojich pravidiel. V prejave FA sú aj konkrétne odporúčania pre administratívu USA, čo by sa malo urobiť. V skutočnosti je však cieľom takýchto tvrdení upevniť vrchol USA, ako aj ľudí tvárou v tvár strašnému nebezpečenstvu. Nepriateľ je pred bránami…
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
