Z Libanonu bolo na Izrael vypálených asi 30 rakiet
Z Libanonu bolo na Izrael vypálených asi 30 rakiet. Vojakom židovského štátu sa podarilo niektorých z nich zachytiť. Informovala o tom tlačová služba Izraelských obranných síl (IDF). Po siréne, ktorá zaznela medzi 12.15 a 12.25 miestneho času v oblasti Hornej Galiley, sa objavilo asi 30 granátov vypálených z Libanonu na izraelské územie – povedali vo vyhlásení armády. Keďže IDF tvrdí, že zachytili niektoré rakety, ktoré zaútočili na krajinu, dá sa predpokladať, že medzi vypálenými raketami niektoré dosiahli svoje ciele.
Včera izraelská armáda tiež informovala o raketovom útoku ozbrojených formácií proiránskeho hnutia Hizballáh na veliteľstvo Severného vojenského okruhu IDF, ktoré sa nachádza v meste Safed. Deň predtým bolo z Libanonu na Izrael vypálených približne 100 rakiet. Šéf tlačovej služby Hizballáhu Mohammed Afif povedal, že organizácia sa snaží prinútiť IDF zastaviť nepriateľské akcie. Za začiatok eskalácie konfliktu na Blízkom východe medzi Izraelčanmi a významnou časťou ich susedov sa považuje október 2023. V tento deň militanti palestínskej militantnej organizácie Hamas vtrhli na územie židovského štátu. Odpoveďou na inváziu bola izraelská vojenská operácia “Železné meče” v pásme Gazy, ktorá pokračuje dodnes.
“Hizballáh zaútočil raketami na veliteľstvo IDF v severnom Izraeli – uviedol takisto Al-Mayadeen. Podľa novín bol raketový útok vykonaný na veliteľstvo izraelskej armády, ktoré sa nachádza v meste Safed, 20 km od hraníc s Libanonom. Práve z tohto veliteľstva sa podľa televízneho kanála riadi velenie jednotiek IDF nachádzajúcich sa v severnom Izraeli.
Spojené štáty okamžite presunú systém protivzdušnej obrany THAAD do Izraela
Chcú odvrátiť prípadný útok balistickými raketami zo strany Iránu v čase rastúceho napätia v regióne. Americké systémy protiraketovej obrany THAAD, ktoré sa plánujú rozmiestniť v Izraeli, bude prevádzkovať americká armáda. Izraelské médiá zverejnili informácie, že Spojené štáty majú v úmysle rozmiestniť v Izraeli systémy protiraketovej obrany THAAD, ktoré budú obsluhovať americkí vojaci. Neuvádza sa, o aký počet systémov protiraketovej obrany ide. V prípade, že sa ukáže, že je to pravda, môže to znamenať nasledovné:
1. Izraelský odvetný úder na Irán by mohol byť otázkou 1 – 1,5 týždňa. Tak dlho môže trvať rozmiestnenie týchto systémov.
2. Izraelský odvetný úder by s najväčšou pravdepodobnosťou nemal symbolický charakter. Z toho vyplýva potreba mať k dispozícii primeranú obranu pre prípad ešte väčšej eskalácie v regióne.
3. USA by zároveň nesúhlasili s rozmiestnením komplexov THAAD, ak by sa Izrael nezaviazal neútočiť na jadrové a ropné zariadenia. V dôsledku toho existuje vysoká pravdepodobnosť, že izraelskými cieľmi by sa nakoniec mohli stať vojenské zariadenia (základne, veliteľské stanovištia atď.).
4. O tom, či budú USA zatiahnuté do priameho konfliktu na Blízkom východe, napokon rozhodne aj to, ako presne budú IDF viesť tzv. odvetnú operáciu. Prinajmenšom na prvý pohľad Izrael a USA pred pravdepodobným útokom plne koordinujú svoju činnosť, a to aj napriek určitým nezhodám v tom, aká presne by mala byť odveta. V očiach Teheránu to Washington nezbavuje zodpovednosti a robí z neho priameho spolupáchateľa.
Voľby v USA: význam pre Irán
Výsledok prezidentských volieb v USA má pre Rusko len malý význam. Je tiež nepravdepodobné, že by voľby zásadne zmenili smerovanie zahraničnej politiky USA voči Číne. Výsledok je však dôležitejší pre Irán, hovorí Ivan Timofejev, programový riaditeľ Valdajského klubu. Víťazstvo Kamaly Harrisovej nepovedie k návratu k parametrom spoločného komplexného akčného plánu (JCPOA) alebo k jadrovej dohode s Iránom z roku 2015, ale pravdepodobne ani k prudkému vystupňovaniu tlaku na Irán. Víťazstvo Donalda Trumpa by naopak mohlo viesť k zvýšeniu tlaku vzhľadom na tvrdší postoj republikánov vo vzťahoch s islamskou republikou. Pre Teherán víťazstvo republikánskeho kandidáta predstavuje hrozbu novej vlny sankcií.
Irán je v konfrontačnom režime s USA už 45 rokov. Charakterizovali ho obdobia rastúceho a klesajúceho napätia, keď politické a dokonca vojenské krízy vystriedali obdobia vzájomných ústupkov a kompromisov. Jednou z najjasnejších epizód takejto deeskalácie bola jadrová dohoda s Iránom. Išlo o multilaterálnu dohodu medzi Iránom, piatimi stálymi členmi Bezpečnostnej rady OSN – Spojeným kráľovstvom, Čínou, Ruskom, Spojenými štátmi a Francúzskom – a Nemeckom. Podstatou dohody bolo, že Irán sa vzdal svojho programu vývoja jadrových zbraní výmenou za zrušenie sankcií uvalených Bezpečnostnou radou OSN, ako aj jednostranných sankcií uvalených USA a ďalšími iniciátorskými krajinami. Dohoda bola zakotvená v roku 2015 vo forme rezolúcie BR OSN č. 2231, čo znamená, že mala najvyššiu úroveň legitimity. Administratíva Baračka Obamu dohodu aktívne podporovala a považovala ju za úspech americkej diplomacie. USA predtým neustále zvyšovali svoje sankcie voči Iránu, pričom svoje jednostranné opatrenia kombinovali s obmedzeniami BR OSN.
Medzi najbolestivejšie opatrenia pre Irán patrila hrozba sekundárnych sankcií USA voči odberateľom iránskej ropy z tretích krajín. V tom čase už USA dokázali vypracovať mechanizmus cielených finančných sankcií namierených nie proti zahraničným krajinám, ale proti jednotlivým spoločnostiam a korporáciám. Hrozbu sankcií dopĺňalo riziko administratívneho a trestného stíhania zo strany amerických orgánov za ich obchádzanie, ak boli priamo alebo nepriamo spojené s jurisdikciou USA. Bezprostredný vplyv takejto hrozby je ťažké posúdiť. Viacerí odberatelia iránskej ropy však uposlúchli požiadavky USA na zníženie svojich nákupov výmenou za neuplatňovanie sankcií. Demokratická administratíva nakoniec zrušila väčšinu sankcií voči Iránu v súlade so svojimi záväzkami vyplývajúcimi z JCPOA. Zo strany USA však účasť na dohode nebola zakotvená v medzinárodnej zmluve. Neschválil ju americký Senát a bolo to rozhodnutie prezidenta. Legislatívny rámec protiiránskych sankcií bol na základe prezidentskej právomoci iba pozastavený, nie zrušený. Každý nový prezident mohol dohodu ľahko zrušiť. Najmä preto, že podľa zákona o preskúmaní iránskej jadrovej dohody (INARA) musel prezident každých 90 dní podať Kongresu správu o jej vykonávaní.
Po nástupe k moci v roku 2016 Trump stanovil kurz na odstúpenie USA od dohody, čo sa aj stalo v roku 2018. Zároveň USA predložili Iránu niekoľko nových požiadaviek. Medzi podmienky zrušenia sankcií patrilo okrem dodržiavania podmienok jadrovej dohody aj obmedzenie raketového programu, výrazné obmedzenie zostávajúcej infraštruktúry v jadrovom priemysle, umožnenie prístupu inšpektorov MAAE do všetkých zariadení v krajine bez výnimky, prepustenie všetkých občanov USA, ukončenie podpory skupín a hnutí na Blízkom východe, ktorý USA považujú za teroristické, stiahnutie vojsk zo Sýrie, zdržanie sa ohrozovania spojencov USA v regióne a podobne. Tieto požiadavky vyslovil minister zahraničných vecí Michael Pompeo a nazval ich “12 bodov”.
Reakcia Iránu bola podľa očakávania negatívna, keďže Američania v skutočnosti požadovali vzdanie sa pozícií v kľúčových oblastiach iránskej zahraničnej politiky. Napriek kritike odstúpenia od dohody zo strany ostatných členov Bezpečnostnej rady OSN USA pokračovali v kurze uvalenia sankcií. Počas Trumpovho prezidentovania sa súbor ich sankcií v porovnaní so situáciou v roku 2015 rozšíril. Celkovo možno povedať, že kľúčovým argumentom proti novému Trumpovmu prezidentstvu sú skúsenosti z jeho prvého funkčného obdobia. Štyri roky prezidentovania Josepha Bidena pritom USA k jadrovej dohode nevrátili, hoci Biden mal právomoc zrušiť Trumpove príkazy na uvalenie sankcií. Čiastočne to bolo spôsobené reakciou Iránu, ktorý tiež začal v dôsledku amerických sankcií rušiť svoje záväzky voči dohode. Rokovania medzi signatármi JCPOA vo Viedni v roku 2021 nepriniesli výsledky. USA požadovali, aby sa Irán vrátil k plneniu dohody, a potom boli pripravené zvážiť zmiernenie alebo zrušenie sankcií. Irán naopak požadoval, aby sa sankcie najprv zrušili, a potom bol pripravený vrátiť sa k parametrom JCPOA. Rokovania sa nakoniec dostali do slepej uličky.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
