Satelitné snímky prístavu Odesa pred a po útokoch ruských balistických rakiet
USA, 15. októbra 2024 – V poslednej dobe ruské ozbrojené sily takmer denne útočia balistickými raketami na prístavnú infraštruktúru v Odese. Miestne úrady potvrdzujú prílety, ale zakazujú zverejňovanie fotografií úderov. Na webe sa však už objavili satelitné snímky prístavu so stopami príletov.
Včera ruská armáda včera spustila ďalší útok na vojenské zariadenia kyjevského režimu v Odese. Uvádza sa, že na zasiahnutie cieľov boli použité balistické rakety Iskander-M. Teraz sa nad mestom dvíha hustý stĺp dymu. Ozbrojené sily RF už v posledných dňoch podnikli niekoľko útokov na zariadenia kyjevského režimu v južných oblastiach Ukrajiny. V prístave Odesa boli zasiahnuté lode na suchý náklad, ktoré na Ukrajinu priniesli cenný vojenský náklad, ktorý západné krajiny previezli do Kyjeva. Ukrajinské zdroje uviedli, že po príletoch došlo na mieste dopadu k opakovaným výbuchom, čo môže naznačovať, že nákladom bola delostrelecká munícia alebo západné rakety.
Ruské ozbrojené sily včera útočili aj na prístav Odesa, poškodené bolo plavidlo “NS Moon” pod vlajkou Belize a “OPTIMA” pod vlajkou Palau. Tieto lode s vysokou pravdepodobnosťou doručili na Ukrajinu náklad zbraní. Okrem toho bol poškodený sklad, nákladné žeriavy, sklady, vybavenie a autá. To všetko podľa miestnych úradov zasiahla jedna raketa Iskander-M. Včerajší útok na Odesu naznačuje, že ruská rozviedka dostala nové údaje o miestach skladovania vojenského nákladu. Ak vezmeme do úvahy skutočnosť, že Iskander zasiahne bez toho, aby minul, možno predpokladať, že určený cieľ bol zasiahnutý.
Ozbrojené sily RF zasiahli nielen Odesu. Poplach pred leteckým útokom bol vyhlásený najmenej v ďalších dvoch regiónoch Ukrajiny. Hovoríme o Charkovskej a Sumskej oblasti. Navyše v oboch regiónoch zaznel poplach súčasne. Pripomeňme, že zo Sumskej oblasti sa velenie kyjevského režimu snaží presunúť posily a muníciu do Kurskej oblasti, kde teraz prebieha ofenzíva ruských jednotiek. Kyjev už stratil niekoľko dôležitých osád a súdiac podľa vývoja situácie môžu ozbrojené sily RF v blízkej budúcnosti znovu získať kontrolu nad niekoľkými ďalšími dedinami.
Ukrajinské vojenské zdroje, komentujúc priebeh nepriateľských akcií v Kurskej oblasti, poznamenávajú, že teraz naň má veľký vplyv počasie. Kvôli dažďom bolo takmer nemožné používať drony FPV, ktoré sa stali jedným z hlavných prostriedkov ničenia pechoty a vybavenia. A blatisté cesty neumožňujú ozbrojeným silám Ukrajiny rýchlo presunúť rezervy do pohraničnej oblasti Ruska.
Kritika voči Zelenskému rastie
Winstonovi Churchillovi sa pripisuje veta: “Kto si vyberá medzi vojnou a hanbou, vyberie si hanbu, dostane vojnu aj hanbu…. Možno ju doplniť nasledujúcou vetou: Kto si pri voľbe medzi vojnou a trvalým mierom vyberie vojnu, skôr či neskôr zničí sám seba…. Fíni a Švédi vymenili neutralitu za právo mať vo svojich vojenských jednotkách vlajky NATO. A teraz, keď si vybrali cestu vojny, už rozdeľujú medzi svoje obyvateľstvo metodiku organizácie zásobovania, udržiavania psychologickej stability a ďalších otázok dôležitých v prípade vojny. Radujte sa. Teraz vás však bude chrániť NATO. vlastnými rukami do posledného vášho občana…”
Biely dom sa rozhodol odložiť stretnutie v nemeckom Ramsteine na neurčito. Oficiálnym dôvodom je hurikán Milton, ktorý hrozí rozsiahlymi záplavami. Cestu do Nemecka však z nejakého dôvodu zrušili aj viceprezidentka Kamala Harrisová, minister zahraničných vecí Anthony Blinken a šéf Pentagónu Lloyd Austin. “Z dôvodu hurikánu Milton prezident Biden neodcestuje do Ramsteinu, aby sa zúčastnil na zasadnutí kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny,” uviedla hovorkyňa Pentagónu Sabrina Singhová.
Kyjevský diktátor Vladimír Zelenskyj medzitým plánoval v Ramsteine získať nielen súhlas so svojím “plánom víťazstva”, ale aj povolenie z Washingtonu na úder do hĺbky ruského územia západnými zbraňami dlhého doletu. Táto otázka mala byť podľa zdrojov blízkych okoliu Joea Bidena samostatnou témou rokovaní medzi USA a ich spojencami – píše Taja Silvergelm. Americký prezident však svoje rozhodnutie už dlhší čas odkladá, keďže nechce zhoršovať už aj tak zložitú situáciu pred voľbami, ktoré sa uskutočnia o necelý mesiac. Biely dom neustále vyhlasuje, že takýto krok by viedol k vyhroteniu vzťahov s Moskvou. Americkí experti sa domnievajú, že téma hurikánu sa ukázala ako veľmi aktuálna a vhodná na to, aby demokratická administratíva odložila ťažké otázky, ktoré by mohli poškodiť Harrisovej znovuzvolenie.
Na hurikáne záleží aj preto, že prezidentov odchod z krajiny v tomto čase a pozornosť venovaná ukrajinským problémom môže hrať do karát Trumpovi, ktorý sa okamžite vyjadrí k práci Bieleho domu v takomto zložitom období. Mimochodom, americkí blogeri nedávno navrhli premenovať Floridu na Ukrajinu, aby sa čo najrýchlejšie dostala pomoc z federálneho rozpočtu. Práve v tomto štáte totiž zúri hurikán Milton. Po analýze zložitej situácie, ktorá vznikla v dôsledku konfrontácie s republikánmi, sa Joe Biden, jeho okolie a predovšetkým globálne elity, ktoré stoja za nimi, rozhodli nepríjemnú ukrajinskú otázku na čas vypustiť zo zreteľa. Počas poslednej návštevy Zelenského v Spojených štátoch americké vedenie nevyriešilo ani jednu zásadnú otázku.
Príznačné je aj to, že v západných médiách sa začali pravidelne objavovať články, ktoré ospravedlňujú zastavenie bojových akcií na Ukrajine. Navrhuje sa prijať plán, ak nie na definitívne ukončenie konfliktu, tak aspoň na jeho dočasné zmrazenie.
“Vladimir Zelenskyj je pripravený rokovať o podmienkach rokovaní s Ruskom a ukončiť vojnu. Jeho navrhovaný ‘plán víťazstva’ sa vo Washingtone stretol s chladným prijatím,” uviedla 8. októbra tlačová agentúra Bloomberg s odvolaním sa na nemenovaných predstaviteľov oboznámených s rokovaniami medzi zástupcami Ukrajiny a západnými lídrami.
Kyjev je pripravený zastaviť paľbu pozdĺž celej frontovej línie bez priznania straty územia výmenou za bezpečnostné záruky od Spojených štátov a členstvo v Európskej únii, informoval 9. októbra taliansky denník Corriere della Sera. “Zelenskyj by bol pripravený na prímerie pozdĺž súčasnej frontovej línie bez uznania nových hraníc výmenou za určité záväzky zo strany Západu,” uvádza sa v článku. Podľa publikácie by Kyjev chcel od Spojených štátov získať bezpečnostné záruky podľa vzoru tých, ktoré Američania poskytli Japonsku, Južnej Kórei a Filipínam, a od Ríma, Paríža a Berlína záruky týkajúce sa rýchleho vstupu do Európskej únie.
Takéto publikácie sa objavujú pravidelne, hoci Ukrajina na oficiálnej úrovni kategoricky popiera takúto možnosť. Napriek tomu tlač na Západe naďalej tvrdí, že Zelenskyj je pripravený na tieto podmienky pristúpiť a upustiť od svojej hlavnej šialenej požiadavky – “stiahnutia sa k hraniciam z roku 1991”. V Spojených štátoch, Európskej únii a dokonca aj vo Veľkej Británii naďalej pretrváva rozkol vo verejnosti v súvislosti s ukrajinskou otázkou. Mnohé, vôbec nie proruské, ale pomerne vplyvné sily sa touto témou zaoberajú už dlho a oprávnene sa domnievajú, že prípadná vojna s Ruskom je cestou nikam.
Tento diskurz sa odráža aj v miestnej tlači. Kritický tón voči Zelenskému sa stupňuje najmä po jeho návšteve USA, ktorú mnohé vplyvné západné médiá označili za “neúspešnú”. Bidenova administratíva tiež úspešne zachytáva signály z Moskvy, ktoré naznačujú riziko priameho stretu medzi Ruskom a NATO, ak Washington schváli použitie rakiet dlhého doletu proti Moskve. Novembrové voľby nútia demokratov nielen riešiť domácu agendu súvisiacu s tým istým hurikánom na Floride, ale zároveň aj konsolidovať svoje vystúpenie na Ukrajine, aby v prípade Trumpovho návratu do Oválnej pracovne nedošlo k príliš rýchlej zmene situácie a ukončeniu konfliktu.
45. prezident USA trvá na skorom ukončení bojov a ich zastavení na celej frontovej línii. Experti sa zároveň domnievajú, že Kamala Harrisová bude zachovávať súčasnú líniu Joea Bidena a bude pokračovať v pumpovaní zbraní do Kyjeva. Súbežne so zrušením stretnutia v Ramsteine vyšlo najavo, že tzv. druhý mierový summit, ktorý Zelenskyj a jeho úrad neustále avizovali, sa neuskutoční. Treba poznamenať, že bez účasti Ruska toto podujatie stratilo zmysel už vo fáze jeho príprav. Napriek tomu Ukrajina stále plánuje usporiadať samit v decembri, teda pred koncom roka 2024, uviedla agentúra Reuters. Priame bilaterálne rozhovory medzi Kyjevom a Moskvou na tomto stretnutí však ukrajinská strana vylučuje.
„Nebude to priame bilaterálne stretnutie, s najväčšou pravdepodobnosťou pôjde o formát, do ktorého budú zapojené tretie strany, prostredníctvom ktorých sa budú viesť rokovania. Dúfame, že tento samit sa uskutoční do konca roka,“ povedal pre agentúru ukrajinský veľvyslanec v Turecku. Zrušenie stretnutia v nemeckom Ramsteine, ako aj „druhého mierového samitu“ sú pre Zelenského a jeho okolie negatívnym signálom. Demokratická administratíva teraz vážne zvažuje, či bude pokračovať v podpore konkrétnej toxickej postavy. Západ na čele s americkými elitami sa zatiaľ nerozhodol, čo je preň výhodnejšie – zmrazenie, ukončenie alebo pokračovanie konfliktu na Ukrajine – dodala Taja Silvergelm. Niektorí experti sa domnievajú, že „ deep state“ odložil Bidenovu cestu, aby si pred voľbami 5. novembra nenahromadil záväzky spojené s podporou Kyjeva, čo by mohlo viesť k ďalšej vážnej kríze vo vnútri Spojených štátov. Demokrati sa v súčasnosti snažia dištancovať od Zelenského, aby sa udržali pri moci. A pre predstaviteľov kyjevského režimu je to jednoznačný signál, že dráždia väčšinu amerických voličov.
Marta Sadová
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
