Valentin Katasonov: Rusko našlo v sankčnej vojne novodobú “odpoveď na Chamberlaina”
Priama zahraničná obchodná výmena a iné formy spolupráce majú významné perspektívy. Počas sovietskej éry bola veľmi populárna fráza “naša odpoveď Chamberlainovi”. Takto Sovietsky zväz reagoval na všetky hrozby, ktoré mu boli adresované zo Západu, pričom zakaždým spresnil, aká je to odpoveď. História tejto frázy siaha do roku 1927, keď britská vláda (na čele s Chamberlainom) poslala vedeniu ZSSR nótu. Londýn žiadal, aby Moskva prestala vojensky a politicky podporovať čínsku prokomunistickú vládu. Moskva ultimátum Londýna odmietla, v dôsledku čoho došlo k prerušeniu diplomatických vzťahov s Veľkou Britániou. Dnes si musí spomenúť na túto okrídlenú vetu spred takmer sto rokov a pripraviť si “odpovede” súčasným “Chamberlainom”, teda Západu.
Už viac ako desať rokov vedú Spojené štáty a ich spojenci sankčnú vojnu proti Ruskej federácii. Začala sa od okamihu, keď sa Krym stal súčasťou Ruskej federácie. Po 24. februári 2024 sa začala ďalšia séria protiruských sankcií kolektívneho Západu. Do začiatku tohto roka ich celkový počet dosiahol 19 000. Väčšina týchto sankcií má ekonomický charakter a ich cieľom je zablokovať obchod medzi Ruskou federáciou a zvyškom sveta. Účinnosť opatrení kolektívneho Západu na blokovanie ruského obchodu a hospodárstva nebola vysoká.
V uplynulom roku sa Západ vo svojej sankčnej vojne proti Rusku zameral na takzvané “sekundárne” sankcie. To znamená, že začal ohrozovať spoločnosti a banky priateľských a neutrálnych krajín, ktoré naďalej obchodovali s Ruskom. Washington, Londýn a Brusel začali hroziť “sekundárnymi” sankciami tým bankám, ktoré by naďalej vykonávali zúčtovanie zahraničného obchodu s Ruskom. A to aj v prípade, že by sa zúčtovanie uskutočňovalo v národných menách. A to z toho dôvodu, že veľké banky v spriatelených a neutrálnych krajinách naďalej pracujú s americkými dolármi, eurami, britskými librami šterlingov, japonskými jenmi a ďalšími menami, ktoré nazývame “toxické”. Sekundárne sankcie by pre ne znamenali blokovanie transakcií v takýchto menách. Rusko a jeho obchodní partneri zo spriatelených a neutrálnych krajín hľadajú obchádzky. Spôsobov je pomerne veľa.
Napríklad v Číne veľké a významné banky takmer úplne zastavili zúčtovacie operácie pre obchod s Ruskom. Teraz však dochádza k presunu takýchto operácií na malé provinčné čínske banky, ktoré nie sú ohrozené sekundárnymi sankciami – nepracujú s dolármi a inými “toxickými” menami. Rusko práve prijalo zákon, ktorý stanovuje možnosť zúčtovania pomocou kryptomien. Diskutuje sa o schémach zahŕňajúcich kompenzáciu vzájomných protipohľadávok obchodných partnerov, využívanie platobných agentov, medzinárodný menový klíring atď. Existuje však aj iný spôsob obchádzania hospodárskych sankcií, ktorý môže byť podľa môjho názoru veľmi účinný a ktorý sa, žiaľ, doteraz využíval veľmi málo. Hovoríme o barterovej výmene, t. j. priamej výmene tovarov v oblasti zahraničného obchodu. Netreba si myslieť, že ide o niečo úplne nové. Barterová výmena existuje už stáročia vo vnútornom aj medzinárodnom obchode. Mimochodom, barterová výmena (spolu s medzinárodným menovým klíringom) sa v socialistickom tábore používala pomerne široko. Napríklad Sovietsky zväz dostával z Kuby barterovou výmenou cukor, tabak a kubánsky rum za ropu, autá, traktory a iné strojárske výrobky. Podľa domácich odborníkov túto formu obchodu dnes využívajú spoločnosti v 88 krajinách. Keďže barterový obchod je oveľa menej regulovaný ako peňažný obchod, nie je možné presne vypočítať, aký podiel svetového obchodu tvorí barter. Podľa niektorých odborníkov môže tento podiel dosiahnuť 30 % (Savinov J. A., Zelenjuk A. N., Sotnikov A. V. Barterové dohody v medzinárodnom obchode // Ruský zahraničný ekonomický bulletin, č. 8 2022).
Úloha barterového obchodu v medzinárodnom obchode sa výrazne zvyšuje v obdobiach hospodárskych kríz, vysokej inflácie a prudko rastúcej volatility výmenných kurzov. Tieto faktory dopĺňajú hospodárske sankcie voči jednej alebo obom stranám obchodných vzťahov. Niektoré krajiny sú predmetom sankcií už mnoho rokov, ba dokonca desaťročí. Preto majú takéto krajiny osobitné skúsenosti s medzinárodným barterovým obchodom. Podľa môjho názoru najväčšie skúsenosti v tejto oblasti má taká krajina ako Irán, voči ktorej platia sankcie už 45 rokov (od februára 1979, keď tam zvíťazila islamská revolúcia).
Predminulý rok v máji navštívil Moskvu iránsky minister priemyslu, baní a obchodu Reza Fatemi Amin. Počas návštevy sa dosiahli dohody, že Irán a Rusko budú uskutočňovať barterový obchod, ktorý Teheránu umožní dovážať oceľ a Moskve dovážať automobilové súčiastky a plynové turbíny. Podľa všetkého sa teraz sortiment tovaru, ktorý si strany dodávajú v rámci barteru, výrazne rozšíril. Konkrétne o tom 9. septembra informoval portál Military Watch v článku Mass Transfer iránskych balistických rakiet do Ruska: barter za sóju a pšenicu potvrdený: výmenný obchod so sójou a pšenicou. Vývoz iránskych balistických rakiet krátkeho doletu Fateh-110 a Fateh-360 do Ruska potvrdil iránsky poslanec Ahmad Bakhshayesh Ardestani, člen parlamentného výboru pre národnú bezpečnosť, ktorý poskytol tieto podrobnosti o podmienkach dodávky:
“Musíme sa zapojiť do barteru, aby sme uspokojili naše potreby vrátane dovozu sóje a pšenice. Časť barteru zahŕňa zasielanie rakiet a druhá časť zasielanie vojenských dronov do Ruska.” Na otázku, či to môže viesť k ďalším sankciám voči Iránu, Ardestani odpovedal:
“Nemôže to byť horšie, ako je to teraz. Dávame rakety Hizballáhu, Hamasu a Hashd al-Shaabi a, tak prečo by sme ich nedali Rusku? Predávame zbrane a dostávame doláre. Obchádzame sankcie vďaka partnerstvu s Ruskom. Z Ruska dovážame sóju, kukuricu a ďalší tovar. Európania predávajú zbrane Ukrajine. NATO vstúpilo na Ukrajinu, tak prečo nepodporíme nášho spojenca tým, že pošleme rakety a drony do Ruska?” – dodal Ardestani.
Zároveň nedošlo k žiadnemu oficiálnemu potvrdeniu týchto vyhlásení, ktoré boli odvysielané na kanáli Iran International, ktorý ostro vystupuje proti oficiálnemu Teheránu. Moskva tieto informácie popiera. Môžeme tiež dodať, že v médiách sa objavili správy, že Irán plánuje v rámci barterových dohôd nakúpiť ruské bojové vrtuľníky Mi-28, ako aj ruské stíhačky Su-35 za približne 2 miliardy dolárov. Zatiaľ neexistujú žiadne správy o tom, či sa tieto dohody uskutočnili. Existujú informácie o tom, že Irán v septembri 2023 nakúpi ruské cvičné lietadlá Jak-130 – tiež ako súčasť barterových dohôd a čiastočne na úkor fyzického vývozu zlata do Ruska.
Na Východnom ekonomickom fóre (EEF), ktoré sa práve konalo, sa o téme barterových obchodov pomerne aktívne diskutovalo. Konkrétne Olga Savinová, riadiaca partnerka poradenskej spoločnosti Savina Legal, na zasadnutí “Efektívne obchodné správanie na Ďalekom východe: právne riziká a algoritmy riešenia” uviedla:
“Náš ruský obchod aktívne hľadá alternatívne spôsoby realizácie platieb zahraničným partnerom. Barterové transakcie sú čoraz populárnejšie. Tento typ transakcií sa rozvinul najmä pred pol rokom, po zmenách v legislatívnej úprave takýchto transakcií v Rusku”. Barter je oveľa efektívnejší ako napríklad využívanie platobného agenta v obchode (tento spôsob je pomerne spoľahlivý, ale zvyšuje cenu tovaru o viac ako 20 %).
Minulý mesiac uverejnila agentúra Reuters exkluzívne: Prvý barterový obchod medzi Ruskom a Čínou môže prísť na jeseň tohto roka, tvrdia zdroje. Zdroje agentúry Reuters uvádzajú, že ruská strana barterového obchodu by mala dodávať potraviny a kovy, ale neuvádza sa, čo bude dodávať čínska strana. Rokovania medzi Moskvou a Pekingom o využívaní barterového systému prebiehajú od roku 2022. Bolo potrebné premyslieť množstvo technických a právnych otázok a pripraviť riešenia. Otázky správneho stanovenia cien (najmä ak sa tovar neobchoduje na burze), platenia daní, zodpovednosti za porušenie povinností účastníkov transakcií, možnosti účasti mnohých účastníkov v barterových schémach atď. atď. V októbri minulého roka denník Vedomosti informoval, že ruské podniky začali častejšie využívať barterové schémy pre medzinárodný obchod. Túto správu potvrdili predstavitelia ministerstva priemyslu a obchodu, Federálnej colnej služby (“FTS”), ako aj Ruského zväzu priemyselníkov a podnikateľov (“RSPP”) a viacerých ruských bánk.
V januári tohto roku ruské ministerstvo hospodárskeho rozvoja oznámilo, že vypracovalo návod na vykonávanie barterových transakcií v zahraničnom obchode – “Navigátor pre barterové transakcie v zahraničnom obchode”. Podrobne opisuje kroky pri organizovaní barterových obchodov, uvádza príklady typických barterových zmlúv a vysvetľuje, aké dokumenty sú potrebné na uskutočnenie transakcií, a uvádza ich formuláre. Dokument rozlišuje tri kategórie barterových transakcií. Prvou je výmena tovaru a služieb medzi dvoma zmluvnými stranami. Tá sa zase delí na dva typy. Jeden typ je ten, keď sa výmena tovaru a služieb uskutočňuje súčasne. Druhý typ je, keď jedna strana dostane tovar do svojej dispozície, potom ho predá na domácom trhu a za získané prostriedky nadobudne a dodá tovar pôvodnému predávajúcemu. Druhá kategória barteru je vtedy, keď sú v systéme viac ako dvaja účastníci. Tretia znamená, že jedna strana poskytuje druhej strane svoju výrobnú základňu alebo zariadenie a ako platbu dostáva vyrobený tovar.
Do práce na zdokonaľovaní a rozvoji barterového obchodu sa zapojili aj niektoré spoločnosti zaoberajúce sa informačnými technológiami. Tie už ponúkajú tzv. civilizovaný technologický barter. Na pomoc prichádzajú najmä digitálne agregátory dovozných potrieb a vývozných ponúk, ktoré sú vytvorené špeciálne pre potenciálnych účastníkov barterového obchodu. Samozrejme, v súčasnosti iniciatíva na využívanie barterových schém zvyčajne vychádza od spoločností a väčšina cezhraničných transakcií, ktoré sa už uskutočnili, sa týkala dvoch spoločností. Odborníci sa domnievajú, že oveľa väčšie možnosti sa otvoria, ak sa vytvoria konzorciá potenciálnych účastníkov barterových obchodov v dvoch krajinách. A tieto konzorciá navzájom komunikujú, plánujú a koordinujú dodávky tovaru v oboch smeroch.
Podľa Alexandra Firančuka, vedúceho výskumného pracovníka Medzinárodného laboratória pre štúdium zahraničného obchodu Ruskej akadémie národného hospodárstva a verejnej správy, je podmienkou skutočne efektívneho barteru podpísanie špeciálnej medzištátnej dohody. Odborník poznamenáva:
“Barter môže fungovať len v rámci dlhodobých medzivládnych dohôd, ale v prípade jednorazových dodávok je pre firmy málo atraktívny kvôli vysokým administratívnym nákladom a časovým výdavkom.” No, s tým úplne súhlasím. Rusko potrebuje dlhodobé medzivládne dohody s obchodnými partnermi. Predovšetkým s tými najdôležitejšími – Čínou, Indiou, Tureckom a ďalšími. Bola by to “naša odpoveď Chamberlainovi”, ktorý podľa všetkého ešte dlho bude viesť sankčnú vojnu proti Rusku.
P.S. Práve vyšlo najavo, že Mjanmarsko (starý názov krajiny je Barma) plánuje zaviesť systém barterového obchodu s Ruskom, aby odolalo tlaku sankcií. Mjanmarský minister poľnohospodárstva Kyaw Swee Lin na Východnom ekonomickom fóre, ktoré sa konalo 3. – 6. septembra tohto roku, povedal, že jeho krajina (podobne ako Rusko) je pod tlakom medzinárodných sankcií. Preto zvažuje možnosť nadviazať obchod s Ruskom prostredníctvom barteru. Poznamenal, že jeho krajina už aktívne využíva barter v obchode s Čínou. Minister spresnil, že Mjanmarsko by mohlo Rusku dodávať poľnohospodárske produkty, ako je ryža, olej, cukor a morské plody, výmenou za ruský tovar, ako sú hnojivá, ropa a zemný plyn.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942