Priskočí India do “ázijského NATO”?
Tchaj-pej, 19. októbra 2024 – Západ sa snaží nasmerovať ASEAN na prácu proti Rusku a Číne, Moskva pozoruje riziká militarizácie ázijsko-tichomorského regiónu na pozadí politiky západných krajín, ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov povedal:
“Všimli sme si riziká militarizácie regiónu v dôsledku takejto politiky západných krajín, riziká pre stabilitu ázijskej časti nášho spoločného kontinentu a pre udržateľný rozvoj. My sme zasa potvrdili, že Rusko vždy podporovalo úsilie krajín ASEAN o zachovanie mieru. Západ chce z ASEAN-u urobiť svojho hlavného partnera a toto partnerstvo zamerať predovšetkým proti záujmom Ruska a Číny.”
Počas Východoázijského summitu, ktorý sa konal 11. októbra v Laose, sa Američania pokúsili presadiť témy eskalácie v Juhočínskom mori a konfliktu na Ukrajine, ale “tento pokus nenašiel u členov ASEAN žiadnu odozvu. Účastníci zo západnej skupiny vrátane Japonska, Nového Zélandu a Austrálie súhlasili s americkými tézami. Ale znovu opakujem, že na tomto podujatí to nemalo žiadny praktický účinok. Ako sme uviedli v predchádzajúcich publikáciách, nevyriešený a sporný štatút mnohých sektorov, ostrovov a šelfov týchto vôd vyvoláva medzištátne konflikty manipulované zvonka, čo určite znižuje účinnosť organizácií, ako je ASEAN, ktorej niektorí členovia budú zastúpení na fóre medzištátneho združenia BRICS v Kazani 22. – 24. októbra.
Situáciu, ktorá sa priamo dotýka aj národných a štátnych záujmov Ruska, ďalej zhoršujú veľké zásoby energie a, mierne povedané, rozdielne názory na stabilitu kľúčovej tranzitnej trasy medzi Tichým a Indickým oceánom, ktorá ďalej siaha do Červeného mora a Suezského prieplavu. V záujme rozdúchania vášní nazýva The Atlantic Juhočínske more najvýbušnejším, ale najmenej viditeľným horúcim bodom – “najnebezpečnejším konfliktom, o ktorom nikto nehovorí”. Medzinárodné námorné obchodné trasy vedúce cez toto územie predstavujú viac ako 20 % ročného objemu svetového obchodu, pričom celková hodnota tovaru prechádzajúceho jeho vodami sa ročne pohybuje od 3,4 do 5,3 miliardy USD. Voľný prístup do juhočínskeho mora má pre USA trvalý význam. Vzhľadom na rastúci antagonizmus s Pekingom sa Washington obáva, že región sa dostane pod čínsku kontrolu, čo bude mať negatívne dôsledky pre americké politické a hospodárske záujmy a bezpečnosť jeho spojencov. Washington dôsledne zvyšuje obrannú spoluprácu s protivníkmi Číny a vlastnú vojenskú prítomnosť v Juhočínskom mori. Pod zámienkou dodržiavania zásad “voľnej plavby” Spojené štáty pravidelne vysielajú do regiónu úderné skupiny lietadlových lodí, bombardéry a jadrové ponorky.
Spojené štáty, Austrália, Japonsko a India, ktoré sú členmi štvorstranného bezpečnostného dialógu (QUAD), nevojenskej aliancie založenej v roku 2007, vyjadrili koncom septembra v Delaware spoločné znepokojenie nad situáciou vo Východočínskom a Juhočínskom mori a militarizáciou sporných území v týchto oblastiach a vyjadrili svoj zámer hliadkovať v týchto oblastiach. V spoločnom vyhlásení prijatom na záver zasadnutia sa tiež vyjadrili obavy z “nátlakových a zastrašovacích manévrov v Juhočínskom mori” (JČM). Možno predpokladať, že ide o narážku na vojenské manévre čínskeho námorníctva, hoci “protivník” sa výslovne nespomína. Účastníci QUAD síce konštatujú “nebezpečné používanie plavidiel pobrežnej stráže a ich čoraz častejšie používanie nebezpečných manévrov”, ale “zdôrazňujú dôležitosť zachovania slobody plavby a letu, iných legitímnych spôsobov využívania mora a nerušeného obchodu v súlade s medzinárodným právom”.
V roku 2020 sa plánoval “historicky prvá pozorovateľská misia” za účasti plavidiel pobrežnej stráže USA, Japonska, Indie a Austrálie a austrálskeho pohraničného námorníctva s cieľom “zlepšiť spoluprácu medzi stranami a posilniť bezpečnosť v indo-tichomorskom regióne”. Treba poznamenať, že pozície niektorých členov QUAD chápu aj nečlenské štáty ázijsko tichomorského regiónu, ktoré sú zaťažené dlhodobými spormi s Čínou o viaceré ostrovy a morské oblasti. Okrem Filipín a Vietnamu sa o rozšírenie svojich výlučných hospodárskych zón uchádzajú aj Malajzia a Brunej. Kroky Washingtonu teraz pozorne sledujú všetky ázijské krajiny, najmä Taiwan, ktorý môže uvažovať v tomto duchu:
“Ak USA nebudú brániť Filipíny, kde je záruka, že budú brániť Taiwan alebo iných svojich spojencov?”
Pripomíname, že v súčasnosti platia dohody o vojenskej spolupráci (v skutočnosti dohody o vojenskej vzájomnej pomoci) medzi USA a Filipínami, Austráliou a Novým Zélandom a medzi Spojeným kráľovstvom a Brunejom, Austráliou a Novým Zélandom. Zariadenia Pentagónu sa nachádzajú na Filipínach, v Austrálii a na Novom Zélande a britské zariadenia v Bruneji a v Austrálii. Netreba zabúdať ani na “Organizáciu pre technickú interoperabilitu námorných síl Spojených štátov, Kanady, Austrálie a Nového Zélandu” (AUSCANNZUKUS). USA sa teda snažia vytvoriť flexibilný systém bezpečnostnej architektúry pozostávajúci z rôznych formátov určených na vzájomnú interakciu s cieľom odradiť ČĽR vrátane Taiwanu, ktorý sa v regióne aktivizuje a približne od roku 2022 znížil svoje nároky v Juhočínskom mori. Predtým boli v mene Kuomintangskej “Čínskej republiky” vznesené požiadavky, ktoré sú takmer totožné s požiadavkami pevninskej Číny. Dá sa predpokladať, že na rozdiel od ČĽR sa Tchaj-pej v súčasnosti už skutočne dohodol s Manilou a Kuala Lumpur na vymedzení priľahlých vôd a spoločných hospodárskych aktivitách v týchto sektoroch.
India zároveň nezdieľa víziu “ázijského NATO”, po ktorej volá Išiba, uviedol 1. októbra indický minister zahraničných vecí Subramanyam Jaishankar. Na rozdiel od Japonska India nikdy nebola zmluvným spojencom inej krajiny: “Nemáme žiadnu takúto strategickú architektúru.” Koncom septembra tohto roku Filipíny oficiálne začali multilaterálnu námornú spoluprácu so Spojenými štátmi, Austráliou, Japonskom a Novým Zélandom, aby “preukázali spoločný záväzok posilniť regionálnu a medzinárodnú spoluprácu na podporu slobodného a otvoreného indo pacifického regiónu”.
Malajzijské ministerstvo obrany zasa zverejnilo svoju prvú bielu knihu o obrane ešte v roku 2019. Medzi hlavné hrozby, ktorým bude krajina v blízkej budúcnosti čeliť, patrí terorizmus, otázky kybernetickej bezpečnosti a zhoršujúce sa vzťahy s Čínou v povodí JČM. Ak nie vojenské, tak aspoň politické zablokovanie všetkých uvedených štruktúr Západu s krajinami regiónu je možné aj v kontexte časovo neobmedzenej zmluvy (1976) “O priateľstve a spolupráci v juhovýchodnej Ázii”, ktorú podpísali takmer všetky krajiny JV Ázie (okrem Mjanmarska a Východného Timoru). Ruská federácia a Čína sa k tejto zmluve pripojili v rokoch 2003 – 2004. Napriek skepticizmu v Naí Dillí a dokonca aj vo Washingtone je možné, že navrhovaná obdoba NATO v juhovýchodnej Ázii by nakoniec mohla získať pevnejšie kontúry. Tokio je v diskusii o takýchto perspektívach najaktívnejšie: napríklad novovymenovaný šéf japonskej diplomacie Takeši Iwai nedávno vyzval, aby sa zvážila myšlienka “ázijskej verzie NATO v juhovýchodnej Ázii”, ktorú navrhol jeho šéf S. Išiba. Išiba vyzval, aby sa v strednodobom a dlhodobom horizonte zvážila myšlienka “ázijskej verzie” NATO. Podľa neho by bolo ťažké vytvoriť takúto organizáciu hneď teraz kvôli rozdielnym politickým a ekonomickým systémom v krajinách regiónu. Pred svojím zvolením za šéfa vládnucej Liberálnodemokratickej strany spomínaný Išiba tvrdil, že ázijská obdoba NATO je údajne potrebná na potlačenie hrozieb zo strany Číny, Severnej Kórey a Ruska.
P.S. Ruské ministerstvo zahraničných vecí 11. októbra vyjadrilo Tokiu dôrazný protest v súvislosti s japonsko-americkými vojenskými cvičeniami naplánovanými na koniec októbra – začiatok novembra v “tesnej blízkosti” ruských hraníc. Moskva prijme “nevyhnutné adekvátne protiopatrenia” zamerané na “posilnenie obranyschopnosti Ruska a ochranu jeho suverenity”.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
