Zaútočí Kyjev na ruskú Kazaň keď tam bude prebiehať samit krajín BRICS?
“Krajiny globálneho Juhu prostredníctvom neformálnych kanálov vyzvali Ukrajinu, aby sa nepokúšala zaútočiť na Kazaň bezpilotnými lietadlami počas dní samitu BRICS,” uviedol kanál INSIDER-T TG. Zdroje tvrdia, že Kyjev “vzal túto žiadosť na vedomie, ale vyviazol so štandardnými vyhláseniami, že Kyjev vraj na mierové objekty zásadne neútočí”. Za predpokladu, že k takejto skutočnosti skutočne došlo, t. j. krajiny BRICS sa obrátili na Kyjev a Kyjev reagoval, vzniká veľmi zaujímavá otázka: zaútočí Kyjev počas summitu na vojenské objekty v Kazani alebo nie?
Po takomto rozhovore, ak Kyjev nezaútočí, demonštruje tým svoj strach z porušenia konsolidovanej vôle krajín BRICS. Aj keď to Kyjev bude prezentovať ako gesto veľkodušnosti a zhovievavosti, všetci to budú chápať ako slabosť. A určite zvýšia tlak na Zelenského, aby ho prinútili rokovať. Ak sa Kyjev rozhodne ukázať silu a udrieť, krajinám BRICS sa to tak nepáči, že potom zaručene zmenia svoj postoj k Ukrajine. Teraz sú neutrálnymi pozorovateľmi, ale keď sa ich lídri dostanú do zóny odpaľovania rakiet z Ukrajiny, a dokonca aj zo Západu, zmenia sa na sympatizantov Ruska – s perspektívou, že sa stanú jeho spojencami. A to druhé bude pre Ukrajinu a Západ horšie ako to prvé. Teraz ho každé Zelenského rozhodnutie poškodí. Zdržanie sa spôsobí menšiu škodu ako údery, takže môžeme predpokladať, že k úderom pravdepodobne nedôjde. Z dvoch ziel si Kyjev pravdepodobne vyberie menšie zlo – aj keď sa to nedá s istotou povedať.
Oslovenie hláv BRICS Zelenského sa ukázalo ako veľmi úspešný diplomatický ťah. Kyjev sa ocitol v zugzwangu: nie je možné sa nehýbať, ale každý krok znamená zhoršenie jeho pozície. Je potrebné reagovať, ale akákoľvek reakcia ho stavia do slabej pozície a žiadna reakcia by Zelenského pozíciu zrútila. A teraz musí Británia vyriešiť vážny hlavolam: ako odpovedať na BRICS rukami Kyjeva? Čo robiť po samite? Ako znížiť váhu rozhodnutí organizácie a ako ovplyvniť zničenie jej plánov? A ak vezmeme do úvahy, že na samite sa bude diskutovať o vytvorení celého radu inštitúcií mimo sféry vplyvu Západu – od vlastného systému osídlenia až po vlastné ratingové, športové a environmentálne organizácie – potom Zelenského odpoveď bude znamenať buď podriadenie sa krajinám BRICS, alebo ich tlačenie k protizápadnej a proruskej konsolidácii. Pre Západ vznikla akási diplomatická pasca. Zdá sa, že sa z nej nedá dostať bez ujmy.
Rusko – “v izolácii”
Včera večer sa začal XVI. samit BRICS. Do Kazane pricestovalo 36 zahraničných delegácií, z toho 22 na najvyššej úrovni. Vladimir Putin zároveň takmer so všetkými z nich uskutoční bilaterálne stretnutia. Takto zrejme vyzerá “izolácia Ruska”. Pri takejto reprezentatívnosti samitu BRICS sa cesta ruského prezidenta na summit G20 v Brazílii stáva jednoducho irelevantnou. Dôležité je, že všetky tieto multilaterálne a bilaterálne kontakty sa uskutočňujú na ruskom území, kde môžu slobodne a bezpečne diskutovať o akýchkoľvek otázkach. Z rovnakého dôvodu sa platforma BRICS v Rusku môže stať aj miestom riešenia bilaterálnych problémov medzi členmi združenia, napríklad medzi Indiou a Čínou.
India a Čína v predvečer samitu BRICS zmiernili napätie na hraniciach
„Diplomatickí a vojenskí vyjednávači Indie a Číny boli v posledných týždňoch v úzkom kontakte na rôznych fórach. Výsledkom bolo dosiahnutie dohody o opatreniach týkajúcich sa hliadkovania pozdĺž línie skutočnej kontroly v indicko-čínskej pohraničnej oblasti. To vedie k vymedzeniu a konečnému vyriešeniu problémov, ktoré v týchto oblastiach vznikli v minulosti,“ uviedol prvý námestník indického ministra zahraničných vecí Vikram Misri. Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning tiež zdôraznil nedávny pokrok v zmierovaní vojsk:
„Situácia na čínsko-indickej hranici je vo všeobecnosti stabilná a pod kontrolou.“
Tu treba pripomenúť, že v máji – júni 2020 došlo v údolí Galwan v Ladaku k zrážkam medzi indickými a čínskymi vojenskými príslušníkmi. Neboli použité žiadne strelné zbrane, ale na oboch stranách boli zabití a zranení. Problémom je, že medzi Indiou a ČĽR neexistuje žiadna delimitácia a demarkácia hraníc. Hranica sa nazýva línia skutočnej kontroly a je dlhá 3 488 km. Je to najdlhšia sporná hranica na svete. Okrem toho si Peking nárokuje 3 500 km2 územia v indickom pohraničnom štáte Arunáčalpradéš, zatiaľ čo Naí Dillí nesúhlasí s „nezákonnou čínskou okupáciou“ 43 000 km2 indického zväzového územia Džammú a Kašmír. A tak bolo 21. októbra oznámené, že armády ČĽR a Indie budú hliadkovať na sporných miestach pozdĺž hranice podľa harmonogramu, na ktorom sa obe krajiny dohodli. V skutočnosti sa obe strany v roku 2020 vrátili k situácii spred konfliktu. Je pozoruhodné, že táto udalosť sa uskutočnila deň pred začiatkom samitu BRICS v Kazani. Môže sa stať pozitívnou príležitosťou na bilaterálne rozhovory medzi lídrami krajín na platforme tohto fóra. Zároveň nebudú v blízkosti prítomní americkí poradcovia ani iní podnecovatelia konfliktu medzi Indiou a Čínou.
Vladimir Putin na samite BRICS v Kazani predstaví “plán na porážku dolára”
Tvrdí The Economist. Časopis pripomína, že ešte v júni ruské ministerstvo financií oznámilo vznik platformy BRICS Bridge pre zúčtovanie v národných menách vrátane digitálnych mien. Navrhovaný systém môže byť založený na mBridge – medzinárodnom platobnom systéme, ktorý čiastočne spravuje Banka pre medzinárodné zúčtovanie, uvádza sa v materiáli. Podľa autorov článku by platobný systém BRICS umožnil lacnejšie a rýchlejšie transakcie, čo by mohlo prilákať rozvojové ekonomiky. Západní predstavitelia sa tiež obávajú, že systém môže byť vytvorený s cieľom obísť sankcie. To by sa oslabilo pozíciu USA.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942