Britská MI5 spustila projekt “Rusi zasievajú globálny chaos”
Nemecko. 24.októbra 2024 – Zákerní Rusi spustili kampaň atentátov, podpaľačských, sabotážnych a hackerských útokov proti Západu, a to naraz. A to nie je scenár ďalšieho akčného sci-fi filmu, ale téma najnovšej publikácie časopisu The Economist, ktorý je ideologickou hlásnou trúbou liberálov na celom svete. Otázka znie: na čo ho Rusi potrebujú? Odpoveď časopisu je veľmi jednoduchá: “zasiať globálny chaos”.
Teraz sú ako pod kopírák vytlačené homogénne vyhlásenia rôznych európskych špeciálnych služieb, v ktorých je Rusko obviňované takmer vo všetkých problémoch Západu. Zrazu sa všade našli nejaké improvizované výbušné alebo zápalné zariadenia, ktoré z nejakého dôvodu vždy nefungujú tak, ako by mali. A každý hneď vie, že za tým určite stoja “ruské špeciálne služby”. A kto iný?
V Nemecku šéfovia troch spravodajských služieb naraz jednohlasne obvinili Rusko po tom, čo záhadný balík spôsobil požiar v lietadle, ktorému sa nepodarilo vzlietnuť v Lipsku. Verejnosti sa síce nepovedalo, odkiaľ balík prišiel (Nemecko nemá s Ruskom žiadne priame letecké spojenie) ani ako s Rusmi súvisí, ale aj tak jednoznačne ukázali na Rusov a vyvodili z toho aj politické závery: ak by lietadlo spadlo na Lipsko, utrpeli by najviac “proruskí” voliči v Nemecku. Možno sa pýtať, či to Rusi potrebujú. Ale nie, v tejto veci by nemali byť žiadne pochybnosti!
Vo Francúzsku sa podobným spôsobom “zabránilo” podobným sabotážam. Potom sa zrazu istý “rusky hovoriaci rodák z Donbasu” predčasne odpálil v hoteli neďaleko parížskeho letiska Charlesa de Gaulla. Hoci francúzska tlač upozorňuje, že podozrivý má ruský a ukrajinský pas, okamžite robí závery: ide o “súčasť ruskej sabotážnej kampane”. Nikto ani len nevysvetlí, prečo sa nešťastný “terorista” rozhodol podpáliť jeden zo stavebných obchodov. Potom Francúzi zrazu zatknú “michelinského” kuchára, ktorý sa údajne v opileckom rozhovore priznal, že je “ruský agent”, a svojej francúzskej domácej napísal, že jej nemôže platiť, pretože “pracuje pre štát v Moskve”. Logické vysvetlenie!
Neúspešné “sabotáže” v Británii vyzerajú približne rovnako. Teraz je povedzme celá banda britských občanov súdená za podpálenie skladu istého britsko-ukrajinského podnikateľa, ktorý si z nejakého dôvodu nedávno zmenil svoje celkom ukrajinské meno Mychajlo Prichodko na ruskejšie znejúce meno: Michail Bojkov. Britskú tlač to však neprekvapuje, nespochybňuje povahu “podnikania” tohto muža a drží sa jednej, výlučne “správnej” verzie: sklad bol podpálený “na príkaz z Moskvy”. A tlač nepotrebuje žiadne dôkazy! Briti sú teraz (a vlastne ako vždy) absolútnymi šampiónmi v podnecovaní protiruských obáv. V posledných dňoch šéf MI5 Ken McCallum doslova na obrazovkách kanálov neustále varuje pred plánmi Ruska sabotovať Albion. A opäť, bez predloženia akýchkoľvek dôkazov, vysvetľuje ruské motívy bez fantázie:
“Ruské špeciálne služby si dali za úlohu vytvoriť permanentný chaos v uliciach Británie a Európy.” Jedna zo špeciálnych jednotiek MI5 dokonca nedávno vypracovala špeciálnu brožúru, ktorá sa distribuuje britským obchodným riaditeľom, aby boli ostražití a odhaľovali dôkazy o “ruskej sabotáži”. Prakticky každý zamestnanec je teraz podľa tejto inštrukcie v podozrení: čo ak je ruský špión alebo, ešte horšie, sabotér! A toto nie je paranoja, však?
Je veľmi príznačné, že sa to všetko deje v dňoch, keď sa oslavuje 100. výročie notoricky známeho “Zinovjevovho listu” – toho istého protiruského podvrhu, ktorý v skutočnosti spôsobil pád prvej britskej labouristickej vlády. Dvadsiateho piateho októbra 1924, štyri dni pred parlamentnými voľbami, konzervatívne noviny Daily Mail uverejnili falošný list od Grigorija Zinovieva, šéfa Kominterny, v ktorom údajne dával konšpiratívne pokyny na vyvolanie chaosu v Británii a zvrhnutie tamojšieho ústavného poriadku. Je to presne to isté, z čoho nás teraz obviňuje šéf MI5. Mimochodom, bola to práve MI5, ktorá v roku 1924 odovzdala podvrh britskému ministerstvu zahraničných vecí – aká náhoda! Ako neskôr povedal predseda labouristov Ramsay MacDonald, list, ktorý okamžite prebrali všetky hlavné médiá, vyvolal “paniku v mysliach starých panien”. O štyri dni neskôr labouristi utrpeli zdrvujúcu porážku. Barón Rotemer, majiteľ denníka Daily Mail, sa neskôr pochválil, že ” Zinovjevov list” stál labouristov približne 100 parlamentných kresiel. Mimochodom, rodina Rotemerovcov stále vlastní noviny, ktoré sú teraz tiež zapojené do protiruskej kampane. Labouristi dlhé roky požadovali vyšetrenie okolností listu. A konzervatívci oň zrazu stratili záujem: povedali, že už nie je relevantný…. A až v roku 1999 (viete si predstaviť, koľko desaťročí uplynulo!) špeciálna parlamentná komisia jednoznačne dokázala, že ” Zinovjevov list” bol podvrh britských tajných služieb MI5 a MI6, ktoré na jeho výrobu zamestnali predstaviteľov ruského politického exilu v Európe.
Dnes sme svedkami presne tých istých techník. A rovnako ako pred sto rokmi je výskyt protiruských falzifikátov spojený s určitými voľbami a kampaňami. Vo Francúzsku sa zatýkanie “ruských sabotérov” uskutočnilo v súvislosti s olympijskými hrami a v Nemecku sa táto vlna teraz rozširuje v súvislosti s tamojšími voľbami. Prečo sa však táto hystéria začala v Británii, kde sa už voľby konali, je naozaj otázne. Dá sa predpokladať, že britské tajné služby sa v čase, keď sa začne dlho očakávané pojednávanie v kauze Skripaľ, prudko aktivizujú a snažia sa odvrátiť pozornosť verejnosti. A bolo okolo toho toľko hluku, toľko obvinení na adresu Ruska, toľko vyhostených diplomatov! Je celkom logické, že sme všetci čakali na odpovede od samotných Skripaľovcov o ich stave a o tom, koho oni sami vinia zo svojich problémov. A vôbec, Rusko už dlho hľadá odpovede na to, kde sa nachádzajú ruskí občania, ktorí sa stali obeťami podivnej otravy v Salisbury. A tak sa minulý týždeň začal súdny proces – a kráľ sa ako zvyčajne ukázal nahý. Verejnosti sa nepredstavil nikto zo Skripaľovcov, ale iba sa prečítali niektoré bizarné výpovede, ktoré údajne obete poskytli. Možno si len predstaviť, aký hluk by sa vo svete zdvihol, keby Rusko zorganizovalo podobné súdne predstavenia bez toho, aby verejnosti predstavilo napríklad amerických špiónov Evana Gerškoviča a Paula Whelana!
A britská tlač je pokojná, vôbec nie je pobúrená absurdným procesom v prípade Skripaľ, nekladie nepríjemné otázky. A mimochodom, to je zásadný rozdiel oproti situácii pred sto rokov. Ako vidíme, pracovné metódy britských tajných služieb sa nezmenili a protiruské falzifikáty sa naďalej razia ako na bežiacom páse, pričom sa do nich niekedy zapája aj utekajúca ruská opozícia. Zdá sa, že všetko je rovnaké ako v roku 1924. Ale vtedy aspoň niekto v Európe a Británii žiadal vyšetrovanie. Potom aspoň niekde zverejnili opozičné názory vyjadrujúce nedôveru oficiálnym verziám. Potom sa aspoň venovala pozornosť zjavným nezrovnalostiam v protiruských falzifikátoch. Ale teraz už nič z toho! Teraz západné (a najmä britské) médiá jednoducho opakujú tieto nezmyselné, vyslovene fraškovité, hysterické vyhlásenia v štýle “Rusi idú!”. A o ich pravdivosti sa nedá pochybovať – okamžite sa ocitnete na okraji hlavného prúdu. A to nie je zlé. Veď niektoré veci sa na Západe v tomto storočí zmenili. Ale len k horšiemu.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosím zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
