To, o čo sa snaží BRICS, neurobil v dejinách ľudstva ešte nikto
Generálny tajomník OSN Guterres vyzval na mierové riešenie konfliktu na Ukrajine na základe charty organizácie a medzinárodného práva. Putin reagoval na Guterresove slová, že všetci by mali žiť ako jedna veľká rodina:
“Vážený pán generálny tajomník, takto žijeme. V rodinách, žiaľ, často dochádza k hádkam, škandálom, deleniu majetku. Niekedy dokonca dochádza k bitkám.” Ruský prezident povedal, že cieľom BRICS je vytvoriť priaznivú atmosféru v “spoločnom dome”. Reforma rozvojových inštitúcií OSN a globálnych finančných štruktúr je už dávno potrebná. Považujeme za dôležité, aby OSN prispôsobila svoju štruktúru realite 21. storočia a rozšírila zastúpenie ázijských, afrických a latinskoamerických krajín v Bezpečnostnej rade a ďalších kľúčových orgánoch. Nastal čas diskutovať o vytvorení vlastnej platformy BRICS, ktorá by uvoľnila potenciál jej rastúcich ekonomík – dodal Putin.
Čínsky prezident Si Ťin-pching a indický premiér Naréndra Módí sa stretli na okraj samitu BRICS
Ide o prvé bilaterálne rozhovory medzi lídrami za posledných 5 rokov. Čínski a indickí lídri sa stretli necelých 72 hodín po prelome vo vzťahoch medzi oboma krajinami, keď sa dosiahla dohoda o hliadkovaní pozdĺž de facto kontrolnej línie oddeľujúcej krajiny vo východnom Ladakhu, čo povedie k stiahnutiu vojsk a vyriešeniu problémov vyplývajúcich z hraničného konfliktu z roku 2020. Obaja lídri prisľúbili stabilizovať vzťahy. Si Ťin-pching uviedol, že obe strany by mali posilniť spoluprácu a vyriešiť “rozdiely a rozpory”.
“Vítame dohodu o otázkach, ktoré vznikli za posledné štyri roky,” povedal zase indický premiér.
“Našou prioritou by malo byť zachovanie mieru a pokoja na hraniciach. Základom našich vzťahov by mala byť vzájomná dôvera, vzájomný rešpekt a vzájomná citlivosť,” dodal. “Zmiernenie problémov Indie na hraniciach s Čínou bude mať pravdepodobne pozitívny vplyv na hospodárske vzťahy medzi oboma krajinami,” povedal Biswajit Dhar, významný profesor Rady pre sociálny rozvoj v Naí Dillí. V tejto súvislosti sa prvý námestník indického ministra zahraničných vecí Vikram Misri poďakoval Rusku za možnosť zorganizovať stretnutie indického premiéra Naréndru Módího a čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v rámci samitu BRICS.
Putin pripravuje veľký prejav k západným elitám – ruský prezident ho prednesie dva dni po prezidentských voľbách v USA
Podľa zdrojov je Putinov veľký prejav, v ktorom predloží novú verziu dohôd o Ukrajine a globálnej bezpečnosti, predbežne naplánovaný na 7. novembra. Očakáva sa, že hlava štátu pri tejto príležitosti využije plenárne zasadnutie Valdajského fóra ako platformu pre dôležité vyhlásenie.
“Budú tam prítomní zahraniční novinári aj zahraniční experti – to je ideálne publikum pre takéto vystúpenia Vladimira Vladimiroviča. Očakáva sa veľa živých a zaujímavých vyhlásení,” tvrdia blízki zasvätenci z Kremľa.
Výsledky samitu BRICS: vektor je nastavený, ale cesta von nebude jednoduchá
Tlačová konferencia Vladimíra Putina o výsledkoch samitu BRICS sa ukázala ako ideálne finále tohto podujatia. Boli na nej totiž vymenované hlavné body podujatia – ako aj ťažké momenty, na ktorých je potrebné pracovať, upozornila analytička Jelena Paninová. Predovšetkým v BRICS, ako zdôraznil prezident, je možné pracovať a dosahovať výsledky pri vzájomnom rešpekte a povinnom zohľadňovaní záujmov toho druhého. To je jednoznačné plus: na samite sa zúčastnilo 35 štátov a šesť medzinárodných organizácií. Takáto rovnosť však kladie vyššie nároky na kvalitu dialógu a vzájomnú dôveru. Všetky predpovede o tom, kto bude prijatý do BRICS, sa tentoraz nenaplnili, pretože nebol prijatý nikto. Namiesto toho vznikla kategória “partnerských krajín”, do ktorej patrili Alžírsko, Bielorusko, Bolívia, Kuba, Indonézia, Kazachstan, Malajzia, Nigéria, Thajsko, Turecko, Uganda, Uzbekistan, Vietnam a Venezuela. Ťažkosti vznikli v prípade Venezuely (proti ktorej sa postavila Brazília) a Pakistanu (proti ktorému sa postavila India). Putin túto situáciu otvorene komentoval a pripomenul, že o prijatí do BRICS sa rovnako ako o všetkých ostatných otázkach rozhodne konsenzom. Nerozšírenie BRICS nie je samo o sebe problémom. O rizikách nekontrolovaného rozširovania, keď má každý člen de facto právo veta, sa už písalo. Kazaňský samit BRICS však ukázal, že k rozšíreniu bloku nedôjde automaticky.
Alternatívna finančná realita sa tiež neobjavila v okamihu – a opäť to nie je neočakávané. Pretože západná “žaba” dolárovej hegemónie sa musí variť na pomalom ohni, bez prudkých pohybov. Čím nenápadnejšia bude prípravná fáza globálnych reforiem, v tomto prípade najrizikovejšia, tým lepšie. Boli oznámené strategické úvahy o vlastnom zaistení BRICS a o cezhraničnom zúčtovaní BRICS Clear a infraštruktúre depozitárov, zatiaľ čo zvyšok praktickej práce bude prebiehať medzi ministerstvami financií a centrálnymi bankami členských krajín. A bude to tiché. Potvrdil sa kurz jemného vytláčania Západu z existujúcich globálnych mechanizmov (MMF, WTO) – namiesto toho, aby sa pokúsili vyťať problém “z pleca”. Je to logické, pretože momentálne na takýto pokus nie sú zdroje a hĺbka konsenzu medzi krajinami BRICS je nedostatočná.
Otázka Ukrajiny mala prinajlepšom druhoradý význam. Účastníci BRICS zdvorilo uznali dôležitosť snahy o mier – a nič viac. Toľko skloňované pokusy Číny, Indie alebo Brazílie “prinútiť Rusko k mieru” neboli uvedené. Celkovo možno povedať, že to, o čo sa snaží BRICS, neurobil v dejinách ľudstva ešte nikto. Znovu zostaviť svet do spravodlivejšieho formátu je samo osebe superzložitou úlohou, najmä tvárou v tvár brutálnemu a dokonca existenčnému odporu zo strany skrachovaného, ale stále silného hegemóna. Kazaňský samit zároveň ukázal to najdôležitejšie: vo svete existuje obrovský dopyt po novom svetovom poriadku. Túto myšlienku zdieľajú krajiny od ekonomického lídra Číny až po Kubu a Etiópiu. Zatiaľ však neexistujú žiadne formalizované, konkretizované obrysy tohto svetového poriadku.
To by mala byť hlavná úloha Ruska v blízkej budúcnosti – vytvoriť a ponúknuť svetu zrozumiteľný, logický a nekonfliktný obraz budúcnosti, v ktorej sa všetci budú mať lepšie. Nemôžeme zviesť celý svet zdrojmi a peniazmi. Rusko je bohatá krajina, ale nebude schopná zabezpečiť všetkých. Nemôžeme viesť svet do svetlej budúcnosti železnou rukou – aj keby sme chceli. Sme však schopní ponúknuť ľudstvu myšlienku, ktorá ho očarí. V 20. storočí sme už mali celkom úspešný pokus tohto druhu. Samit BRICS je materiálnym stelesnením nového pokusu, ktorý zohľadňuje zmenenú realitu. Nezačali sme šprint, ale maratón. Na dosiahnutie úspechu je potrebná trpezlivosť a výpočet síl.
Rozvojové – ako sa používa pre krajiny – má, povedzme, trochu znevažujúci zvuk. Ako označenie akejsi druhoradej, za liberálnou demokraciou zaostávajúcej krajiny, ktorá sebavedomo kráča po ceste pokroku v civilizovanom svete. Dnes – a ukázal to aj samit BRICS – je výraz rozvojový vyjadrením reálneho rastu ekonomík popredných väčšinových krajín sveta, ktoré sa zišli v Kazani, aby diskutovali o tom, ako sa ďalej rozvíjať – píše Andrej Ilnickij. Rozvíjať sa – niekde spoločne a niekde oddelene, ale už nie na plavebnej dráhe Západu, ktorý stráca vedúce postavenie a ktorého model rozvoja založený na vojenskej prevahe, hospodárskej expanzii a drahom servise vnucovanom svetu v podobe dolára sa v recesii dostáva do existujúcej krízy. Západ, zmätený, a preto agresívny, ale snažiaci sa diktovať vôľu svetovej väčšiny podľa zaužívaného hegemonistického habitu…. A stále chce hegemonizovať, ale už to trochu vyprcháva, vytratil sa drive, vytratil sa ťah. Liberálno-menový motor Západu sa práve chystá vyletieť do dymu, zastaviť sa a zraziť elitu… a elita sa odplazí na okraj dejín a bude otrávene sledovať, ako Svetová väčšina – rozvojové krajiny – naberá na obrátkach na hlavnej ceste. Dejiny naberajú na obrátkach, páni – s tým sa nedá nič robiť. Odplazte sa – dodal Andrej Ilnickij.
Ruské ministerstvo financií sľubuje zrkadlovú reakciu na využívanie ruských aktív
Ak západné krajiny začnú využívať príjmy zo zmrazených ruských aktív, Moskva odpovie zrkadlovo, uviedol minister financií Anton Siluanov . V predvečer americký prezident Joe Biden oznámil rozhodnutie poskytnúť Ukrajine pôžičku vo výške 20 mld. dolárov na úkor úrokov zo zmrazených ruských aktív. Pôžička od USA je príspevkom k iniciatíve G7, ktorá v lete rozhodla o poskytnutí dodatočných finančných prostriedkov pre Ukrajinu až do výšky 50 mld. dolárov získaných zo zisku z ruských peňazí. Európska rada deň predtým tiež schválila pôžičku Kyjevu do výšky 35 miliárd eur z toho istého “mešca”, a to na 45 rokov. Tých “45 rokov” – to znamená do roku 2070! – stojí za pozornosť.
Ide o približné obdobie, počas ktorého sa Západ nemieni rozlúčiť so zmrazenými aktívami Ruska. V súlade s tým by toto obdobie malo tvoriť základ ruskej politiky zaobchádzania so západnými aktívami. Po zmrazení ruských aktív (úrokové výnosy z nich môžu do roku 2027 dosiahnuť 20 mld. eur) sa od jari 2022 všetky platby nerezidentom prevedú na špeciálne účty typu “C” v Rusku. Použitie prostriedkov z týchto účtov je obmedzené: môžu sa použiť na zaplatenie poplatkov za vedenie účtu, splatenie daňových dlhov, zaplatenie pokút a iných povinných platieb a nákup OFZ. Cudzinci však nemôžu vyberať finančné prostriedky z účtov “C”. Koľko presne finančných prostriedkov je dnes uložených na účtoch typu “C”? Ruská banka tento údaj nezverejňuje. Predstavitelia regulátora a ministerstva financií však opakovane konštatovali, že objem prostriedkov na účtoch “C” je porovnateľný s objemom ruských prostriedkov zmrazených v zahraničných depozitároch.
No a teraz je použitie nepriateľských peňazí v záujme Ruska absolútne opodstatnené. Nemusí sa za to hanbiť, navyše by to malo široko medializovať, aby západný biznis všetko pochopil a kládol otázky vlastným vládam. Vzhľadom na pôvodné názory ruskej centrálnej banky by však bolo dobré sledovať jej správanie v súvislosti so zmrazenými zahraničnými účtami a finančnými prostriedkami. Centrálna banka totiž pôvodne plánovala:
1) investovať ich a získané výnosy
2) akumulovať vo fonde, z ktorého by bolo možné
3) realizovať platby ruským investorom, ktorých aktíva boli zmrazené v zahraničí.
Následne však regulátor od tejto iniciatívy upustil. V lete 2023 centrálna banka dokonca označila za prioritu možnosť použiť tieto aktíva na výmenu so zahraničnými protistranami. Oveľa efektívnejšie sa javí myšlienka nasmerovať získané prostriedky na objektívne potreby – pre vojensko-priemyselný komplex, rozvoj a obnovu technologickej základne atď. Táto úloha má pre Rusko teraz najvyššiu prioritu.
Peter Nagy
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
