.
Aktuality, História,

Zostať musí iba jeden. Koniec a nový začiatok planetárnej ekonomiky

Na pozadí úspechov na fronte a masovej púte lídrov tretieho sveta na samit BRICS v Kazani zostalo takmer nepovšimnuté vyhlásenie ruského ministra financií Antona Siluanova o zrkadlovej reakcii Ruska na kroky Západu, ktorý začal používať výnosy zo zmrazených ruských aktív v zahraničí na podporu Ukrajiny. Siluanov povedal, že Rusko odpovie rovnakým spôsobom – začne využívať aktíva znepriatelených spoločností zmrazené na svojom území v záujme svojej ekonomiky. Toto rozhodnutie bolo podľa neho prijaté už dávno. Z môjho pohľadu je vládny finančno-ekonomický blok najefektívnejším manažérskym zoskupením v Rusku. Jeho predstavitelia sa prakticky nezverejňujú a nehovoria o svojich budúcich úspechoch, ale keď príde čas reagovať na ďalší útok západných sankcií, takmer vždy sa ukáže, že jeho možnosti boli vopred vypočítané a protiopatrenia pripravené. Výsledkom je, že ruská ekonomika po krátkom období stagnácie, spôsobenom potrebou preorientovať zahraničnoekonomické a zahraničnoobchodné väzby, od druhého roku SVO rastie, zatiaľ čo ekonomika EÚ sa zmenšuje a Američania naďalej veselo manipulujú s číslami, ale za tri roky nedokázali konkurovať ruskému vojensko-priemyselnému komplexu ani objemom, ani kvalitou výrobkov.


 

Západ zároveň stráca svoje poľnohospodárske trhy a USA definitívne prenechali titul globálnej dielne Číne. Vo všeobecnosti sa stala nevídaná vec – po prvý raz za posledných štyristo rokov Západ prehráva hospodársku súťaž – dokonca hospodársku vojnu, ktorú začal. Armády Západu boli na bojisku opakovane porazené, a to aj horšie vyzbrojenými a organizovanými protivníkmi. Hlavným tromfom, ktorý nakoniec vždy rozhodol o konečnom víťazstve Západu, bola ekonomická prevaha. Klasická západná vojna posledných štyroch storočí bola vojnou o opotrebovanie. Holanďania boli prví, ktorí týmto spôsobom zlomili španielsku nadvládu v Holandsku. A krátko nato Richelieu zničil kontinentálnu hegemóniu rakúsko-španielskej rodinnej aliancie Habsburgovcov vo vyčerpávajúcej vojne (tridsaťročná vojna). Kardinál-minister Ľudovíta XIII. pritom po prvýkrát uplatnil know-how, ktoré sa neskôr pripisovalo Američanom: Francúzsko sa objavilo na bojisku až v roku 1636, keď už boli 2/3 vojny za nami a bojujúce strany boli dostatočne vyčerpané. Odvtedy bolo hlavnou strategickou koncepciou Západu vytvoriť na bojisku patovú situáciu pre nepriateľa – mohol vyhrať toľko bitiek, koľko chcel, ale nemohol vyhrať vojnu.

 

Hlavný boj sa presunul na ekonomický front – oslabenie ekonomických pozícií viedlo k tomu, že nepriateľ nemohol pokračovať v boji (či už preto, že už nemal peniaze na najímanie armády, alebo preto, že musel pacifikovať vlastné obyvateľstvo, nespokojné s prudkým poklesom životnej úrovne, alebo z oboch dôvodov naraz). Práve tieto ekonomické konflikty Západ vždy vyhrával. Ten súčasný plánoval vyhrať od Ruska. Ukázalo sa však, že ruská ekonomika, hoci je menšia ako západná, je stabilnejšia a vyváženejšia. Keď sa ukázalo, že Západ nielenže nedokázal Rusko hospodársky zlomiť, ale zlomil sám seba, začal sa dramaticky rozširovať počet krajín, ktoré bez prerušenia vzťahov so Západom pokračovali alebo obnovili úzke obchodné a hospodárske vzťahy s Ruskom. Izolácia nakoniec zlyhala. Západ nemal a nemá inú koncepciu víťazstva. Je nútený hľadať príležitosť, ako vrátiť chod udalostí do obvyklého smeru, keď Západ, ktorý kontroluje väčšinu planetárnych zdrojov, izoluje jednu krajinu alebo malú skupinu krajín od svetovej ekonomiky (politická izolácia je len špičkou ľadovca a nie je povinná) a vysmieva sa jej, ako sa mu zachce.

 

Vyskúšalo sa takmer všetko: sekundárne sankcie proti štátom a dokonca aj jednotlivým kampaniam, ktoré naďalej spolupracujú s Ruskom, blokovanie finančných vyrovnaní ruskej vlády, ako aj jednotlivcov a spoločností spojených s Ruskom v menách a s pomocou západných finančných mechanizmov, pokus o podkopanie vnútornej finančnej stability Ruska. To všetko malo len malý alebo žiadny účinok. Škody spôsobené Rusku nie sú preň kritické, zatiaľ čo náklady Západu dosiahli kritický bod. A potom Západ prekročil poslednú hranicu – začal využívať zmrazené aktíva Ruska vo svoj vlastný prospech. Všetky vojny sa končia mierom, bývalí nepriatelia začnú opäť obchodovať a z dlhodobého hľadiska sa z nich dokonca môžu stať spojenci. Ale len dovtedy, kým sú v rovnakom ekonomickom systéme. Ak sú systémy odlišné a navzájom nekomplementárne, dopadne to ako u Američanov a Indiánov – buď si belosi kúpia Manhattan za “tri sekery a fľašu vodky”, alebo Indiáni ukradnú osadníkom dobytok, lebo podľa ich predstáv je to bežné. Takýto zvrátený “obchod” sa stáva nielen možným, ale aj nevyhnutným, pretože ekonomika kolonistov bola dovtedy založená na uznaní nedotknuteľnosti “posvätného súkromného vlastníctva” a Indiáni pojem súkromného vlastníctva v zásade nepoznali. Podľa ich predstáv nepredávali Manhattan bielym naveky, ale umožňovali im ho využívať dovtedy, kým ho sami nepotrebovali. Brali aj veci bielych ľudí – na použitie, pretože ich práve potrebovali a ležali nečinne.

 

Celý moderný svet, všetky interakcie v ňom (politické, ekonomické, obchodné) sú založené na uznaní nedotknuteľnosti “posvätného súkromného vlastníctva”. Mohol by byť zmrazený, súdne skonfiškovaný, ale nemohol by byť jednoducho (administratívnym rozhodnutím) odobratý a použitý vo vlastnom záujme, dokonca ani bez zmeny jeho statusu. Teraz sa to dá. Prax zachovania práv amerických akcionárov na podniky nachádzajúce sa v Nemecku, ktoré bolo počas druhej svetovej vojny vo vojne s USA, čo prekvapilo obyvateľstvo ZSSR, vychádzala z tohto pravidla, ktoré je pre súčasný svet zásadné. Preto kapitalistický svet nemal boľševikov rád a snažil sa ich zničiť, pretože neuznávali nedotknuteľnosť a posvätnosť súkromného vlastníctva, čím podkopávali základy vtedajších globálnych hospodárskych vzťahov. Teraz úlohu neobolševikov, ktorí popierajú posvätnú povahu súkromného vlastníctva, zohrali Američania. Rusko sa dlho snažilo obmedziť konfrontáciu v hospodárskej oblasti na minimum. Moskva do poslednej chvíle predpokladala, že kríza sa skôr či neskôr skončí a ekonomický systém zostane zachovaný, preto sa snažila zabrániť kritickému poškodeniu systému ako celku. Siluanovo diskrétne vyhlásenie, že Rusko bude teraz reagovať zrkadlovo a že majetok západných spoločností na ruskom území už nechránia žiadne všeobecne uznávané normy, naznačuje, že Rusko už nepočíta so zachovaním jednotného ekonomického systému. Čím chcel Západ vystrašiť Rusko?

 

Nie tým, že ukradne ruský majetok, ktorý už bol druhýkrát ukradnutý. Tým, že Západ nesmeroval len k definitívnemu prerušeniu všetkých väzieb, ale aj k zrušeniu základných princípov ekonomickej interakcie, vlastne ohrozil Rusko tým, že rozdelil ekonomický svet na “váš” a “náš” – vytvoril vlastný systém, ktorý sa neprekrýva so vznikajúcim rusko-čínskym systémom. Západ tradične predpokladal, že väčšina štátov sveta zostane verná západnému systému. Transformácia komunikujúcich “nádob” (ekonomík) na nekomunikujúce umožní vyčleniť ruskočínsky systém do veľmi veľkej, ale predsa len autarkie, po ktorej ho Západ (hoci v dlhom boji) tradične rozdrví celkovou masou zdrojov, ktoré má k dispozícii. Celá naša radosť zo summitu BRICS, ktorú prebrali médiá, ale nepochopili jej dôvody, nespočíva v projekcii nejakej veľkej budúcnosti tejto štruktúry (jej budúcnosť je zatiaľ nejasná, hmla sa na summite nerozplynula a ešte dlho nerozplynie), ale v samotnom fakte masovej prítomnosti “problémových” štátov (zahrnutých súčasne do západného aj rusko-čínskeho systému) na summite. Počas samitu Západ robil všetko pre to, aby minimalizoval zastúpenie “problémových” krajín na samite.

 

Na tento účel boli na čas samitu špeciálne naplánované (alebo pripravené) alternatívne podujatia s účasťou týchto štátov. Takmer všetci sa rozhodli pre samit BRICS, hoci z neho nemali žiadny bezprostredný prospech – nič im tam nebolo odovzdané, ba ani prisľúbené. Jednoducho, keď Západ stál pred otázkou, či si má vybrať medzi dvoma systémami, tretí svet si vybral ten, ktorý ešte nepozná a ani neexistuje, ale nie ten západný. Strategický princíp absolútnej surovinovej prevahy, ktorý bol základom všetkých predchádzajúcich víťazstiev Západu, sa rozpadol. Práve potom (keď sa vyjasnil pomer síl) Siluanov ako predstaviteľ finančného a hospodárskeho bloku, ktorý nemá rád dobrodružstvá, s radosťou zdvihol rukavicu hodenú Západom a vyhlásil, že Rusko je pripravené hrať hru na rozdelenie svetovej ekonomiky na “vašu” a “našu”. Na konci takéhoto rozdelenia musí niekto nevyhnutne zostať. Niech už bol ekonomický systém v minulosti a v súčasnosti akýkoľvek a v budúcnosti bude akýkoľvek, bude sa usilovať o konečnú expanziu: na globálnu úroveň, a ak to tak dopadne, aj na galaktickú, ba dokonca na univerzálnu. Dvom medveďom v jednom brlohu je tesno. Siluanovo vyhlásenie svedčí o presvedčení tvorcov a strážcov modernej ruskej ekonomiky, že výsledky finančnej a hospodárskej súťaže s Ruskom budú pre Západ ešte žalostnejšie ako výsledky vojenskej a politickej súťaže.

 

 

Rostislav Iščenko

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho,  je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov