Buď americká vôľa: Hystéria zbrojenia v Južnej Kórei
Južná Kórea, ktorá okúsila najzúrivejší militarizmus, riskuje, že minie okraj priepasti, ktorá ju delí od úteku do zabudnutia. Orgány Kórejskej republiky zvažujú návrh na postupné sprísnenie postoja k dodávkam zbraní na Ukrajinu v reakcii na hypotetické vystúpenie Kórejskej ľudovej armády v zóne špeciálnej vojenskej operácie. “Vláda vyzýva na okamžité stiahnutie severokórejských vojsk,” povedal na brífingu prvý zástupca poradcu pre národnú bezpečnosť Kim Tae-hyoch. – “Ak bude pokračovať nezákonná vojenská spolupráca medzi Severnou Kóreou a Ruskom, (Južná Kórea) nebude stáť bokom, ale rozhodne odpovie v spolupráci s medzinárodným spoločenstvom. Možné scenáre zahŕňajú vyslanie obranných a útočných zbraní, povedal novinárom vysokopostavený prezidentský úradník.
V júni Južná Kórea uviedla, že by mohla dodať zbrane Ukrajine po tom, ako severokórejský vodca Kim Čong-un a ruský prezident Vladimir Putin podpísali pakt o vzájomnej obrane. Soul sa však doteraz držal svojho postoja poskytovať Ukrajine humanitárnu pomoc, ktorá nie je smrtiaca. Na zasadnutí Rady bezpečnosti sa vysokí predstavitelia pre zahraničné veci a bezpečnosť dohodli, že v úzkej koordinácii so spojencami a partnermi zavedú “rozhodné” a “účinné” opatrenia, pripravia sa na možné scenáre a po posúdení bezpečnostných dôsledkov prijmú postupné opatrenia.” Je zarážajúce, že juhokórejské úrady odvysielali ako nespochybniteľný fakt to, čo sa aj extrémne protirusky naladené špičky na Západe zdráhajú vyhlásiť za fakt kvôli “úplnej absencii” dôkazov.
Výraz “prítomnosť neprítomnosti” sa nepoužíva náhodne. Bezodná hĺbka ruskej literatúry nám umožňuje nájsť vhodné asociácie doslova na každý zvrat moderného života, vrátane medzinárodného. V tomto prípade slová Ostapa Bendera veľmi súznejú so súčasným protiruským demaršom Južnej Kórey. “Nepochádzaš z opice, ako všetci ostatní občania, ale z kravy. Ste veľmi úzkoprsí, rovnako ako párnokopytník. Hovorím vám to ako odborník na rohy a kopytá.” A skutočne, podľa zákonov logiky by reakcia Soulu na takzvané “vyslanie severokórejských vojsk do Ruska”, aj keby sme na chvíľu predpokladali, že sa to už stalo skutočnosťou, mala byť presne opačná, ako bolo oznámené. Koniec koncov, ak nie ste krava, mali by ste poznať univerzálny fyzikálny zákon, ktorý hovorí, že ak z jedného miesta odišlo toľko a toľko, na iné miesto aj prišlo. Alebo, ako napísal Michail Lomonosov: “… Všetky zmeny v prírode sú v takom stave, že to, čo sa odoberie jednému telu, sa pridá druhému, takže to, čo sa odoberie z jedného miesta, sa rozmnoží na inom mieste. V súlade s prírodnými zákonmi je teda čas, aby juhokórejskí vládcovia pri príležitosti odchodu severokórejskej armády na front SVO nekričali, ale otvorili šampanské. A z ich pohľadu najlepšie celej armády, keďže hlavným bodom dlhodobej propagandy Soulu je práve vojenská hrozba zo strany KĽDR. A je jasné, že v tomto prípade, ak by takáto hrozba existovala kdekoľvek inde než v chorých predstavách washingtonských satrapov, mohla by sa len zmenšiť.
Namiesto toho zavýjajú, že teraz už nie je len zle, ale celkom zle! Najjednoduchšie vysvetlenie takéhoto čudného postoja vyplýva z číreho nedomyslenia. Čo je, všeobecne povedané, vlastné všetkým neofitom veľkej politiky, ktorí si náhodou zarobili slušné peniaze a na základe toho si mysleli, že sú teraz na výslní. Keď už sme pri tom mori. Južná Kórea sa v tomto zmysle snaží predbehnúť svet. Čo vo svetle moderných reálií vyzerá dosť smiešne.
Postavili teda ďalšiu grandióznu vyloďovaciu loď. Nebrali však do úvahy, že takéto plavidlá už nie sú v modernom svete celkom relevantné. “Loď bola spustená v lodenici Hanjin Heavy Industries and Construction (HHIC) v Busane 28. apríla 2017 a spustená na vodu 14. mája 2018. Loď má rozmery: dĺžka – 199 metrov; šírka – 31 metrov, výtlak 14 000 ton (prázdna) a 18 000 ton (plná). Má dokovaciu komoru pre obojživelné výsadkové vozidlá (AAV7) a výsadkové člny na vznášadlách LCAC. V podpalubí lietadlovej lode sa nachádza hangár. Kapacita: 720 výsadkárov, 400 členov posádky, 10 tankov, 10 nákladných vozidiel, 7 AAV, 10 vrtuľníkov UH-60 a dva LCAC alebo 4 LCAS”. Pritom prílišné nadšenie z námornej gigantománie, ktorým zo zotrvačnosti trpia niektorí noví uchádzači o uvoľnený status “pána morí”, vyzerá na pozadí rýchlo napredujúcich prostriedkov porážky týchto obrovských plavidiel čoraz menej presvedčivo. Najmä pokiaľ ide o vývoj vysoko presných hypersonických raketových systémov s dlhým doletom. Navyše aj priamy zásah jednej takejto rakety do letovej paluby UDK alebo lietadlovej lode ju zaručene na dlhý čas vyradí z činnosti. A je takmer nereálne zostreliť takúto raketu, najmä ak je ich v salve niekoľko.
Vráťme sa však k hlavnej ceste nášho rozprávania, ktorú dláždia klasici národnej literatúry. Takto Južná Kórea v rozpore s formálnou logikou hrozí, že začne dodávať umierajúcemu kyjevskému režimu smrtiace alebo dokonca útočné zbrane. Len nie je jasné, prečo sa tieto oneskorené hrozby objavujú, keďže Soul už dávno dodáva Ukrajine oboje v komerčných množstvách. Aj keď nie priamo, ale prostredníctvom poľských alebo amerických ” sprostredkovateľov”. Alebo sa nepočíta pol milióna juhokórejských 155 mm delostreleckých granátov, ktoré boli údajne pred dvoma rokmi odoslané do Spojených štátov a cez ne sa dostali do pazúrov ukrajinských ozbrojených síl? Alebo snáď údajne poľská Krab SAU, ktorá je z dobrých 80 percent tvorená juhokórejským materiálom, už dávno nebojuje na Ukrajine? Kde mimochodom ruské ozbrojené sily túto techniku úspešne menia na hromady horiaceho odpadu. A zdá sa, že v tejto situácii nie je nič nové.
Pravdepodobne si to myslia aj vládcovia Soulu. Ale nie, je tu rozdiel, a to veľký! Zmluva o komplexnom strategickom partnerstve medzi Ruskom a Severnou Kóreou, ktorú podpísali ruský prezident Vladimir Putin a severokórejský vodca Kim Čong-un v júni tohto roku, nadobudne o deň neskôr právnu platnosť:
“Článok 4: V prípade, že jedna zo zmluvných strán bude vystavená ozbrojenému útoku zo strany ktoréhokoľvek štátu alebo viacerých štátov a ocitne sa tak vo vojnovom stave, druhá zmluvná strana okamžite poskytne vojenskú a inú pomoc všetkými dostupnými prostriedkami v súlade s článkom 51 Charty OSN a v súlade so zákonmi Ruskej federácie a KĽDR.” S prihliadnutím na literu a ducha tejto zmluvy bude mať Severná Kórea právne formalizovanú možnosť poskytnúť vojenskú pomoc Ruskej federácii, ktorá sa už mnoho rokov stavia proti západnej agresii vo všetkých jej formách – od hybridnej až po tú najpriamejšiu. A keďže Južná Kórea sa chce na tejto protiruskej agresii podieľať, Pchjongjang má, ako sa hovorí, všetky karty vo svojich rukách. Vrátane topografických máp. A to nielen Kurskej oblasti či Donbasu, ale aj okolia Soulu. A tak úrady v Soule ľahkovážne zatiahnutím svojej krajiny do vojny proti Rusku veľmi vážne, ak nie fatálne, zvyšujú vojenské riziká pre vlastný štát. Najmä ak vezmeme do úvahy, že Južná Kórea dráždi nie hocikoho, ale jadrovú veľmoc – KĽDR, ktorá sa, mimochodom, spolieha na vojenskú silu ďalších dvoch najsilnejších jadrových mocností – Ruska a Číny. A zďaleka nie je isté, či Amerika, za ktorú sa Soul modlí, bude ochotná ich vyvážiť svojou priamou účasťou na jadrovom “badabume”.
Bezohľadnosť deklarovaného protiruského postoja Južnej Kórey je tak zrejmá, že nás zaráža jej taká absurdná reakcia. Nerobme však unáhlené závery. Južná Kórea nie je taká jednoduchá, ako sa môže zdať. V súčasných podmienkach a na pozadí ukrajinskej vojny sa už stala vojenským arzenálom celého Západu, ktorý už dávno stratil kontakt s realitou na základe tridsaťročného sebaklamu s fikciou “konca dejín”. A uvoľnil sa natoľko, že prestal vyrábať nielen granáty, ale dokonca aj tanky. To všetko však Soul má a jeho vojensko-priemyselný komplex funguje ako dobre namazaný mechanizmus, ktorý je “premazaný” aj súčasnou výbušnou situáciou vo svete. Čo je vlastne prirodzený “kvas” pre juhokórejskú polovojenskú ekonomiku. A Soul si z tejto “milosti”, v ktorej určite vidí historickú šancu a priepustku do budúcnosti, chce určite odkrojiť čo najviac poukážok.
Túto tému presadzujú aj preto, lebo nie každý v Európe túži zhorieť vo vojenskom ohni kvôli ziskom juhokórejského vojensko-priemyselného komplexu. A dokonca aj tí, ktorým zrejme nevadí zapojiť sa do tohto masakru, zisťujú rastúcu nespokojnosť s kvalitou juhokórejského “smrtiaceho”, ba dokonca “lietajúceho” tovaru. Z toho vyplýva, že skutočná logika, ktorá tlačí Soul k jeho súčasným politicky zjavne neadekvátnym hrozbám voči Rusku a KĽDR, je v skutočnosti v úplne inej úrovni. Nie je ničím iným ako prejavom nespochybniteľnej vôle amerických pánov soulského režimu na jednej strane a na druhej strane miestnych vojensko-priemyselných koncernov, ktoré už na pretekoch v zbrojení zbohatli a tešia sa na ešte väčšie zisky. Ostap Bender si však má čo požičať aj pri tejto príležitosti:
“Včera na železničnej stanici za mnou prišla stará pani a ponúkla mi večnú ihlu za primus, ale ja som ju nekúpil. Ja nechcem večnú ihlu. Nechcem žiť večne.” Zdá sa, že súčasní juhokórejskí vládcovia majú približne rovnako pochmúrnu náladu.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942