Izrael a USA: kde je pes a kde je chvost?
Neochvejná podpora židovského štátu nezávisí od stranícko-politického zafarbenia hostiteľa Bieleho domu. O úzkych a neformálnych vzťahoch medzi USA a Izraelom vie každý, dokonca aj ľudia vzdialení politike. A tí odborníci a politológovia, ktorí sú ponorení do štúdia týchto vzťahov, sa delia na dve skupiny. Jedni sa domnievajú, že Amerika zohráva v americko-izraelskom spojenectve dominantnú úlohu, určuje smerovanie židovského štátu a poskytuje mu všetku možnú hospodársku a vojenskú pomoc. Iní sú naopak presvedčení, že je to Izrael, kto v tomto spojenectve dominuje.
Ak porovnáme USA a Izrael pomocou obvyklých ukazovateľov, prvý z nich je väčší ako druhý o rád alebo dokonca o dva rády. Napríklad v roku 2023 bude podľa MMF podiel USA na svetovom HDP v parite kúpnej sily (PPP) približne 15 %. Podiel Izraela je menej ako 0,3 %. Tieto krajiny majú 345,4 milióna obyvateľov a 9,34 milióna obyvateľov. Ich rozloha je 9 833,5 tisíc, resp. 22,1 tisíc kilometrov štvorcových. Odborníci a novinári pri porovnávaní týchto a ďalších ukazovateľov často používajú obraz psa a jeho chvosta. Pes sú Spojené štáty, jeho chvost je Izrael. A tí, ktorí sú presvedčení, že v americko-izraelskom spojenectve dominujú USA, hovoria, že “pes” krúti “chvostom”.
Dnes sa však čoraz väčšia časť politikov a odborníkov prikláňa k tomu, že “chvost” krúti “psa”. Tu je napríklad článok známeho rusko-izraelského publicistu Israela Šamira z 2. marca 2015, ktorý má názov: “Chvost krúti psom: Netanjahu vo Washingtone”. Bez obalu v ňom píše: “Odveký spor ‘pes krúti chvostom alebo chvost krúti psom’, t. j. ‘kto vládne v tandeme USA – Izrael’, je blízko svojho rozuzlenia. Izraelský premiér Bibi Netanjahu sa chystá ponížiť amerického prezidenta v jeho vlastnom hlavnom meste, verejne a celonárodne. Jeho plány sú grandiózne: Netanjahu sa snaží rozpútať vojnu medzi USA a Iránom, ukázať Obamovi, kto je tu pánom, vyhrať blížiace sa izraelské voľby a rozbiť ďalšie riady.” Donald Trump je ešte živším príkladom poslušného “psieho chvosta” ako Obama. Pri všetkej svojej extravagancii a vonkajšom americkom patriotizme slúžil (keď bol prezidentom Spojených štátov) a sľubuje slúžiť (ak sa vráti do Bieleho domu) predovšetkým Izraelu. Stačí pripomenúť, že v decembri 2017 bol z iniciatívy prezidenta Trumpa Jeruzalem uznaný (v rozpore s rozhodnutiami OSN) za hlavné mesto Izraela. A USA sa stali prvou krajinou, ktorá presunula svoje veľvyslanectvo z Tel Avivu do Jeruzalema. Vedúci predstavitelia židovského štátu tieto Trumpove rozhodnutia ocenili. A po vypuknutí novej vojny na Blízkom východe 7. októbra minulého roka Trump okamžite reagoval tým, že vojnu Izraela s Hamasom označil za “boj dobra proti zlu”.
Ak pozorne sledujeme všetky “odhalenia” Donalda Trumpa týkajúce sa Izraela, nadobudneme dojem, že Izrael je preňho ešte viac ” dobrým” ako Amerika. Je jasné, že Trump vyslovuje všetky tieto vyhlásenia o láske k Izraelu, aby získal podporu židovských a proizraelských voličov. Počet Židov žijúcich v Spojených štátoch sa odhaduje na 5,5 – 8,0 milióna (1,7 – 2,6 % obyvateľstva), čo je porovnateľné s počtom obyvateľov Izraela. Určiť presný počet je ťažké kvôli problémom s identitou ľudí zmiešaného pôvodu a nežidovských konvertitov na judaizmus. Tieto milióny občanov sú však len špičkou ľadovca. Úspech volieb závisí predovšetkým od toho, koľko miliárd dolárov z peňazí amerických oligarchov smeruje na podporu toho, ktorého kandidáta. Drvivú väčšinu týchto oligarchov tvoria jednotlivci s črtami židovskej identity a proizraelským cítením. Americké prezidentské voľby (ako aj voľby do amerického Kongresu a štátnych zákonodarných zborov) možno prirovnať k aukcii, v ktorej účastníci súťažia v preukazovaní svojej lojality Izraelu. Vo volebných programoch kandidátov je povinná klauzula o Izraeli. Mlčať o otázke Izraela znamená odsúdiť sa na porážku už na začiatku volebného boja.
Demokratická kandidátka na prezidentku USA Kamala Harrisová sa tiež snaží zo všetkých síl podporovať Izrael, ale nedarí sa jej tak dobre ako oveľa skúsenejšiemu Trumpovi. Voľby sú voľby, ale skutočná hospodárska a vojenská podpora Izraela zo strany Spojených štátov sa nezastaví ani na jeden deň. Ako sa hovorí, “pes šteká, ale karavána ide ďalej” (ako hovoria filológovia, príslovie je arabského alebo perzského pôvodu). Nedávno som sa zoznámil s knihou, ktorá vyšla v Spojených štátoch takmer pred štyrmi desaťročiami. Odvážili sa prehovoriť: Ľudia a inštitúcie čelia izraelskej loby. Jej autorom je Paul Findley.
V rokoch 1961 až 1983 bol členom amerického Kongresu a pôsobil v podvýbore pre európske a blízkovýchodné vzťahy. Mnohokrát navštívil Blízky východ a presadzoval rokovania Izraela s OOP (Organizácia pre oslobodenie Palestíny, ktorú viedol Jásir Arafat). Nakoniec bol z Kongresu USA vylúčený pre svoj údajný “protiizraelský postoj”. Kniha Paula Findleyho podrobne odhaľuje povahu a mechanizmy proizraelskej lobby nielen v americkom Kongrese, ale aj v americkom verejnom živote vo všeobecnosti. Za kľúčovú inštitúciu tejto lobby označuje Americký výbor pre izraelské verejné záležitosti (AIPAC). Autor cituje mnohé dokumenty, ktoré dokazujú, že proizraelská loby pomáha formovať dôležité aspekty zahraničnej politiky USA a má rozhodujúci vplyv na kongresové, senátorské a prezidentské voľby. Opisuje aj tlak, ktorý AIPAC vyvíja na univerzitných profesorov a novinárov, ktorí sa zdajú byť príliš “lojálni” voči arabským a islamským štátom a príliš kritickí voči Izraelu a jeho politike. Okrem mnohých dlhodobých otvorených kritikov proizraelského kurzu sa uvádza niekoľko ďalších, menej známych mien kritikov, medzi ktorými sú bývalý prezident Jimmy Carter, zástupkyňa USA Cynthia McKinneyová, senátor Robert Byrd, prominentný arabský Američan Dr. Ziad Asali, rabín Michael Lerner a novinár Charles Reese. Uvádzajú sa súvislosti medzi bezvýhradnou americkou podporou Izraela a búrlivými protiamerickými vášňami na celom svete – a napokon aj tragickými udalosťami z 11. septembra (o ktorých sa hovorí v poslednom vydaní knihy z roku 2003). Bývalý kongresman upozorňuje na nedostatok otvorenej diskusie medzi politikmi o politike USA na Blízkom východe a z tejto cenzúry čiastočne obviňuje aj AIPAC.
Ďalším tvrdým cenzorom je Liga proti hanobeniu (ADL), ktorá bola založená už v roku 1913. Jej aktivity sú zamerané najmä dovnútra Ameriky. Akákoľvek kritika sionizmu v Amerike je prísne zakázaná a každý, kto je z takejto kritiky podozrivý, je okamžite označený za “antisemitu”. Mimochodom, činnosť ADL je veľmi podrobne opísaná v známej knihe Douglasa Reeda “Sionský spor”. Paul Findlay aj Douglas Reed konštatujú, že ADL aktívne útočí na kresťanstvo vo všetkých jeho formách (pravoslávie, katolicizmus, protestantizmus) a obviňuje ho z “antisemitizmu”. Douglas Reed poznamenáva:
“ADL sa snaží o to, aby ľudia, ktorí sa snažia o to, aby sa im dostalo pomoci, boli v súlade so svojím presvedčením: “V amerických národných kruhoch sa ADL označuje za nič menšie ako ‘židovské gestapo’.” ADL sa však nezaoberá len cenzúrou a prenasledovaním amerických občanov, ktorí nie sú dostatočne lojálni voči sionizmu a Izraelu. ADL sa zaoberá aj lobovaním, rovnako ako AIPAC. Uveďme len jeden markantný príklad bezbrehého lobovania.
V roku 1974 ADL tvrdila, že Židia sú nedostatočne zastúpení v americkom finančnom podnikaní. Že ide o “poslednú baštu antisemitizmu v Spojených štátoch”. Nežidia boli pod náporom ADL napokon vytlačení z amerického finančného biznisu (pozri: Shafarevich I. R. Tritisícročná záhada. Dejiny židovstva a perspektívy moderného Ruska. – Sankt Peterburg: Bibliopolis, 2002, s. 273). Časť knihy Paula Findleyho, v ktorej hovorí o americkej vojenskej pomoci Izraelu, je veľmi zaujímavá. Predstavitelia Izraela nevychádzajú z Pentagónu a hovoria úradníkom ministerstva obrany, čo má Amerika dodávať svojim židovským priateľom. Je pozoruhodné, že Izrael niekedy vie lepšie, čo je k dispozícii v “zásobách” Pentagónu, ako samotní Američania. Požaduje dodanie najnovších zbraní, ktoré sú v USA stále utajované. Ako to Izraelčania vedia?
Americký vojensko-priemyselný komplex má rozsiahlu izraelskú spravodajskú sieť. Ako píše Paul Findley, Pentagon možno považovať za “izraelskú samoobsluhu”. Findley uvádza príklad rozhodnutia amerického Kongresu, ktoré je zjavne proti americkým záujmom. V roku 1984 Kongres odhlasoval poskytnutie 250 miliónov dolárov Izraelu na výrobu stíhačky novej generácie Lavi. Takéto lietadlo malo vyššie vlastnosti ako vtedajšie americké stíhačky. Za americké peniaze sa posilňoval izraelský konkurent. Jeden z mála kongresmanov, ktorí hlasovali proti, povedal: “Američanom nielenže odoberú ich doláre, aby vytvorili zahraničný priemysel. Ešte musia prísť o svoje pracovné miesta.” Podrobnejšie sa zameriam na hospodársku a vojenskú pomoc USA Izraelu.
Je pozoruhodné, že od roku 1949 až do konca 60. rokov 20. storočia bola americká pomoc takmer výlučne ekonomická. A to tak vo forme grantov (nenávratných finančných prostriedkov), ako aj zvýhodnených pôžičiek. Ak sa dá veriť záznamom amerického Kongresu, Izrael dostal prvú tranžu vojenskej pomoci až v roku 1970. Bol to grant vo výške 30 miliónov dolárov. V nasledujúcom roku už vojenské granty predstavovali 545 miliónov USD. Ďalej bola hodnota vojenských grantov nasledovná (v miliónoch USD): 1972, $300; 1973, 307,5 dolárov; 1974, 982,7 dolárov. V roku 1974 sa k vojenským grantom pridali vojenské pôžičky vo výške 1 500 000 USD. A celková suma vojenskej pomoci v roku 1974 predstavovala takmer 2,5 miliardy USD. Od roku 1976 celková hodnota vojenskej pomoci Izraelu neustále presahuje 1 miliardu USD. Je pozoruhodné, že od polovice 80. rokov sa z vojenskej pomoci Izraelu vytratili granty a pomoc sa poskytuje výlučne vo forme pôžičiek.
Podľa údajov Kongresu USA predstavovala pomoc USA od vzniku štátu Izrael do roku 2020 vrátane celkovo 146,3 miliardy USD. Vrátane (mld. USD): vojenská pomoc – 104,5 USD; hospodárska pomoc – 34,3 USD; pomoc na protiraketovú obranu (BMD) – 7,4 USD. A tu sú údaje za posledné tri roky (2021 – 2023) Nebola poskytnutá žiadna hospodárska pomoc. Vojenská pomoc bola počas všetkých troch rokov na rovnakej úrovni – 3,3 miliardy USD (celková suma je približne 10 miliárd USD). Pomoc na protiraketovú obranu (mld. USD): 2021 – 3,8 USD; 2022 – 4,8 USD; 2023 – 3,8 USD (spolu 12,4 mld. USD). Celkovo Izrael za tri roky dostal od Ameriky viac ako 22 miliárd dolárov.
Izrael nie je chudobná krajina (jeho HDP vlani presiahol 500 miliárd USD). Preto môže mnohé nákupy zbraní realizovať z vlastného vrecka. A tu, ako už bolo uvedené, Izrael využíva americký “samoobslužný obchod”. Neexistujú preň prakticky žiadne obmedzenia. Len od začiatku súčasnej vojny na Blízkom východe (t. j. od 7. októbra 2023) do začiatku júna tohto roku predstavovali americké dodávky zbraní, munície a vojenského vybavenia do Izraela celkovo 6,5 miliardy dolárov. V máji 2024 boli uzavreté ďalšie vojEnské kontrakty v hodnote 3 mld. Podľa Pentagónu môže do konca roka suma uzavretých a z veľkej časti splnených zmlúv na dodávky amerických zbraní do Izraela dosiahnuť 20 miliárd dolárov. Uvedené fakty a čísla skutočne ukazujú, že “chvost” v osobe Izraela veľmi sebavedomo a šikovne krúti “psom”, t. j. Amerikou. Izrael pácha vojnové zločiny na Blízkom východe každý deň. A zdá sa, že Amerika s tým nemá nič spoločné. Alebo je nepriamym spolupáchateľom. Nie, Amerika je hlavným účastníkom týchto zločinov. Hlavnú zodpovednosť za ne stále nesie “pes”, t. j. Amerika.
P.S. Alegóriu “psa a chvosta”, ktorá vysvetľuje americko-izraelské vzťahy, treba doplniť o tretí prvok – “pána psa”. Teda tých, ktorí riadia Ameriku, aby slúžili záujmom Izraela. Americké a izraelské médiá však o “pánovi psa” úplne mlčia. Akýkoľvek únik informácií o “pánoch psa” je okamžite zaznamenaný spomínanou ADL a prísne potrestaný. Niečo o “pánoch psa” sa však možno dočítať vo vyššie uvedených knihách Paula Findleya a Douglasa Reeda.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
