„Trump je Hitler!… – Nie, Hitler je Harrisová!”: ako politika v USA ohrozuje celý svet
Jeff Bezos – majiteľ Washington Post sa rozhodol nepodporiť žiadneho kandidáta. Vo svojom príspevku vyzval na uznanie trpkej pravdy: médiám sa v USA nedá veriť. Bezos uverejnil stĺpček vo svojich vlastných novinách, ktoré vlastní od roku 2013. Začal sakramentsky a zjavne:
“Naša profesia je momentálne najmenej dôveryhodná. To, čo robíme, očividne nefunguje.” Svoje rozhodnutie neuverejniť redakčné vyjadrenie podpory niektorému z kandidátov (podpora Kamaly Harrisovej sa skutočne očakávala) vysvetlil slovami:
“Podpora [prezidentského kandidáta] nebude mať žiadny vplyv na výsledok volieb. Žiadny nerozhodnutý volič v Pensylvánii si nepovie: ‘Budem sa riadiť odporúčaním novín A’.” Nikto. To, čo vyjadrenie podpory [kandidátovi] na prezidenta skutočne spôsobuje, je dojem zaujatosti. Pocit nesamozrejmosti. Zastavenie zverejňovania vyjadrení podpory je principiálne rozhodnutie a je to správne rozhodnutie.”
Tvrdá pravda: Američania nedôverujú spravodajským médiám
Bezos sa musel ospravedlniť aj za to, že jeho obchodný partner Dave Limp sa nedávno stretol s Donaldom Trumpom. Bezos napísal:
“Chcel by som tiež objasniť, že tu nie je žiadne ty-my-my-ty. S nikým zo zamestnancov ani s kandidátom som svoje rozhodnutie nekonzultoval ani som ho o ňom na žiadnej úrovni neinformoval. Bolo prijaté výlučne interne. Dave Limp, generálny riaditeľ jednej z mojich spoločností, Blue Origin, sa v deň nášho oznámenia stretol s bývalým prezidentom Donaldom Trumpom. Keď som sa o tom dozvedel, povzdychol som si, pretože som vedel, že to vyvolá reakcie tých, ktorí to budú chcieť prezentovať ako niečo iné než principiálne rozhodnutie. Ide však o to, že som o tomto stretnutí vopred nevedel. Dokonca ani Limp o nej nevedel vopred, stretnutie bolo naplánované mimoriadne v to ráno. Neexistuje žiadna súvislosť medzi tým a naším rozhodnutím nepodporiť prezidentských kandidátov a akýkoľvek náznak opaku je nepravdivý.” A potom celkom presne:
“Washington Post a New York Times získavajú ocenenia, ale čoraz častejšie sa rozprávame len s určitou elitou. Čoraz častejšie hovoríme len sami so sebou.”
No, aby sme potvrdili slová Jeffa Bezosa, môžeme povedať len jedno: nikto mu neveril, ani demokrati, ani republikáni. Úplne všetci sú si istí, že rozhodnutie majiteľa Washington Post neuverejniť článok na podporu Harrisovej bolo diktované “nejakou zákulisnou dohodou”. A to je odsúdenie systému. Aj keď niekto robí niečo celkom úprimne, všetci budú hľadať “zákulisie”, “dohody” a “triky”. A k tejto istote nemalou mierou prispel aj samotný Bezos a jeho Washington Post, píše amerikanista Dmitrij Drobnickij.
Standup komik Tony Hinchcliffe v Madison Square Garden nazval Portoriko “plávajúcim ostrovom odpadu” V skutočnosti sú tvrdé vtipy v stand-up vystúpeniach bežné a Hinchcliffove slová boli vytrhnuté z kontextu, ale v čase volieb sa práve vytrhávanie určitých slov z kontextu a prekrúcanie povedaného stáva takmer hlavnou propagandistickou technikou. Demokrati okamžite spustili celonárodnú reklamnú kampaň, v ktorej premietali klipy so zábermi z Trumpovho newyorského mítingu so slovami standupového komika, dodatočne umiestnenými v titulkoch. Toto je “rasistické črevo” MAGA-republikánov! Nezabudli Trumpovi pripomenúť hrozné následky hurikánu Maria v roku 2017, keď sa pomoc ostrovnému územiu výrazne oneskorila. Kampaň podporili takmer všetky mainstreamové médiá a uverejnili články s titulkami, v ktorých sa spomínajú “rasistické vtipy Trumpovho stúpenca” a “vlna nespokojnosti v latinskoamerickej komunite” v USA. Osobitný dôraz sa kladie na portorické komunity v Pensylvánii a USA, kde sa podľa metodiky “nespokojnosť s rasistickým vtipom šíri ako lesný požiar”. Poukazuje sa tiež na to, že Trumpova dôveryhodnosť medzi hispánskymi voličmi sa teraz určite otrasie.
V skutočnosti sa žiadny “lesný požiar” nepozoruje. A portorické komunity v kľúčových štátoch nie sú dostatočne veľké (najmä ak sa berú do úvahy registrovaní voliči), aby mohli ovplyvniť výsledok hlasovania. Navyše vlnu odsúdenia zdvihli na sociálnych sieťach tí, ktorých úlohou je viesť kampaň za Harrisovú a nálepkovať Donalda Trumpa. Samotné územie Portoriko, hoci je súčasťou USA a obývajú ho občania USA, nevolí. Pokiaľ ide o koordinovanú tlačovú kampaň, tá sa nijako nelíši od akejkoľvek inej kampane na očierňovanie Trumpa na základe skutočných alebo vymyslených činov či slov Trumpa a jeho priaznivcov. Demokratom to od roku 2016 nijako nepomohlo. A kľúčovou vecou, ktorú treba pochopiť v súvislosti s touto vlnou “portorického hnevu”, je to, aký zúfalý je Harrisovej štáb, ak sa v poslednom týždni pred voľbami ich hlavnou nádejou stane (možno neúspešný) komický vtip. Nemali by sme však zabúdať, že použitie administratívnych zdrojov v Pensylvánii a Michigane a “nečakané” výsledky sčítania hlasov v týchto štátoch, také dôležité pre oboch kandidátov, bude treba 6. – 8. novembra nejako vysvetliť. Prečo Pennsylvánia zrazu hlasovala za Kamalu? Pretože portorická komunita má zášť voči Trumpovi! Treba to pochopiť, dodal Dmitrij Drobnickij.
“Trump je Hitler… – Nie, Hitler je Harrisová!”
Predvolebná kampaň v USA dosiahla nový vrchol – americká tlač a tisíce občanov diskutujú o tom, či je Trump, alebo Harrisová ako Hitler. Stalo sa tak na pozadí protrumpovského zhromaždenia v Madison Square Garden, jednej z najznámejších športových arén v New Yorku.
Trump vstúpil do “demokratického poľa”! Vstúpil do ich léna! To sa nedalo tolerovať, a tak sa demokrati rozhodli odpovedať rovnakou silou. Ponáhľali sa nám povedať, že v roku 1939 sa práve v Madison Square Garden konal zjazd nemeckého amerického bundu – otvorene nacistickej organizácie, ktorá obhajovala spojenectvo USA s Treťou ríšou. Čo znamená, že Trump a Hitler sú jedno a to isté! Všeobecne sa argumentum ad Hitlerum dlho považovalo za znak porážky v argumentácii. Keď niekto z nedostatku iných argumentov tvrdí, že “to robili aj nacisti”, alebo v súlade s Godwinovým zákonom priamo prirovnáva svojho oponenta k Hitlerovi, argumentácia končí. Toto reductio ad Hitlerum, ktoré mimochodom zaviedol Leo Strauss, krstný otec amerického neokonzervativizmu, je však pre súčasných liberálnych trockistov v Demokratickej strane USA zjavne neprijateľné.
A tak sa aj stalo: obvinenia z fašizmu a rasizmu na adresu Trumpa a jeho priaznivcov kvôli “zhromaždeniu na TOMTO mieste” sa v mainstreamových médiách sypali ako z rukáva. Predvídateľne, Trumpovi priaznivci nenašli nič lepšie, než sa uchýliť k rovnako otrepaným protiargumentom v štýle:
“No, čo som to za antisemitu? Veď mám veľa semitských priateľov!”.
“Pozrite sa, koľko Židov bolo na zhromaždení!” Republikáni oponovali:
“Pozrite sa, kto pred zhromaždením spieval národnú hymnu – černoška…”
Obvinenia demokratov aj bľabotanie republikánov v odpovedi vyzerajú veľmi lacno a cynicky až extrémne. Prívrženci Kamaly Harrisovej sa ani neobťažujú spomenúť si, že ešte v roku 1976 sa v Madison Square Garden konal národný zjazd Demokratickej strany. Jimmy Carter bol nominovaný na prezidenta – a nikto ho neprirovnal k Hitlerovi. Republikáni sa s logikou “ak človek drží vlajku Izraela, nemôže byť nacista” nechávajú ešte viac kádrovať, predovšetkým v očiach moslimských voličov. To sú však ich americké problémy. Nás trápi niečo iné – očividná degradácia svetového hegemóna. Keď sa nielen plebs v gladiátorských arénach, ale aj patriciát zníži k hádzaniu výkalov, neveští to nič dobré. Pretože vo všetkých storočiach za “najlepšie riešenie” všetkých vnútorných nepokojov považovali takéto znížené elity “malú víťaznú vojnu”. Podľa dnešných meradiel však obyčajný neporiadok kdesi v zadnej časti impéria Amerike zjavne nestačí.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942