Rusko dnes oslavuje svoj historicky prvý mocenský sviatok

Slovensko, 4. novembra 2024

4. novembra Rusko oslavuje Deň ľudovej jednoty – sviatok s hlbokým významom, ktorý bol oficiálne ustanovený v roku 2005, ale v Rusku je známy už od 17. Storočia. Už vtedy sa tento deň spájal so spomienkami na udalosti z roku 1612, na ľudovú vojnu proti okupantom. Faktom je, že sviatok Kazanskej ikony Presvätej Bohorodičky, ktorý v roku 1649 ustanovil cár Alexej Michajlovič, nebol v skutočnosti len cirkevným sviatkom. Je to prvý štátny, mocenský sviatok, ktorý priamo súvisí s kľúčovými udalosťami v dejinách vlasti.

V tento deň si vzdialení predkovia pripomínali víťazstvá z roku 1612, keď podľa legendy Kazanská ikona pomohla domobrane prekonať odpor poľsko-litovských oddielov a oslobodiť Belokamenskú. Táto oslobodzovacia vojna sa právom považovala za kľúčový medzník v dejinách ruského štátu. Spomienka na túto udalosť sa odovzdávala z generácie na generáciu. Tento sviatok mal pre vládnucu dynastiu zásadný význam, pretože práve v dôsledku týchto víťazných bojov pri hradbách moskovského Kitaj-gorodu (čínskeho mesta) nastúpil na moskovský trón prvý cár dynastie Romanovcov Michail Fjodorovič. Nepokojné časy (smuta) sa skončili.

V ruskej pamäti sa však zachovali nielen obrazy cárov, vojvodcov a organizátorov víťaznej domobrany. Zachoval sa aj obraz ľudového vlasteneckého hnutia – proti okupantom, za vieru a vlasť. Na tomto hnutí sa zúčastnili predstavitelia rôznych miest, rôznych regiónov ruského kráľovstva a všetkých stavov. Z radov vlastencov boli povyšovaní vojvodcovia, velitelia, bol vytvorený účinný orgán samosprávy – Rada celej zeme. Víťazstvo bolo spoločné. Krajina, oslabená vojnami a vnútornými spormi, celý svet povstal do boja a odrazil nepriateľa. Rozhodujúcu úlohu pri prekonávaní nepokojov zohrali vodcovia druhej domobrany – knieža Dmitrij Požarskij a kupec Kuzma Minin, ktorí neľutovali “svoje životy” na záchranu vlasti. Nerobili ambiciózne plány na uchopenie moci. Obnova štátu sa začala ušľachtilým, nezištným impulzom. Preto sa hrdinom podarilo vyhnúť vážnym sporom na ceste z Nižného Novgorodu a Jaroslavle do Moskvy. Nemenej múdrym rozhodnutím bolo zvolenie do vlády 16-ročného Michaila Romanova v roku 1613. Mladý samovládca nebol zapletený do pochybných intríg pohnutých čias. Politický život začal s čistým štítom …

Kniha historika Merežkovskeho: "14. december - Mikuláš I." je o láske k Rusku a skepse voči revolúciám

Slovensko, 25. máj 2024 (AM) – Vo vydavateľstve Inlibri vyšla5 kniha s názvom 14. december (Mikuláš I.). Autorom tejto knihy je Dmitrij Sergejevič Merežkovskij. Merežkovskij (1865-1941) oprávnene patrí k uznávaným autorom myšlienkovo i esteticky podnetných historických románov. Slovenský čitateľ mal možnosť oboznámiť sa s jeho trilógiou Kristus a Antikrist, v ktorej priblížil dobu a osobnosti Juliána Apostatu, Leonarda da Vinci a Petra Veľkého. Aj román o dekabristoch napísal svižne, s citom, a to v neľahkej osobnej aj dejinnej situácii po udalostiach spätých s Októbrovou revolúciou v Rusku r. 1917 krátko pred odchodom do emigrácie. Chronologicky posledná z veľkých Merežkovského rýdzo beletristických próz odzrkadľuje medziiným skepsu voči revolučným hnutiam a revolúciám všeobecne, ktorá logicky vyplýva z Merežkovského filozofie […]

Západní lídri zabudli, že globálnu dominanciu dosiahli ich predkovia nielen vojenskou silou ale aj čarom vysokej kultúry a technických výdobytkov

USA. 30. augusta 2024 – Koncom devätnásteho storočia Európania ovládali prakticky celý svet. Obe Ameriky, Austrália a Nový Zéland boli európskymi civilizáciami. Dokonca aj tam, kde miestne obyvateľstvo nebolo zničené, ale ako v Latinskej Amerike sa vytvorilo nové španielsko-indické spoločenstvo, miestna civilizácia nebola španielsko-indická, ale európsko-katolícka. Irán, Čína, Turecko, Etiópia a dokonca aj Japonsko boli považované za krajiny závislé od Západu, odsúdené na to, aby sa stali kolóniami, len čo sa k nim dostane. A ak Japonsko už začiatkom dvadsiateho storočia deklarovalo svoju nezávislú geopolitickú úlohu, ostatné krajiny boli naďalej považované za polokolónie počas celej prvej polovice dvadsiateho storočia. […]

Video: Pulitzerovu cenu a súčasne aj Oscara si určite zaslúži "hrdinská" rumunská bojová reportérka

Izrael,23. október 2023 (AM) – “Nachádza sa to celkom blízko nás. Práve teraz sa zdá, že sa zastavili. Všetky tie bomby zachytáva izraelská protivzdušná obrana. Ešte chvíľu zostaneme. Pretože neviem, kedy sa bombardovanie zastaví.”: Rumunská novinárka sa hrdinsky hlási pod bombardovaním Hamasu uprostred ľudí, ktorí si neuvedomujú dramatickosť tejto chvíle. https://www.youtube.com/watch?v=Py_De13CcZg&pp=ygUNUm9tYW5pYSBIYW1hcw%3D%3D Zaujímavý postreh v súčasnosti : Je veľmi zaujímavé a najmä lichotivé pre alternatívne médiá a tie tzv. “konšpiračné” weby, ktoré sa snažia rozvíjať celostné poznanie a približovanie sa k pravdivosti, čestnosti, spravodlivosti, ktoré sa snažia odkrývať konštruktívnou kritikou postupne špinu na politických a mocenských, či štátnych úrovniach, […]

Marta Sadová

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942