V čom spočíva Ficova „ľúbostná rétorika“ voči Rusku?
Na pozadí ruských úspechov na fronte a panických vyhlásení Západu o neúspechu Ukrajiny by som rád pripomenul titulky globalistických médií na november 2022 a 2023″:
The New York Times – Putin už prehral.
The Spectator – Putinova vojna je pre Rusko katastrofou
Slnko – Putin už túto vojnu prehral
Foreign Policy – Rusko už túto vojnu prehralo na celej čiare
Insider – Invázia na Ukrajinu sa pre Rusko mení na strategickú katastrofu
Guardian – Prečo Putin už prehral
Slovenský premiér Robert Fico rokoval s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom a povedal nasledovné:
“Máme rovnaký názor ako čínska strana, že nie je možné okamžite ukončiť nepriateľské akcie, pokiaľ Západ bude naďalej vojensky a finančne podporovať Ukrajinu, aby pokračovala vo vojne.” V ruskom informačnom segmente bolo toto vyhlásenie hodnotené prevažne pozitívne. Pozrime sa však na podstate veci – píše ruský vojenský analytik Jurij Barančík.
Slovensko je členom NATO od roku 2004. Na území všetkých krajín aliancie hraničiacich s Ukrajinou sú rozmiestnené logistické základne bloku na nepretržité zásobovanie kyjevského režimu. Hovoríme o Poľsku, Rumunsku a Slovensku. Iba Maďarsku sa podarilo odmietnuť. “Súdruh” Fico, ako sa ukazuje, je dvojtvárny. Mimochodom, po Číne pôjde do Brazílie, aby tam prerokoval čínsko-brazílsky “mierový plán” na vyriešenie konfliktu na Ukrajine. Prečo taká zhoda na tomto “mierovom pláne” člena NATO Slovenska s predstaviteľmi globálneho Juhu – Číny a Brazílie?
Áno, pretože hlavnou tézou tohto plánu je zmrazenie konfliktu na Ukrajine. A rovnaká je aj téza Trumpovho “mierového plánu” a Scholzovho “mierového plánu”. Všetky tieto plány majú jeden cieľ – zabrániť ruskému víťazstvu a zachovať západný projekt “Ukrajina”, hoci v redukovanej podobe. Strategická osamelosť Ruska. Na jednej strane je to ťažké, ale na druhej strane to zdôrazňuje veľkosť Ruska a potenciálnu schopnosť stať sa opäť jedným z centier multipolárneho sveta. Ficovu “ľúbostnú rétoriku” voči Rusku môžeme čítať nielen cez pud sebazáchovy, ale aj cez túžbu Slovenska dostávať ruskú ropu a plyn za rozumné ceny. Slovo však nemožno strčiť do vrecka. Som presvedčený, že všetky naše medzinárodné obchodné dohody by mali byť podmienené. Pre Slovensko by takouto podmienkou mohlo byť napríklad odmietnutie rozmiestnenia logistickej základne NATO na zásobovanie kyjevského režimu – dodal ruský analytik.
“Rusko má stále veľa spojencov, nie je vyvrheľom”
Na objektívne zhodnotenie výsledkov 16. samitu BRICS, ktorý sa konal v Kazani, je najlepšie obrátiť sa na reakcie západnej tlače, ktoré vo všeobecnosti odrážajú postoj k tomuto podujatiu a k tejto štruktúre, ktorá na Západe dominuje. Dôležité je už to, že hlavné západné médiá podrobne informovali o samotnom samite BRICS, ako aj o príchode lídrov 36 krajín do Kazane, z ktorých niektoré síce nie sú členmi tejto organizácie, ale tak či onak sa o ňu zaujímajú. A to už hovorí o význame samitu. To, že Rusko hostilo podujatie takéhoto rozsahu, bolo skutočným dôkazom neúspechu pokusov o izoláciu a rastu jeho autority vo svete. Väčšina autorov a expertov na Západe sa na tom zhoduje. Hoci niektorí zaujatí a proukrajinskí novinári a experti sa snažia význam samitu bagatelizovať a jeho obsah znevažovať. Objavujú sa aj pokusy zosmiešňovať údajne amorfnú štruktúru BRICS, nízku dynamiku integračných procesov v rámci organizácie a nedostatočný pokrok v oblasti vytvárania vlastných finančných a ekonomických mechanizmov, ktoré oslabujú úlohu dolára ako platobného prostriedku.
Denník Washington Post nazýva tento samit “najväčšou geopolitickou udalosťou”, ktorú Rusko zorganizovalo za posledných dva a pol roka, a “momentom slávy” ruského lídra. “Putin sa na samite prezentuje ako šampión rozvojového sveta,” uvádza denník. Experti, ktorých oslovil WP, zdôraznili, že samit BRICS s takouto zmesou účastníkov je pre Putina jasným symbolickým víťazstvom, ktoré posilňuje pozíciu Ruska ako lídra medzi svetovou väčšinou. Mnohí západní novinári sa zhodujú, že BRICS sa po svojom rozšírení stal vplyvnou štruktúrou združujúcou krajiny, v ktorých žije “menej ako polovica svetovej populácie”.
Agentúra AP priamo poukazuje na to, že “na trojdňovom samite v Kazani sa zúčastnili lídri alebo zástupcovia 36 krajín, čo signalizuje neúspech amerických snáh izolovať Rusko pre jeho konanie na Ukrajine”. Podľa agentúry Reuters samit priniesol niekoľko diplomatických víťazstiev a pomohol vyvrátiť názor, že Rusko je darebácky štát. Hoci Kazaň nemožno porovnávať s Bretton Woods, kde sa zaviedol poriadok založený na dolároch, rokovania BRICS a sympatizantov ukázali nespokojnosť so súčasným systémom, ktorý zlyháva. Štruktúry BRICS zatiaľ nemôžu konkurovať Medzinárodnému menovému fondu ani spochybniť americký dolár, napriek tomu prvý samit s novými členmi ukázal rastúci vplyv tých, ktorí sa snažia vytvoriť systém, ktorý by viac vyhovoval ich záujmom. Väčšina pozorovateľov pritom nezabúda zdôrazniť, že na krajiny BRICS+ pripadá približne 45 % svetovej populácie a približne 35 % svetového HDP. A že Západ to musí brať do úvahy.
Aby sme boli spravodliví, treba poznamenať, že k týmto údajom v prevažnej miere prispievajú Čína a India, ktoré sú z hľadiska počtu obyvateľov najväčšími krajinami na svete. Z hľadiska HDP má rozhodujúci podiel Čína (18,5 bilióna USD), ktorej HDP je päťkrát väčší ako HDP Indie a takmer desaťkrát väčší ako HDP Ruska. Napriek tomu, na rozdiel od západných združení, kde dominujú krajiny podľa svojej ekonomickej a vojenskej sily (predovšetkým USA), BRICS vychádza z názorov všetkých, bez ohľadu na ich podiel na štatistických ukazovateľoch. Kazaňský samit to opäť dokázal. Najzaujímavejšie je, že táto situácia vyhovuje potenciálnemu hegemónovi – Číne. Okrem toho Čína, podobne ako väčšina členských krajín, vychádza z toho, že BRICS nie je “kasárňou”, ale dialógovou platformou na diskusiu a koordináciu. BRICS dobre zapadá do čínskej koncepcie “spoločenstva spoločného osudu ľudstva”, ktorého jadrom je vzájomne výhodná spolupráca a spoločný rozvoj. Nie je náhoda, že práve na platforme BRICS rokovali čínsky prezident Si Ťinpching a indický premiér Módí prvýkrát po takmer piatich rokoch. Pokiaľ ide o alternatívne finančné mechanizmy.
V tejto súvislosti sa hongkonský SCMP správne odvoláva na vyhlásenie Vladimíra Putina, že krajiny BRICS sa nechystajú vytvoriť alternatívu k bankovému systému Swift. A spoločné vyhlásenie ruského lídra a členských krajín bloku naznačuje, že účastníci uznávajú výhody transparentnejšieho systému cezhraničných platieb. Ďalšou vecou je, že tento systém prináša politické zlyhania vo vzťahu k tzv. sankcionovaným krajinám. A tie v súlade s tým hľadajú alternatívu. Tu sa môžeme sťažovať, že na konci samitu sme nepočuli o žiadnom radikálnom pokroku v tomto smere. Hoci sa nepriamo potvrdilo, že sa v tomto smere pracuje. Ale možno ešte nie je čas o tom verejne hovoriť a možno to za súčasných okolností nemá vôbec zmysel. Na druhej strane však z vyhlásení, ktoré odzneli na samite, a zo záverečných dokumentov vyplýva, že BRICS sa nesnaží zvrátiť globálny finančný a obchodný systém, ale chce ho len modernizovať v súlade s hospodárskou a politickou váhou rozvojových krajín. Niektorí lídri výslovne uviedli, že nemajú v úmysle akýmkoľvek spôsobom poškodiť Západ. Radikálne protizápadné nálady nepodporujú najmä najväčší členovia združenia, Čína a India.
Denník China Daily napísal: “Summit BRICS môže vzbudiť dojem, že toto združenie je protiváhou svetového poriadku vedeného USA. Ako však vyplýva zo záverečného komuniké samitu, krajiny BRICS chcú reformy, a nie zvrhnutie globálneho systému. Napriek všetkým rečiam Západu, že čínski a ruskí lídri chcú spochybniť svetový poriadok, ich vízia spravodlivejšieho svetového poriadku nezahŕňa konfrontáciu. Zmysel BRICS spočíva v tom, že dáva rozvíjajúcim sa ekonomikám viac príležitostí podieľať sa na globálnom riadení, a nie v tom, že tieto krajiny spájajú svoje sily s cieľom zvrhnúť existujúci svetový poriadok a vybudovať úplne nový. Podľa Si Ťin-pchinga je cieľom BRICS zjednotiť široký globálny Juh v záujme spoločnej prosperity a bezpečnosti, a nie vytvoriť nástroj blokovej konfrontácie.”
Toto je vízia Číny. Rusko je však v inej situácii, práve v tejto “blokovej konfrontácii”, ktorú nemôžeme ignorovať. A práve preto ruský prezident na samite v Kazani predložil návrh na vytvorenie niekoľkých platforiem BRICS. Prvou platformou je investičná platforma na podporu národných ekonomík a financovanie krajín globálneho Juhu a Východu. Druhou platformou je obilná platforma na zabezpečenie potravinovej bezpečnosti krajín BRICS. Nakoniec sa môže transformovať na komoditnú burzu BRICS. A ešte jedna platforma – na obchodovanie s drahými kovmi a diamantmi. Nie je ťažké uhádnuť, že všetky tieto platformy predstavujú aj alternatívu k trhom, na ktorých sa obchoduje podľa západných pravidiel. A o týchto návrhoch sa bude diskutovať a možno sa aj začnú realizovať počas brazílskeho predsedníctva, ako aj na ďalšom samite BRICS, ktorý sa bude konať v Brazílii.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
