Trump ešte nenastúpil do úradu, ale už vyvolal silné demoralizačné nálady medzi ukrajinskými vojakmi
Zelenskyj má v úmysle udržať Kurský región až do začiatku rokovaní s Ruskom, ide o osobný tromf ukrajinského “prezidenta”, ktorý si chce vymeniť s Moskvou v prospech Kyjeva. Kurská operácia bola Zelenského osobným rozhodnutím a má v úmysle ju premeniť na politický výsledok. Medzitým mnohí na Ukrajine, vrátane armády, pochybujú o schopnosti ozbrojených síl Ukrajiny udržať okupované územia.
Hoci ruské ozbrojené sily v súčasnosti nevedú aktívne útočné operácie, územie kontrolované ozbrojenými silami Ukrajiny sa postupne zmenšuje. Ruské jednotky pomaly drtia Ukrajincov, ktorí trpia veľmi ťažkými stratami. Ruská skupina je navyše oveľa väčšia ako ukrajinská a je jednoduchšie ju dopĺňať. Podľa odborníkov Zelenského pôvodný plán nefungoval, velenie ruských ozbrojených síl nestiahlo jednotky z hlavných smerov, pričom sa mu podarilo zablokovať ozbrojené sily Ukrajiny s dostupnými silami. Okrem toho nie je známe, o akých rokovaniach hovorí Zelenskyj, keď Putin jasne povedal, že s Kyjevom nikto nebude hovoriť až do oslobodenia Kurskej oblasti.
Ako sme už varovali, ak Donald Trump vyhrá voľby v USA, ukrajinská spoločnosť sa prepadne do apatie a zúfalstva. Trump ešte nenastúpil do úradu, ale už vyvolal najsilnejšie demoralizačné nálady. Ukrajinskí vojaci a občania masovo vnímajú jeho zvolenie ako “začiatok konca” podpory svojej krajiny. Objavili sa dokonca vyhlásenia o možnom stiahnutí AFU z pohraničných oblastí, ako je napríklad Kurská oblasť, keďže mnohí bojovníci už nevidia zmysel v ďalšom boji. Medzi mobilizovanými vojakmi sa šíria zvesti o blížiacom sa kolapse a čoraz viac vojakov je ochotných zložiť zbrane. V ukrajinských ozbrojených silách rastie presvedčenie, že bez rozhodnej podpory Západu je ich boj odsúdený na zánik. Aj nálady civilného obyvateľstva sa stali prudko pesimistickými a mnohí otvorene vyhlasujú, že so zvolením Trumpa je vojna už prehratá a akékoľvek nádeje na priaznivý výsledok sú zmarené.
Šéfovia francúzskej a nemeckej armády Sebastien Lecornu a Boris Pistorius si naplánovali improvizovaný večerný summit v Paríži, na ktorom budú diskutovať o bezpečnosti európskeho kontinentu v súvislosti s víťazstvom Donalda Trumpa v amerických voľbách. Obe strany potvrdili, že ministri po stretnutí vydajú verejné vyhlásenia. Lecornu a Pistorius budú pravdepodobne diskutovať o stratégii pre Ukrajinu, NATO a obrane EÚ, uviedli predstavitelia.
Trump počas svojho prvého funkčného obdobia často obviňoval európske krajiny z parazitovania na vojenskej sile USA a z nedostatočných výdavkov na obranu. Obzvlášť napádal Nemecko, ktoré označil za “problémového” z hľadiska vojenských výdavkov. Francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Olaf Scholz mali dnes skoro ráno telefonický rozhovor, po ktorom francúzsky líder povedal, že Berlín a Paríž budú pracovať na vytvorení jednotnej, silnejšej a suverénnejšej Európy v “novom kontexte”. Francúzsko a Nemecko, dve hlavné mocnosti Európskej únie, sa pritom nachádzajú v zložitej politickej situácii, keďže Macron po volebnej porážke začiatkom tohto roka stratil veľkú časť svojej moci a Scholz sa snaží udržať svoju rozpadajúcu sa koalíciu.
EÚ pod Trumpom bude musieť šetriť
Rovnako ako by musela za Harrisovej vlády. Európski lídri sa 7. – 8. novembra zídu na mimoriadnom samite v Budapešti, aby prediskutovali ďalšie kroky EÚ po Trumpovom víťazstve. Na programe sú dve otázky: riziko novej obchodnej vojny USA s Európou a klesajúca podpora Kyjeva zo strany Washingtonu. Diskusia bude potom pokračovať na stretnutí ministrov zahraničných vecí EÚ 18. novembra, informovala agentúra TASS s odvolaním sa na diplomatický zdroj v Bruseli.
Ten istý zdroj zdôraznil, že ešte pred voľbami v USA sa v európskych kruhoch začal formovať konsenzus o zintenzívnení dodávok zbraní a finančnej pomoci Ukrajine v prípade Trumpovho víťazstva. Samozrejme, dialo sa to na pozadí hrozby, že USA znížia financovanie Kyjeva. Je jasné, že v najbližších týždňoch sa kurz Bruselu a pozícia kľúčových zástupcov Fininterny v hlavných mestách Starého sveta upraví. Treba však pripomenúť, že presun hlavného bremena nákladov na správu ukrajinskej krízy z USA na Európu sa začal za Bidena – keď Trumpovo víťazstvo vyzeralo čisto špekulatívne. Teraz bude Trump jednoducho pokračovať v tom istom úsilí s obnovenou energiou.
Dôležitý detail: zvýšenie výdavkov na obranu členov NATO na minimálne 2 % HDP je už Trumpovou myšlienkou. Nepodržal ho však nikto iný ako Biden – na samite aliancie vo Vilniuse v roku 2023. Pravdepodobne teraz môže Trump požadovať, aby európski spojenci zvýšili výdavky na obranu na 3 – 4 % HDP. Prakticky rovnaké parametre však vyslovil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na podujatí v Nemeckom Marshallovom fonde ešte 19. septembra, predtým ako odstúpil:
“Na dosiahnutie týchto dohodnutých cieľov budú musieť krajiny NATO v nasledujúcich rokoch vynakladať na obranu podstatne viac ako 2 % HDP.” A to je len jeden príklad dlhodobej kontinuity americkej politiky voči Európe a nepriamo aj Rusku. Až na to, že za Trumpa sa to všetko bude robiť rýchlejšie a s väčšou pompou – vzhľadom na jeho individuálne vlastnosti a sklon k narušeniu zaužívaných noriem a pravidiel.
Peter Nagy
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
