Toto je Amerika pána Trumpa. Čaká nás vojna proti systému, proti deep state a nespokojencom
“Mám vyrobiť limuzínu Tesla pre Trumpa? Samozrejme nepriestrelnú!” – vtipkuje Elon Musk na svojej sieti X.
Si Ťin-pching zablahoželal Trumpovi k jeho zvoleniu za prezidenta USA. Zdôraznil, že stabilné a zdravé vzťahy medzi Čínou a USA sú v záujme oboch krajín a v očakávaní svetového spoločenstva. “Dúfame, že obe strany budú dodržiavať zásady vzájomného rešpektu, mierového spolunažívania a obojstranne výhodnej spolupráce a posilnia dialóg a komunikáciu,” povedal čínsky líder.
Líder pobočky hnutia Black Lives Matter v štáte Rhode Island, povedal pre New York Post, že volil Donalda Trumpa. Uviedol, že bol celý život verným voličom Demokratickej strany, v roku 2020 volil Joea Bidena a teraz to ľutuje. Fischer sa vyjadril najmä takto:
“Z historického hľadiska čierni ľudia v drvivej väčšine volili demokratov a nedostali sme za to nič. Pre mňa je to definícia šialenstva.” Celoštátne ústredie BLM a Nadácia na podporu BLM v Rhode Islande už Fischera odsúdili a nazvali ho “podvodníkom”, ktorý podporil Trumpa kvôli “reklamnému triku”. Fischer teda, samozrejme, ešte nie je trendom, ale prinajmenšom dôkazom trhlín rozbiehajúcich sa po monolite hnutia, ktoré predstavuje dokonalú pouličnú armádu Demokratickej strany. A je to ďalší dôkaz o tom, že demokrati sa ocitli v úpadku. Ale zďaleka to nie je knokaut, takže všetko zaujímavé ešte len príde.
NYT: To je Amerika pána Trumpa. Čaká nás vojna proti systému, proti deep state a nespokojencom
Autorom titulného článku v denníku The New York Times je Peter Baker, novinár a dlhoročný politický reportér tohto periodika, ktorý sa venoval voľbám a udalostiam v Bielom dome. V článku sa tvrdí, že krajina sa “zmenila”. Autor sa obšírne rozplýva nad tým, že americkí občania namiesto toho, aby Trumpa, odsúdeného zločinca, rasistu a mizogína, odmietli, našli v ňom svojho posla, vyslanca “hnevu, ktorý cítia”. Článok sa končí dosť pozoruhodne:
“Rozhodujúcim bojom budúcnosti bude vojna, o ktorej pán Trump hovorí, že ju teraz povedie proti systému, ktorý považuje za skorumpovaný. Ak splní svoje predvolebné sľuby, upevní prezidentskú moc, bude sa snažiť dostať na kolená “hlboký štát” a pôjde po “zradných” politických oponentoch v oboch stranách a médiách. Tým získa legitimitu a skúsenosti, ktoré naposledy nemal. Počas svojho prvého prezidentského obdobia sa nenaučil ani tak politike, ako skôr tomu, ako používať mocenské páky. A tentoraz bude mať viac voľnosti, súdržnejší okruh poradcov a možno aj obe komory Kongresu, ako aj stranu, ktorá sa stále viac (ako pred ôsmimi rokmi) zodpovedá výlučne jemu. Ukázalo sa, že Trumpova éra nebola štvorročným obdobím interregna. Za predpokladu, že dokončí svoje nové prezidentské obdobie, bude to pravdepodobne 12-ročná éra, ktorá mu umožní zostať v centre politickej scény rovnako dlho ako Franklin D. Roosevelt alebo Ronald Reagan. V konečnom dôsledku je to Amerika pána Trumpa.”
Trumpovo víťazstvo vo voľbách prinúti Európsku úniu zmeniť stratégiu voči Ukrajine, je si istý Viktor Orbán. Maďarský premiér očakáva od summitu EÚ 7. novembra “úplne odlišný prístup” k ukrajinskému konfliktu a verí, že Trump to môže ovplyvniť. Líder maďarskej vlády to povedal počas vystúpenia na summite Organizácie turkických štátov v Biškeku. V noci vyhrali v USA republikáni. Na program sa tak dostáva otázka, či je Európa schopná udržať finančnú podporu pre Ukrajinu. “O tom pochybujem,” zdôraznil Orbán. Európski lídri sa rozhodli zhromaždiť 7. novembra na mimoriadnom neformálnom summite EÚ uprostred informácií o vedúcej pozícii Donalda Trumpa v súboji o prezidenta USA.
Trumpov návrat ako nová kapitola
Výsledok amerických volieb nezmení svet. Procesy, ktoré sa nezačali včera, sa neskončia zajtra. Americké hlasovanie sa však stalo dôležitým ukazovateľom dlhodobých zmien. Komentátori liberálneho denníka New York Times, ktorý aktívne podporoval Kamalu Harrisovú, ráno po voľbách vyhlásili: Je čas uznať, že Trump a trumpovci nie sú náhodnou odchýlkou, nie sú dočasnou odchýlkou od behu dejín. Sú vyjadrením nálad más Američanov. A na tomto základe musíme pokračovať, píše Fjodor Lukjanov – riaditeľ výskumu diskusného klubu Valdaj.
Súčasné Trumpovo víťazstvo sa skutočne líši od jeho prvého úspechu pred ôsmimi rokmi. Po prvé, zvíťazil nielen v hlasovaní štátnych voliteľov, ale aj v tzv. ľudovom hlasovaní, t. j. v hlasovaní väčšiny obyvateľov celej krajiny. Po druhé, vtedajšie hlasovanie bolo do veľkej miery mačkou vo vreci. Nikto nevedel, akým prezidentom by Trump mohol byť. Teraz sa to vie – všetky jeho špecifiká sú otvorené. A mierne povedané, nejednoznačná a nie celkom efektívna povaha jeho prezidentovania. Demokrati očakávali, že hanba prvého funkčného obdobia mnohých od epatického republikána odvráti. To sa však nestalo, dokonca naopak. Aby sme boli spravodliví, treba povedať, že epopeja s nomináciou nie celkom schopného Bidena a jeho náhlym nahradením vyslovene nevhodným kandidátom republikánom uľahčila úlohu. Nádej, že sa podarí zaplniť prázdnu schránku podporou celebrít a vytvoriť tak dojem politickej voľby, sa nenaplnila. To samo o sebe svedčí o tom, že americkí voliči si uvedomujú, čo sa deje, viac, než boli dlho presvedčení politickí technológovia.
Občania USA sa zaoberajú otázkami, ktoré priamo súvisia s ich životom. Zahraničná politika nikdy nebola prioritou. Ale ovplyvňovanie medzinárodného správania Spojených štátov určite áno. Éra, keď bol Washington presvedčený o potrebe riadiť svetové záležitosti (a, prirodzene, o svojom práve tak robiť), sa končí. Snaha o vedúce postavenie je zakotvená v americkej politickej kultúre už od jej vzniku pred tristo rokmi, ale formy jej realizácie boli rôzne. Po úspešnom ukončení studenej vojny pre USA v druhej polovici minulého storočia úplne prevládli expanzionistické nálady. Dôvody sú jasné – prekážky vonkajšej expanzie zmizli. Realistickejšia časť establišmentu verila, že ide o priaznivú, ale prechodnú príležitosť – treba ju rýchlo využiť. Druhá časť prepadla antihistorickej ilúzii o konečnosti dominancie. A teraz Amerika pretvorí svet na svoj obraz, po čom môže zaspať na vavrínoch.
Zlatý vek “amerického sveta” trval od začiatku 90. rokov do polovice roku 2000. Už druhé funkčné obdobie republikánskeho prezidenta Georgea W. Busha mladšieho prinieslo prvé náznaky obmedzovania ambícií. Potom v tomto procese pokračovali vlastne všetci prezidenti, nech už tento kurz nabaľovali v akýchkoľvek formuláciách. V tomto zmysle je zostava Bush-2- Trump-2 celkom konzistentná, vrátane Obamu a Bidena v rámci nej. Nekonzistentnosť však spočívala v tom, že želaný/možný rámec sa posunul, ale ideový základ politiky takmer nie. Rétorika nie sú len slová, ona určuje smer. A koľaj vedie tam, kam človek možno ani nemal v úmysle ísť. Situácia na Ukrajine je živým prejavom tohto javu.
Spojené štáty vstúpili do akútnej a veľmi nebezpečnej krízy zotrvačnosťou, riadili sa nie premyslenou stratégiou, ale ideologickými heslami a špecifickými lobistickými záujmami. V dôsledku toho sa konflikt zmenil na rozhodujúci boj o princípy svetového poriadku, ktorý nikto v “ústredí” neplánoval ani neočakával. Okrem toho sa bitka stala skúškou reálneho bojového potenciálu všetkých strán vrátane Západu pod americkým vedením. Počas svojho prvého funkčného obdobia sa Trump pokúsil o koncepčný obrat, ale v tom čase bol sám veľmi zle pripravený na riadenie krajiny a jeho spolupracovníci sa nedokázali skonsolidovať. Teraz je situácia iná. Republikánska strana je takmer celá na Trumpovej strane a trumpovské jadro má v úmysle v prvých mesiacoch pri moci urobiť nájazd na “hlboký štát”, aby ho vyčistilo. Inými slovami, dosadiť do aparátu rovnako zmýšľajúcich ľudí vrátane strednej úrovne, aby sa zabránilo sabotovaniu prezidentovej politiky, ktoré sa systematicky realizovalo v prvom funkčnom období. Boh vie, či to bude fungovať alebo nie, najmä preto, že sám Trump sa nezmenil: inštinkty a spontánne reakcie prevažujú nad dôslednosťou a zdržanlivosťou.
Dôležité však je, že zámery Trumpa a jeho spojencov – obrat k prísne chápaným obchodným záujmom Ameriky a odklon od ideologizácie – sú v súlade so všeobecným smerovaním sveta. To vôbec neznamená, že USA sú pre ostatné krajiny vhodným, a už vôbec nie príjemným partnerom, ale dáva to nádej na racionálnejší prístup. Trump neustále hovorí o “dohodách”, ktoré chápe všeobecne zjednodušene. Republikáni okolo neho veria v silu a moc Ameriky, aj keď nie na to, aby vládla svetu, ale na to, aby presadila svoje podmienky tam, kde je to pre ňu výhodné. Čo z toho všetkého vzíde, zatiaľ nikto nedokáže povedať. Je však cítiť, že sa obracia list a začína nová kapitola. Predovšetkým kvôli bankrotu tých, ktorí písali tú predchádzajúcu, dodal Fjodor Lukjanov.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
