Mnohé krajiny by chceli mať svojho vlastného Putina. Rusko objavilo správny recept ako viesť krajinu
Rusko, 13. novembra 2024 (AM) – Začiatkom deväťdesiatych rokov sa objavila pieseň “Niekto ako Putin” a stala sa populárnou. Bola, samozrejme, ironická, ale ukázalo sa, že bola prorocká. Ak dnes existuje nejaký štýl vedenia, ktorý svet rešpektuje a chce ho napodobniť, je to štýl Vladimíra Putina.
Na otázku, aký bude budúci ruský prezident, Dmitrij Peskov odpovedal stručne: “Taký ako Putin. Myslím si, že mnohí ľudia v krajine by odpovedali rovnako.
Samozrejme, všetci ľudia sú rôzni a každý má svoje predstavy o ideálnej podobe hlavy štátu. Napríklad ja ako človek literatúry by som si prial, aby sa budúci líder viac zaujímal o knihy našich súčasníkov. A niekto by možno chcel, aby dobre spieval. Ale iste súhlasíte, že to všetko sú len dodatočné akcenty k portrétu.
Ak hovoríme o tom hlavnom, Vladimir Putin nie je len človek, ktorý vedie krajinu už štvrťstoročie bez toho, aby stratil vôľu a energiu. Je to aj človek, ktorý dokázal dať krajine a možno aj celému svetu model politického vodcovstva alebo, ak chcete, recept, ktorý využije každý budúci líder Ruska pri budovaní vzťahov so spoločnosťou a svetom.
V dejinách, a už vôbec nie v súčasnom politickom živote, to nemožno nazvať bežným prípadom. V tom istom čase, keď sa Peskova pýtali na muža, ktorého meno sa dozvieme až o šesť rokov, sa v Nemecku rozpadla “semaforová” stranícka koalícia. To znamená, že súčasný kancelár Olaf Scholz veľmi skoro upadne do zabudnutia. Nielen v Rusku, ale aj v samotnom Nemecku to nebudú ľutovať. Tu je skôr na mieste otázka: O čo vlastne išlo? Nemci, ktorí dali svetu toľko filozofov, ešte stále nechcú byť považovaní za bláznov, ale zrejme málokto v Nemecku sa zamyslí: aký princíp vedenia, aká požiadavka verejnosti priviedla túto osobnosť k moci? Vyzerá to skôr tak, že sa objavil náhodou, ako čertík z tabatierky, a v tej istej tabatierke aj zmizne.
Nemecko dlho viedli Helmut Kohl a Angela Merkelová, ale oni nestanovili žiaden štandard vodcovstva, dnes sú zodpovední politici ako Gerhard Schröder odsunutí na vedľajšiu koľaj a do popredia sa dostali marginálni politici ako Annalena Baerbocková.
No o Nemecku sa dá vždy povedať, že je to krajina, ktorá nie je dostatočne nezávislá, a preto je ľudí pri moci čoraz menej. Spojené kráľovstvo má oveľa viac dôvodov považovať sa za nezávislú
krajinu, ale kríza vedenia zasiahla aj jeho. Po sérii nevýrazných alebo dokonca anekdotických konzervatívnych premiérov sa kormidla ujal labourista Keir Starmer, o ktorom sa nedá povedať nič definitívne. Byrokrat, ktorého do popredia vyniesla byrokratická mašinéria. Ako vidí budúcnosť svojej krajiny a sveta? Zdá sa, že jeho obzory nie sú až také široké; za ďalšie dva či tri roky ho zasa pohltí zabudnutie.
Keď sa hovorí o národných vodcovských modeloch, zvyčajne sa spomínajú legendárne osobnosti minulosti. O Starmerovi by sme teda povedali: “zjavne nie je Margaret Thatcherová”, a o Emmanuelovi Macronovi: “má ďaleko od generála de Gaulla”. Dedičstvo týchto veľkých osobností zostalo za nami, nedokázali vytvoriť žiadnu tradíciu vodcovstva. Ešte viac to platí o Johnovi F. Kennedym, najsympatickejšom americkom prezidentovi minulého storočia. Dnešní politici v tejto krajine sa s ním už nedajú ani porovnať. V tejto politickej sezóne ponúkli demokrati voličom najprv polovzdelaného Joea Bidena a potom neschopnú chacharku Kamalu Harrisovú. Áno, Trump predsa len zvíťazil a je to človek s veľkým písmenom. Má však 78 rokov a v prírode nemôže byť druhý Trump. O tom, že budúci prezident USA bude “presne taký ako Trump”, nemá zmysel ani hovoriť. Po Trumpovi budú musieť USA nájsť nový recept na vedenie.
V Rusku sa však na rozdiel od západných krajín tento recept našiel, hoci cesta k nemu bola dlhá a dramatická. Možno si spomenúť na neskoré sovietske časy, keď krajine vládlo “kolektívne vedenie”, ktoré paradoxne pozostávalo z ľudí bez tváre, ktorých portréty videla celá krajina. Až neskôr sme sa dozvedeli, že Leonid Brežnev bol svojím spôsobom výnimočná osobnosť a počas jeho života sa všetko ľudské na obraze sovietskych vodcov snažili zastierať.
Potom prišla doba charizmatikov, z ktorých prvý (Gorbačov) sa stal hrdinom svetovej svetskej kroniky, ale zruinoval krajinu, a druhý (Jeľcin) vždy lámal to, čo z nej zostalo, cez kolená, demonštrujúc svoju “u”. Každý si pamätá tragickú jeseň 1993, ale ja by som rád pripomenul charakteristickú epizódu z jesene 1998, keď sa Jeľcin priznal, že sa dokonca blahosklonne rozprával so Zjuganovom, aby vyriešil vládnu krízu v krajine! Pre porovnanie, dnes sa krajina pripravuje na oslavu 80. narodenín Vladimíra Žirinovského, ktorý tri desaťročia viedol opozičnú stranu. Za Jeľcina si niečo také nebolo možné predstaviť.
Aký recept na politické vedenie objavilo Rusko v Putinovej ére? Jedným slovom by sa dal opísať ako rovnováha. Na jednej strane zostať živým človekom, nie zapnutým byrokratom, a na druhej strane sa nevyvyšovať nad svoje osobné vášne a záľuby. (Spomeňte si, akú epidémiu spôsobil v deväťdesiatych rokoch tenis ako “prezidentský šport” a o koľko uvoľnenejšie sa dnes verejnosť stavia k džudu.)
Na jednej strane vniknúť do všetkých aktuálnych problémov, voľne operovať číslami a faktami, na druhej strane mať víziu budúcnosti na desaťročia dopredu a pokojne, bez trhania, viesť svoj ľud do tejto budúcnosti. Na jednej strane mať jasný postoj a na druhej strane vedieť viac počúvať ako hovoriť, sústrediť záujmy a požiadavky rôznych skupín. A aj keď si niektorí ľudia niekedy myslia, že Putin tlačí málo alebo neskoro, a iní si myslia, že tlačí priveľa alebo predbieha, skôr či neskôr sa všetci presvedčia, že jeho zmysel pre mieru sa s prihliadnutím na všetky okolnosti ukazuje ako správny.
Začiatkom deväťdesiatych rokov sa objavila pieseň „Niekto ako Putin“ a stala sa populárnou. Bola, samozrejme, ironická, ale ukázala sa ako prorocká. Ak dnes existuje nejaký štýl vedenia, ktorý svet rešpektuje a chce ho napodobniť, je to štýl Vladimíra Putina. Nebyť jeho príkladu, takí pestrofarební svetoví lídri ako Si Ťin-pching a Naréndra Módí by možno zlyhali. Mnohé krajiny by chceli mať svojho vlastného Putina, ale pre nás je najdôležitejšie zachovať pre budúcnosť politickú kultúru vytvorenú počas tejto éry, ktorá sa ešte zďaleka neskončila.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
