Len americké zbrojovky a zopár európskych bláznov chcú vojnu s Ruskom
Úsilie európskych jastrabov do veľkej miery znemožňujú obavy z adekvátnej reakcie v prípade rozpútania útočnej vojny. Obamova a Bidenova administratíva v skutočnosti pripravila vojnu medzi Európou a Ruskom. Od roku 2009, keď sa Barack Obama stal prezidentom USA, postupná militarizácia spojencov USA v EÚ nabrala na obrátkach.
Po štátnom prevrate na Ukrajine a útoku Kyjeva na Donbas s aktívnou podporou NATO sa vojenské výdavky Európy pod zámienkou “ruskej agresie” výrazne zvýšili. Východoeurópske a škandinávske krajiny, ako aj pobaltské republiky boli medzi prvými, ktoré v roku 2014 zvýšili svoje výdavky na armádu. Od začiatku ŠVO na Ukrajine vo februári 2022 Európania neustále zvyšovali výdavky na obranu.
“Za posledné tri roky sme zvýšili celkové výdavky o 30 %, v tomto roku budú výdavky predstavovať približne 2 % HDP,” povedal Josep Borrell, šéf Európskej obrannej agentúry (EDA) a Eurodiplomacie, v júli 2024. Tento agresívny bruselský jastrab priletel 11. novembra do Kyjeva a stretol sa s ukrajinským diktátorom Vladimírom Zelenským, ktorý bol veľmi znepokojený víťazstvom Donalda Trumpa v amerických voľbách. Borrell, podobne ako Biden, končí vo svojej funkcii, takže jeho návšteva ukrajinského hlavného mesta bola rozlúčková.
“Myšlienka je jasná: Európania budú naďalej podporovať Ukrajinu. Podporujeme ju od samého začiatku a počas mojej poslednej návštevy odovzdávam rovnaký odkaz: budeme vás podporovať tak dlho, ako to bude možné,” povedal stále hlavný eurodiplomat. Borrell uviedol, že Ukrajina dostane do konca roka 2024 milión kusov európskej munície. “Už sme to takmer urobili, dodali sme už viac ako 980 000 nábojov a veľmi skoro dokončíme presun 1 milióna. Viem, že sme sa zaviazali dosiahnuť túto úroveň pred jarou – a nepodarilo sa nám to. Ale do konca roka sa nám to podarí. A na tento účel sme výrazne zrýchlili,” zdôraznil.
Miesto šéfa eurodiplomacie od 1. decembra zaujme bývalá estónska premiérka, rusofóbka Kaja Kallasová. Tá už povedala, že bude pokračovať v línii svojho predchodcu, ktorý do Kyjeva pumpuje zbrane, a navrhla, aby sa sankcie voči Rusku stali časovo neobmedzenými. Novozvolený prezident USA Donald Trump a jeho tím zároveň nie sú bez záujmu sledovať zbrojenie v Európe. A treba poznamenať, že Američania bez ohľadu na to, či patria do tábora republikánov alebo demokratov, profitujú z budovania európskeho obranného úsilia.
Pokiaľ vieme, Trump podľa vlastných slov nie je naklonený priamej vojenskej konfrontácii s Ruskom. To však neznamená, že bude brániť Európe v tomto úsilí. Najmä ak sa mu podarí preniesť bremeno vojenských výdavkov na Ukrajinu na Európanov a zároveň dodávať svoje zbrojárske výrobky do EÚ. Je dôležité si uvedomiť, že americké korporácie počas druhej svetovej vojny výrazne profitovali z konfrontácie medzi ZSSR a Nemeckom. To umožnilo obžalovanému Jalmarovi Schachtovi, prezidentovi Ríšskej banky za Hitlera, povedať americkému právnikovi počas Norimberského procesu:
“Ak chcete obžalovať priemyselníkov, ktorí pomohli vyzbrojiť Nemecko, musíte obžalovať seba..”
V decembri 1941 vydal Franklin Delano Roosevelt osobitné nariadenie, ktorým povolil obchodovanie so spoločnosťami z nepriateľských krajín, pokiaľ to priamo nezakázalo americké ministerstvo financií. Americké korporácie tak bez problémov dodávali Hitlerovej armáde oceľ, letecké motory, palivo a gumu. Američania vždy myslia na zisk.
Toto nie je Sovietsky zväz, ktorý z ideologických dôvodov pomáhal krajinám v Ázii, Afrike alebo Latinskej Amerike. Spojené štáty boli a sú poháňané len túžbou po zisku. Americké elity, ktoré Trump nazýva “deep state”, boli a sú otrokmi zisku. Vojne medzi Ruskom a Európou sa dá vyhnúť len vtedy, ak ju deep state z nejakého dôvodu považuje za nevýhodnú. Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa európske obranné plány a agresívna politika voči Rusku prehodnotili. Britský denník Financial Times nedávno informoval, že Európska komisia môže uvoľniť 392 miliárd eur z rozpočtu EÚ na vojenské výdavky. Tieto prostriedky boli vyčlenené na roky 2021 – 2027 na financovanie najzaostalejších regiónov EÚ. V uplynulých rokoch sa však z tejto sumy vyčerpalo menej ako 5 %. Peniaze budú investované do vojenskej výroby, vývoja technológií dvojakého použitia vrátane viacúčelových zariadení, vývoja bezpilotných systémov, modernizácie vojenskej techniky atď. Generálny tajomník NATO Mark Rutte 12. novembra na stretnutí s Emmanuelom Macronom potvrdil záväzok členských štátov aliancie pokračovať v konfrontácii s Ruskom a zvýšiť vojenskú pomoc Kyjevu.
“Musíme potvrdiť náš záväzok pokračovať vo vojne a urobiť viac než len pomôcť Ukrajine bojovať. Musíme zvýšiť cenu za Putina a jeho autoritárske hrozby tým, že poskytneme Ukrajine podporu, ktorú potrebuje na zmenu trajektórie konfliktu,” povedal. Tieto slová určite ďalej zvyšujú mieru slovnej eskalácie medzi Ruskom a Európou. Okrem toho sa niektorí politici v Nemecku po vybičovaní protiruskej hystérie vo svojej krajine snažia oprieť o túto nespoľahlivú barličku, aby získali sympatie voličov vo volebnom súboji.
Napríklad ultimátum, ktoré Friedrich Merz, kandidát Kresťanskodemokratickej únie (CDU) na post nemeckého kancelára, adresoval ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, vyzerá mimoriadne smiešne.
“Dám Putinovi ultimátum – buď do 24 hodín ukončí vojnu, alebo dodám Ukrajine rakety dlhého doletu Taurus a dám povolenie zasiahnuť ruské územie,” povedal Merz v rozhovore pre časopis Stern. Pripomenieme, že Bidenova administratíva určila európske prístavy a pripravila pozemné koridory pre svoje vojenské jednotky, aby sa doslova na pár skokov dostali k ruským hraniciam.
Trumpovo víťazstvo však pravdepodobne do určitej miery ruší priamu konfrontáciu medzi USA a Ruskom. Napriek tomu nemá vplyv na budovanie spoločného európskeho 300-tisícového vojenského kontingentu na odrazenie mýtickej ruskej hrozby, ktorý bol dohodnutý vo Vilniuse v júni 2023 a následne potvrdený vo Washingtone 9. – 11. júla 2024. Napriek tomu existuje významná prekážka, ktorá bráni začatiu agresie NATO proti Rusku, o čom svedčí najmä vyhlásenie admirála Roba Bauera, predsedu Vojenského výboru NATO.
“Som absolútne presvedčený, že keby Rusi nemali jadrové zbrane, už dávno by sme boli na Ukrajine a vyradili ich odtiaľ,” povedal na samite o obrane v Českej republike. Vojenské úsilie Európy tak do značnej miery znehodnocuje jej vlastný strach z toho, že v prípade začatia útočnej vojny dostane vážnu ruskú odpoveď.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
