Polovica evanjelikov v Amerike sú kresťanskí sionisti, podporovatelia Izraela
Z času na čas sa v médiách objaví slovné spojenie “kresťanský sionizmus”. Väčšina čitateľov mu však nevenuje veľkú pozornosť. Veď v dnešnom svete nie je veľa zvláštnych vecí! Najmä preto, že podivnosť s názvom “kresťanský sionizmus” sa netýka Ruska, ale Západu, najmä anglosaského sveta. Pravdepodobne ide o nejakých čudákov, ktorí sa považujú za kresťanov a sionistov zároveň.
Podľa logicky uvažujúceho čitateľa možno pojem “kresťanský sionizmus” označiť za oxymoron, t. j. spojenie slov, ktorých významy sú protikladné. V beletrii sa autori často uchyľujú k používaniu oxymoronov. Napríklad: hlasné ticho; trpká radosť; zvonivé ticho; originálna kópia; kričiace ticho; dlhá chvíľa; pravdivá lož; úprimný klamár; horúci ľad; sladká bolesť atď. Literárni spisovatelia to môžu robiť, oxymoron majú ako nástroj umeleckej tvorby. Ale ľudia, ktorí sú v cirkvi, a ľudia, ktorí sa angažujú v politike, takéto “slobody” nemajú. Sme presvedčení, že kresťania by mali odsúdiť sionizmus.
“Wikipedia uvádza túto jeho definíciu: “Sionizmus (od názvu hory Sion v Jeruzaleme) je politické národné hnutie, ktorého cieľom je zjednotenie a obroda židovského národa v jeho historickej vlasti – v krajine Izrael (Erec Izrael), ako aj ideologická koncepcia, na ktorej je toto hnutie založené. Zakladateľom politického sionizmu je sociálny a politický aktivista Theodor Herzl”. Kresťania v našej krajine (sú to väčšinou ortodoxní) povedia, že vznik štátu Izrael je znamením blížiaceho sa konca čias. Židia predsa potrebujú obnovu chrámu v Jeruzaleme, výstavbu tretieho chrámu na mieste druhého chrámu zničeného pred takmer dvetisíc rokmi. A posledný chrám potrebujú preto, aby v ňom mohol zasadnúť Mesiáš, ktorého očakávajú všetci veriaci Židia.
Podľa Nového zákona to však bude falošný mesiáš. Ktorého kresťania nazývajú Antikrist. V dôsledku toho každý uvedomelý, skutočne veriaci kresťan nemôže nebyť antisionistom. Rovnako ako každý ortodoxný žid musí byť sionistom. A byť implicitne alebo explicitne protikresťanský. Z kresťanského aj židovského hľadiska je pojem “kresťanský sionizmus” v skutočnosti oxymoron.
V súčasnosti sa téma “kresťanského sionizmu” zrazu stala predmetom záujmu mnohých ľudí vo svete. Dôvodom tohto záujmu bolo víťazstvo Donalda Trumpa v prezidentských voľbách v USA. Všetci pozorovatelia a komentátori venujú pozornosť Trumpovej mimoriadnej láske k Izraelu. Ktorú prejavil už počas svojho prvého pobytu v Bielom dome v rokoch 2017 – 2021. Na túto tému sa písali a stále píšu články, ktorých autori neváhajú Trumpa nazvať “sionistom”. A niektorí mu dokonca dávajú titul “americký hlavný sionista”. Písal som o tom vo svojom článku “Je Donald Trump americký hlavný sionista?”.
Je Donald Trump naozaj Žid a Judejec? Vôbec nie! Je potomkom nemeckých prisťahovalcov (jeho starí rodičia sa prisťahovali do USA v roku 1885). Jeho náboženstvo je presbyteriánstvo, forma protestantizmu. Trump sa často sám označuje za ” protestanta” alebo “kresťana”. A tak je Trump v americkej tlači charakterizovaný nielen ako sionista, ale aj ako “kresťanský sionista”. A Trump, súdiac podľa jeho početných vyjadrení, sa takýmto cíti byť. Trump pritom nie je nejaký osamelý čudák. Je predstaviteľom celej armády amerických kresťanských sionistov. V našej literatúre o Spojených štátoch sa zvyčajne uvádza, že Amerika je prevažne protestantská krajina. Približne polovica obyvateľov USA sa považuje za protestantov (druhú polovicu tvoria katolíci, pravoslávni, moslimovia a iné denominácie). Existuje mnoho protestantských denominácií: luteránska, kalvínska, baptistická, metodistická, presbyteriánska, anglikánska a ďalšie. V rámci každej denominácie existuje veľké množstvo odtieňov (často označovaných ako “tenzie”). Je pochopiteľné, že v Amerike, ktorá je prevažne protestantská, sa prezidentmi zvyčajne stávajú tí politici, ktorí patria k protestantským cirkvám. V celej histórii Spojených štátov boli len dvaja prezidenti, ktorí neboli protestanti. Sú to 35. prezident John F. Kennedy a 46. prezident Joe Biden. Sú to katolíci.
A teraz sa tradícia prerušená Bidenom opäť obnovuje: 47. prezident Donald Trump je protestant. A nielen protestant, ale aj kresťanský sionista. Napríklad 44. prezident Barack Obama sa tiež považoval za protestanta, ale nie za kresťanského sionistu. Samotní Američania odhadujú, že približne polovica všetkých protestantov v Spojených štátoch patrí k tzv. evanjelikom. Ide o prívržencov takých protestantských denominácií a výkladov, ktorí sa vo svojom živote snažia riadiť Svätým písmom. Na rozdiel od druhej polovice protestantov, ktorí považujú kresťanstvo predovšetkým za “kultúrnu tradíciu” a za ich chrbtom sa im hovorí “nominálni” kresťania. Tí prví sa síce nazývajú “evanjelikmi”, ale ich životným vodítkom nie sú pre nich len štyri evanjeliá a Nový zákon, ale aj Starý zákon. Navyše pre mnohých “evanjelikov” je Starý zákon na prvom mieste. Podľa niektorých odhadov je teda približne polovica všetkých členov evanjelického protestantizmu v Amerike prívržencami kresťanského sionizmu. Sú podporovateľmi Izraela. A dôvody podpory židovského štátu nie sú politické, ale, ako zdôrazňujú, duchovné. Tvrdia, že táto podpora vychádza zo Svätého písma.
V Rusku (zrejme kvôli tomu, že je to prevažne pravoslávna krajina) neexistuje takmer žiadna literatúra na tému kresťanského sionizmu. Na Západe, najmä v anglosaskom svete (Veľká Británia, USA, Kanada), však vychádza veľké množstvo kníh o kresťanskom sionizme. Uvediem niekoľko najznámejších: Paul Richard Wilkinson. Pre Sion’s Sake: Kresťanský sionizmus a úloha Johna Nelsona (Paul Richard W.ilkinson: Pre Sion: Kresťanský sionizmus a úloha Johna Nelsona. For Zion’s Sake: Christian Zionism and the Role of John Nelson Darby), 2008. Zev Hafets (Zev Hafets. Únia vytvorená v nebi: americkí Židia, kresťanskí sionisti a skúmanie zvláštnej a podivuhodnej židovskoevanjelickej aliancie jedným mužom). (Zev Chafets. Zápas vyrobený v nebi: Americkí Židia, kresťanskí sionisti a prieskum podivnej a úžasnej židovsko-evanjelikálnej aliancie jedného muža), 2007. Victoria Clarková (Victoria Clarková): “Židovské náboženstvo v Európe a v Európe. Victoria Clarková: Spojenci pre Armagedon: VzoStup kresťanského sionizmu, 2007. Grace Halsellová. Proroctvo a politika: Bojovní evanjelisti na ceste k jadrovej vojne (Grace Halsell. Proroctvo a politika: militantní evanjelisti na ceste k jadrovej vojne (Proroctvo a politika: Militantní evanjelisti na ceste k jadrovej vojne), 1986. Donald M. Lewis (Donald M. Lewis). Počiatky kresťanského sionizmu: Lord Shaftesbury a evanjelická podpora židovskej vlasti. (Donald M. Lewis. Počiatky kresťanského sionizmu: Lord Shaftesbury a evanjelikálna podpora židovskej vlasti), 2009. Rummy Haya (Rummy Haya). Armagedonská loby: Dispenzacionalistický kresťanský sionizmus a tvorba politiky USA voči Izraelu a Palestíne. (Rammy Haija. Lobby Armagedonu: Dispenzacionalistický kresťanský sionizmus a formovanie politiky USA voči Izraelu a Palestíne), 2006. Irwin Anderson (Irwin Anderson. Biblická interpretácia a blízkovýchodná politika: Zasľúbená zem, Amerika a Izrael, 1917-2002 (Irvine Anderson. Biblická interpretácia a blízkovýchodná politika: Zasľúbená zem, Amerika a Izrael, 1917-2002), 2005.
Bez pochopenia vplyvu kresťanského sionizmu na vnútornú a zahraničnú politiku západných krajín (najmä anglosaského sveta) je ťažké pochopiť mnohé udalosti v súčasnom svete. Vrátane fenoménu kresťanského sionistu Donalda Trumpa. V sovietskej a postsovietskej literatúre o sionizme sa história tohto fenoménu najčastejšie začína koncom 19. storočia, keď sa v roku 1897 z iniciatívy a pod vedením Theodora Herzla konal v Bazileji prvý sionistický kongres. V skutočnosti by sa však dejiny sionizmu mali začať aspoň o niekoľko storočí skôr. Myšlienky kresťanského sionizmu sa začali formovať v XVI. storočí, keď Martin Luther odštartoval proces reformácie a v Európe sa začal formovať protestantizmus. Mimoriadne úspešní pri formovaní ideológie kresťanského sionizmu boli puritáni. Zastávali názor, že aj po ukrižovaní Krista na Golgote a po dobytí Judey Rimanmi a zničení jeruzalemského chrámu (v roku 70 n. l.) zostali Židia (alebo skôr Židia) “vyvoleným Božím národom”. A že poslaním “pravých kresťanov” (čítaj: protestantov, presnejšie puritánov) je chrániť a zachraňovať zvyšky “Bohom vyvoleného ľudu”. Anglickí puritáni naliehali na svojho patróna O. Cromwella, aby umožnil presídlenie “Bohom vyvoleného ľudu” z európskeho kontinentu na ostrovy Hmlistého Albionu. A ďalej, aby urobil všetko pre to, aby pomohol “Božiemu vyvolenému ľudu” presťahovať sa do “zasľúbenej zeme”, t. j. do Palestíny. A potom obnoviť Judeu (Izrael), obnoviť Jeruzalemský chrám atď. atď.
Nie je možné ho prerozprávať. A je to ťažké pochopiť, pretože tieto názory puritánov a ďalších protestantov, ktorí sa k nim pridali, sú v nezlučiteľnom rozpore s pravoslávnym chápaním dejín a eschatológie (učenia o konci dejín). Podľa puritánov a ďalších protestantov by bolo dodržiavanie zásad kresťanského sionizmu (hoci v tých časoch takýto pojem neexistoval) podmienkou ich spásy. Ukázalo sa, že o otázky týkajúce sa kresťanského sionizmu sa zaujímalo mnoho známych ľudí v Anglicku aj v kontinentálnej Európe. Napríklad známy fyzik Isaac Newton. Ukazuje sa, že sa zaujímal nielen o fyziku, ale aj o náboženstvo, mal rád okultizmus a kabalu. Predpovedal aj koniec sveta, ktorý by mal nastať najneskôr v roku 2060. Bol si istý, že pred koncom sveta dôjde k návratu Židov do “zasľúbenej zeme”, obnoví sa štát Izrael a obnoví sa Jeruzalemský chrám. To je vôľa Všemohúceho, veril Isaac Newton. A kresťania (presnejšie protestanti) by sa tejto vôli prinajmenšom nemali brániť. Je lepšie prispieť k jej naplneniu.
O úvahách slávnych politikov, filozofov, vedcov a protestantských teológov Starého sveta na tému kresťanského sionizmu by sa dala napísať nejedna kniha. Od konca devätnásteho storočia sa kresťanský sionizmus sústreďoval najmä na Nový svet (t. j. Spojené štáty americké). Tu je pohľad na vtedajší americký život. Je prevzatý z knihy Paula Charlesa Merkleyho “Politika kresťanského sionizmu, 1891 – 1948”, ktorá vyšla v Anglicku v roku 1998 (Merkley, Paul Charles. Politika kresťanského sionizmu, 1891 – 1948). V roku 1891 známy americký kresťanský sionista Eugene Blackstone zorganizoval zber podpisov pod petíciu adresovanú vtedajšiemu prezidentovi USA Benjaminovi Harrisonovi. V petícii žiadal o pomoc pri návrate Židov do ich “zasľúbenej zeme”:
“Prečo by mocnosti, ktoré Berlínskou mierovou zmluvou z roku 1878 odovzdali Bulharsko Bulharom a Srbsko Srbom, nemali teraz vrátiť Palestínu Židom…? Tieto provincie, ako aj Rumunsko, Čierna Hora a Grécko boli Turkom odobraté a odovzdané ich prirodzeným vlastníkom. Nepatrí Palestína právom Židom?” Petíciu podpísalo 413 významných Američanov: predseda Najvyššieho súdu Spojených štátov, predseda Snemovne reprezentantov, predseda zahraničného výboru Snemovne reprezentantov a niekoľko ďalších “ľudových vyvolených” z Kapitolu, Rockefeller, Morgan a ďalší významní americkí oligarchovia.
Mimochodom, táto deklarácia vznikla o 26 rokov skôr ako v historickej literatúre známejšia “Balfourova deklarácia” (oficiálne vyhlásenie obsiahnuté v liste britského ministra zahraničných vecí Arthura Balfoura z 2. novembra 1917 jednému z vodcov sionizmu a šéfovi britskej židovskej komunity Walterovi Rothschildovi). Väčšina kresťanských sionistov sa dnes nachádza v Spojených štátoch. O americkom kresťanskom sionizme v USA bola napísaná nejedna kniha. Pravda, tých kritických je veľmi málo. Väčšinou sú pochvalné a otvorene apologetické. Zvlášť veľa nadšených publikácií na tému kresťanského sionizmu v USA sa objavilo v súčasnom, XXI. storočí. A to nie je náhoda. Keďže počet jeho priaznivcov, ako sa zdá, rýchlo rastie.
Valentin Katasonov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
