Ako technológie menia vojny: minulosť, súčasnosť a budúcnosť
Slovensko, 26. novembra 2024 – Technológie od nepamäti zohrávajú kľúčovú úlohu v ozbrojených konfliktoch. Víťazstvo často patrilo tej strane, ktorá dokázala lepšie využiť inovácie a vybavenie. Vojny tak nepriamo podporovali vedecký a technologický pokrok, keďže národy hľadali riešenia na dosiahnutie prevahy.
Napríklad Rímska ríša poskytuje ďalší historický príklad technologickej dominancie. Rímske légie používali pokročilé zbrane, ako gladius a pilum, ako aj obliehacie stroje (balisty a onagery), ktoré im umožnili ovládať obrovské územia. Výstavba ciest, ktoré Rím preslávili, zabezpečovala rýchly presun armád a posilňovala ríšu, ktorá v jednom období ovládala až 5 miliónov km² a približne 60 miliónov obyvateľov. V stredoveku mali technologické inovácie podobný vplyv. Rytieri v ťažkej zbroji dominovali na bojiskách, kým objavenie strelného prachu v 13. storočí nezačalo meniť charakter boja. V bitke pri Agincourte Angličania prelomili tradičné rytierstvo používaním dlhých lukov, ktoré efektívne prenikali cez brnenie. O storočie neskôr, v 16. storočí, rozšírenie muškiet a kanónov spustilo revolúciu v taktike a opevnení. Počas napoleonských vojen 1803–1815 sa výrazne zlepšili delostrelecké systémy, čo dalo Francúzsku taktickú výhodu na bojisku. Podobne v americkej občianskej vojne 1861–1865 zohrali železničné siete a telegraf kľúčovú úlohu pri logistike a koordinácii jednotiek.
Priemyselná revolúcia priniesla ešte hlbšie zmeny. Počas Krymskej vojny boli nasadené prvé obrnené lode a používal sa telegraf na prenos vojenských informácií. Prvá svetová vojna znamenala masívne nasadenie strojových pušiek, tankov a chemických zbraní, čo spôsobilo obrovské straty – zahynulo približne 10 miliónov vojakov. V druhej svetovej vojne sa vojenská technológia ešte viac posunula: radar, letectvo a jadrové zbrane zmenili globálnu dynamiku konfliktov. Atómové bomby, ktoré boli zvrhnuté na Hirošimu a Nagasaki v roku 1945, zabili okamžite viac ako 200 000 ľudí, čo ukončilo vojnu v Pacifiku.
V moderných konfliktoch je technologická dominancia ešte dôležitejšia. Počas vojny v Perzskom zálive (1990–1991) využili USA satelitnú navigáciu a presné riadené strely, čím dokázali efektívne zničiť iracké jednotky a infraštruktúru. Moderné vojenské technológie, ako drony, menia pravidlá hry. Počas vojny v Náhornom Karabachu v roku 2020 použil Azerbajdžan drony Bayraktar TB2 a Harop, ktoré zničili až 60 % arménskych obrnených vozidiel. Takisto vývoj hypersonických zbraní, ktoré dokážu prekonať tradičné obranné systémy.
Pre budovanie silnej armády je kľúčové mať stabilnú ekonomiku, efektívnu infraštruktúru a schopnosť investovať do výskumu a vývoja. Napríklad počas studenej vojny USA a ZSSR ročne vykladali miliardy dolárov na vývoj jadrových zbraní a vesmírnych technológií. Súčasné veľmoci, ako Spojené štáty, Čína a Rusko, dominujú vo vojenskej sile vďaka kombinácii obrovských investícií a špičkových technológií. USA vynakladajú na obranu približne 877 miliárd dolárov ročne, čo predstavuje 39 % globálnych výdavkov na zbrojenie. Ich flotila stealth lietadiel a lietadlových lodí nemá konkurenciu. Čína, s rozpočtom približne 290 miliárd dolárov, investuje do vývoja hypersonických rakiet a posilňuje námorníctvo. Rusko, napriek ekonomickým sankciám, vlastní viac než 6 000 jadrových hlavíc a vyvíja pokročilé systémy ako S-500, ktoré patria k najlepším systémom protivzdušnej obrany na svete.
Slovensko, ako malá krajina, má obmedzené zdroje, no dokáže držať krok v určitých oblastiach. Ročný rozpočet na obranu dosahuje približne 2 % HDP, čo v roku 2023 predstavovalo 1,7 miliardy eur. Medzi hlavné investície patrí nákup 14 stíhačiek F-16 za 1,6 miliardy eur, ktoré nahradia zastarané MiG-29. Krajina tiež vlastní samohybné húfnice Zuzana 2 a spolupracuje na výrobe obrnených vozidiel 8×8. Napriek týmto snahám veľkú časť výzbroje stále tvorí sovietska technika, ktorá je už dnes zastaraná.
Avšak Slovensko má potenciál stať sa technologicky zdatnejšou krajinou, a to predovšetkým vďaka silnej tradícii strojárstva, ktorého korene siahajú ešte do obdobia Československa, a odborníkom vo vede a výskume. V minulosti sa Slovensko preslávilo ako súčasť zbrojárskeho priemyslu, ktorý bol jedným z pilierov ekonomiky. V súčasnosti pokračuje v tejto tradícii predovšetkým cez spoločnosti ako KONŠTRUKTA-Defence, ktorá je známa výrobou moderných húfnic Zuzana 2. Tieto samohybné delostrelecké systémy majú kaliber 155 mm, dosah streľby viac ako 40 kilometrov a sú kompatibilné so štandardami NATO. Húfnice sa úspešne vyvážajú do zahraničia, vrátane Ukrajiny, ktorá ich využíva v aktuálnom konflikte, a posilňujú povesť Slovenska ako spoľahlivého partnera v oblasti obrany.
Migračná kríza a konflikt na Ukrajine výrazne ovplyvnili ekonomickú stabilitu Slovenska, čím kladú obrovský tlak na štátny rozpočet. Od začiatku vojny na Ukrajine v roku 2022 Slovensko prijalo viac ako 100 000 utečencov, čo si vyžiadalo značné finančné prostriedky na humanitárnu pomoc, zdravotnú starostlivosť, ubytovanie a integráciu. Vláda investovala stovky miliónov eur na vytváranie dočasných ubytovacích kapacít, podporu utečencov a posilnenie infraštruktúry. Napríklad v roku 2023 smerovalo viac ako 200 miliónov eur na humanitárne programy, pričom ďalšie prostriedky boli použité na školstvo a zdravotníctvo pre utečeneckú komunitu.
Krajina tak nedokáže efektívne financovať nové technologické projekty a inovácie, čo významne oslabuje jej schopnosť konkurovať technologicky vyspelejším štátom. Obmedzené investície do výskumu a vývoja znamenajú, že Slovensko zaostáva za lídrami v oblasti pokročilých technológií, ako sú umelá inteligencia, robotika či kybernetická bezpečnosť.
Súčasne mnohí mladí odborníci a talentovaní vedci odchádzajú za lepšími pracovnými podmienkami do zahraničia, čo spôsobuje odliv mozgov. Podľa štatistík až 15 % absolventov slovenských univerzít odchádza pracovať do iných krajín, najmä do Česka, Nemecka či Spojeného kráľovstva. Tento jav Slovensko pripravuje o kľúčový ľudský potenciál, ktorý by mohol prispieť k rozvoju domáceho priemyslu a inovácií. Strata takýchto odborníkov vytvára medzery na pracovnom trhu a znižuje schopnosť krajiny rozvíjať moderné technológie, ktoré sú dnes nevyhnutné pre udržanie konkurencieschopnosti v globálnom prostredí.
