Čínska geopolitika je podobná tej americkej. Len vynecháva ideológiu a tvrdú silu
Čína, 26. novembra 2024(AM) – 35. samit Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce, ktorú tvorí 21 krajín z Ameriky a juhovýchodnej Ázie, ktorý sa konal minulý týždeň v Peru, ukázal, že pomer síl sa tam rýchlo mení. Je viditeľné, že USA strácajú svoj vplyv, hoci sa snažia rôznymi spôsobmi udržať si svoju hegemóniu. Samotný APEC je platformou, ktorá dobre zapadá do opisu klasického liberalizmu. Dokonca, ak si prečítame prijaté vyhlásenia a deklarácie, môžu zodpovedať aj vyhláseniam vedenia USA.
Napríklad vo všeobecnom vyhlásení ministrov sa odráža, že “uznávame dôležitú úlohu priaznivého, otvoreného, spravodlivého, nediskriminačného, bezpečnejšieho a inkluzívneho digitálneho ekosystému, ktorý uľahčuje obchod, ako aj význam budovania dôvery a bezpečnosti pri používaní informačných a komunikačných technológií (IKT). Vyzývame krajiny, aby zintenzívnili úsilie o napredovanie digitálnej transformácie. Na základe dohody s AIDEN budeme spolupracovať na uľahčení toku údajov, pričom si uvedomujeme dôležitosť súkromia a ochrany osobných údajov a budovania dôvery spotrebiteľov a podnikov v digitálne transakcie.” Úplne v štýle Bieleho domu.
Dňa 16. novembra bola vydaná Deklarácia z Machu Picchu s podpismi vedúcich predstaviteľov zúčastnených štátov vrátane konkurenčných mocností, ako sú USA a Čína. Hovorilo sa v nej aj o potrebe spravodlivého, transparentného a predvídateľného obchodu bez diskriminácie a podpore vzájomného prepojenia regiónu na rôznych úrovniach. Rozhodlo sa tiež, že ďalšie samity sa budú konať v rokoch 2025 až 2027 v Kórei, Číne a vo Vietname, čo poukazuje na úlohu juhovýchodnej Ázie v záležitostiach APEC na nasledujúce tri roky.
Existujú však nuansy. Príznačné je, že iniciatíva B3W (Build Back Better World), ktorú v roku 2021 spustil Joe Biden, sa v dokumentoch samitu vôbec nespomína. Hoci jej stanovené ciele sú pomerne blízke programovým dokumentom APEC. To opäť potvrdzuje, že tento geoekonomický projekt USA žalostne zlyhal, hoci predstavitelia Bieleho domu a ministerstva zahraničných vecí sa občas pokúšajú využiť tento naratív na získanie vplyvu v Latinskej Amerike a v indo-pacifickom regióne.
Čína však vyzerala ako jasný líder a konštruktívny aktér. Nebola to len symbolická fotografia vedúcich predstaviteľov krajín, na ktorej Si Ťin-pching stál uprostred prvého radu vedľa hostiteľky fóra Diny Boluarteovej a prezident USA Joe Biden skromne sedel na kraji druhého radu. Prezidenti Peru a Číny 15. novembra slávnostne otvorili veľký prístav Chancay na pobreží Tichého oceánu, 70 kilometrov od Peru.
Čínska logistická spoločnosť COSCO Shipping má v projekte 60-percentný podiel. To znamená, že Čína vlastní kontrolný podiel. Celková investícia predstavuje 3,4 miliardy dolárov. Projektovaná kapacita nového prístavu je 1 milión TEU (dvadsaťstopová ekvivalentná jednotka – konvenčná jednotka merania kapacity nákladnej dopravy) ročne v krátkodobom horizonte a 1,5 milióna TEU v dlhodobom horizonte. Podľa denníka People’s Daily bola výstavba hlavných prístavných zariadení ukončená začiatkom tohto roka, pričom viac ako 80 % projektu bolo dokončených.
Pre Čínu môže vznik nového dopravného uzla v Latinskej Amerike výrazne znížiť logistické náklady (až o 20 %) a čas dodania (23 dní). Predtým sa zásielky z Číny posielali do Mexika alebo Panamy, odkiaľ putovali do Južnej Ameriky. Teraz môže Čína dodávať priamo do Južnej Ameriky, zatiaľ čo Peru sa stáva ďalšou tranzitnou zónou pre susedné krajiny regiónu – Ekvádor, Kolumbiu, Bolíviu, Čile a Brazíliu – a cez tieto krajiny do Argentíny, Paraguaja a Uruguaja.
Okrem tovaru z Číny bude môcť Peru zvýšiť aj svoj vývoz, ktorý v posledných rokoch výrazne vzrástol. V minulom roku Peru predalo do Číny tovar v hodnote 23 miliárd USD, čo predstavuje štvornásobný nárast príjmov v porovnaní s rokom 2009. Znamená to zvýšenie výroby, zvýšenie zamestnanosti a viac devíz na nákup potrebného tovaru. Približne 90 % toho, čo Peru vyváža do Číny, tvoria nerastné suroviny. A Čína má teraz záujem o zvýšenie ich objemu. Treba poznamenať, že Peru a Čile sú lídrami v ťažbe medi. A susedná Bolívia má veľké zásoby lítia.
Vo všeobecnosti do kategórie hlavných vývozných položiek z Peru do Číny patrí rudná troska a popol (19,8 mld. USD), meď (1,18 mld. USD), potravinový odpad a krmivo pre zvieratá (733,5 mil. USD), ryby, kôrovce (19,8 mld. USD), (336,9 mil. USD), jedlé ovocie, orechy, citrusy, melóny (282,3 mil. USD), minerálne palivá, oleje, destilačné produkty (258,8 mil. USD) – údaje za rok 2023.
Je zrejmé, že takýto prielom čínskej iniciatívy Pásmo a cesta je v rozpore so snahou Washingtonu presadzovať vlastnú politiku a určovať latinskoamerickým krajinám, s kým majú obchodovať. Preto sa tam tento projekt okamžite stretol s kritikou.
Laura Richardsonová, generálka vo výslužbe, ktorá nedávno stála na čele južného velenia USA, vyjadrila obavy, že prístav by sa mohol využívať na kotvenie čínskych vojnových lodí.
Richardsonová sa postavila aj proti návrhu vybudovať čínsky prístav na juhu Argentíny.
Foreign Policy tiež cituje anonymných peruánskych analytikov, podľa ktorých prístav vyvoláva vážnejšie obavy než konkurencia zo strany veľmocí. Údajne zaostáva výstavba ciest a železníc potrebných na dopravu tovaru do prístavu.
Je však celkom zrejmé, že tieto problémy sú riešiteľné a Čína ich spolu s Peru zvládne. A samotný prístav ako nové centrum bude príkladom pre ostatné krajiny, aby videli, čo Čína dokáže, a porovnali to s tým, čo robia USA.
Zaujímavé je, že Čína využíva čisto geoekonomický prístup, ktorý predtým presadzovali aj samotné USA. Len sa k nemu nepripája ideológia a tvrdá sila, ako to praktizuje Washington. Prístup Pekingu je pragmatický a zároveň bez kladenia dodatočných politických požiadaviek, čo ho robí atraktívnejším než prístup Spojených štátov.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
