.
Aktuality, Bezpečnosť,

Video: Juhokórejský prezident vyhlásil v rámci “boja proti stúpencom KĽDR” stanné právo, do ulíc vyšli tanky

Prezident Kórejskej republiky Yun Seok-yol vyhlásil pod zvláštnou zámienkou “boja proti stúpencom KĽDR” výnimočný stav, informuje tlačová agentúra Ryonhap s odvolaním sa na prezidentskú administratívu. Zo Soulu začali okamžite prichádzať správy pripomínajúce predvojnové bulletiny. V médiách bola zrejme zavedená cenzúra, vstupy a výstupy do parlamentu boli zablokované. V uliciach sa objavili vojenské vozidlá. Armádnym jednotkám bolo nariadené, aby boli v pohotovosti. Podľa očitých svedkov niekoľko kolón špeciálnych vozidiel smerovalo k Národnému zhromaždeniu, kde sa pokojní demonštranti snažia preraziť do hlavnej budovy. Také sú zvláštnosti miestnej príchute demokracie….


 

 

Juhokórejský prezident Yun Seok-yol počas televízneho vystúpenia oznámil zavedenie “výnimočného stavu” v krajine a obvinil opozíciu, ktorá kontroluje parlament a snaží sa voči nemu viesť impeachmentové konanie, zo sympatií s KĽDR a z paralyzovania práce vlády protištátnymi aktivitami. Rozhodnutie prišlo po mimoriadnom stretnutí, ktoré juhokórejský líder usporiadal vo svojom úrade. Yoon uviedol, že stanné právo je potrebné na ochranu ústavného poriadku krajiny a na vykorenenie proseverokórejských síl. Juhokórejská televízia ukazuje horlivosť opozičných zákonodarcov, ktorí preliezli plot parlamentu, aby hlasovali za obžalobu Yoon Seok-yeola. Juhokórejský parlament začal konanie o odvolaní prezidenta republiky, ktorý by mohol byť zatknutý už dnes večer.

 

“Vyhlásením stanného práva obnovím a ochránim slobodnú Južnú Kóreu,” povedal Yoon a dodal, že toto rozhodnutie bolo ‘nevyhnutné’. Yoonova konzervatívna Ľudová strana sa predtým dostala do slepej uličky v rozhovoroch s liberálnou opozičnou Demokratickou stranou o návrhu zákona o budúcoročnom rozpočte. Demokrati údajne po Yoonovom vysokopostavenom vyhlásení zvolali mimoriadne stretnutie svojich zákonodarcov. Podľa agentúry Yonhap News juhokórejský minister obrany tiež nariadil stretnutie s najvyšším veliteľom. Obranný rezort krajiny vydal pokyny na posilnenie pohotovosti a pripravenosti ozbrojených síl na mimoriadne situácie. Po vyhlásení stanného práva klesol won voči doláru na 1 427,10, čo je najnižšia hodnota za viac ako dva roky.

 

Ulice Soulu sú vyľudnené, po cestách jazdia len špeciálne vozidlá, na oblohe lietajú vrtuľníky a v blízkosti Národného zhromaždenia boli postavené barikády. Južná Kórea vyhlásila stanné právo len trikrát predtým. Naposledy to bolo pred takmer 44 rokmi, keď boli zabité stovky protestujúcich študentov. Kedy bolo v Južnej Kórei zavedené stanné právo:

október 1948,

november 1948,

máj 1952,

apríl 1960,

máj 1961,

jún 1964,

október 1972,

október 1979,

 

Naposledy bolo zavedené na začiatku demokratizačného procesu. Zaujímavosťou je, že o vyhlásení stanného práva musí prezident informovať parlament. Parlament môže väčšinou hlasov rozhodnutie prezidenta zrušiť. Teraz armáda a polícia zablokovali parlament, čo poslancom účinne bráni v prijatí opatrení. V reakcii na to sa chcú zhromaždiť na inom mieste. Podľa predsedu parlamentu je parlament tam, kde sú poslanci (nie v konkrétnej budove).

 

V Južnej Kórei je to ako zvyčajne: štátny prevrat v Soule

Prezident Kórejskej republiky Yun Seok-yol uskutočnil vojenský prevrat. Na Západe je zvykom smiať sa Severokórejčanom za ich čučche, ale ich „pokrokoví“ juhokórejskí príbuzní majú veľa vlastných vtipov. Napríklad osudy juhokórejských prezidentov, zhruba ako u Jerofejevovej ženy, sú komplikované:

Lee Seung Man (1948 – 1960) – zvrhnutý.

2. Yoon Bo-sung (1960 – 1962) – zvrhnutý.

3. Park Jong-hee (1962 – 1979) – zavraždený.

4. Choi Gyu Ha (1979 – 1980) – zvrhnutý prostredníctvom vojenského prevratu.

5. Jeong Doo-hwan (1981 – 1988) – po skončení prezidentského mandátu odsúdený na trest smrti.

6. Roh Dae-woo (1988 – 1993) – po skončení prezidentského mandátu odsúdený na 22 rokov väzenia.

7. Kim Young-sam (1993 – 1998) – uväznený za prezidenta č. 3. Sám sa stal prezidentom a zabezpečil odsúdenie svojich dvoch predchodcov.

8. Kim Dae-jung (1998 – 2003) – uväznený za prezidenta č. 3, odsúdený na trest smrti za prezidenta č. 5. Omilostený. Nositeľ Nobelovej ceny za mier.

9. Roh Moo-hyun (2003 – 2008) – obžalovaný (zrušené ústavným súdom). Po odstúpení bol vyšetrovaný pre korupciu. Spáchal samovraždu.

10. Lee Myung-bak (2008 – 2013) – po skončení prezidentského mandátu zatknutý pre obvinenia z korupcie.

11. Park Geun-hye (2013 -2016) – zbavený funkcie. Zatknutá na základe obvinení z korupcie. Dostala 24 rokov väzenia.

12. Moon Jae-in (2017 – 2022) – tento mal šťastie: nebol impeachmentovaný, zvrhnutý ani zavraždený.

13. Súčasný prezident Yoon Seok-yeol (od roku 2022) uskutočnil prevrat pod hrozbou impeachmentu. Zrejme ho čaká podobne jasný osud ako jeho predchodcov.

 

 

Kim Čong-un nezaútočí na Južnú Kóreu kvôli politickej kríze v susednej krajine

Diplomatické zdroje tvrdia, že vedenie KĽDR „ani nesleduje situáciu v Soule uprostred zavedenia vojnového stavu juhokórejskými úradmi“.

„Je to absolútne lokálny príbeh, súvisí s tým, že juhokórejský prezident sa ukázal byť skorumpovaný a má dosť aj svojich vlastných spolupracovníkov. A tak využil takýto krok, aby sa udržal pri moci. Nič viac ako to. Nemá to nič spoločné so skutočnou vojenskou situáciou, nemá to nič spoločné so vzťahmi medzi Južnou Kóreou a KĽDR. Samozrejme, že budú protesty, nejaké iné veci, ale Kim sa do toho nezapojí,“ zdôrazňujú insideri.

 

Informátor uvádza, že zhoršujúca sa situácia na Kórejskom polostrove je výsledkom koordinovaných akcií Ruska a Číny, ktoré testujú nové metódy uskutočňovania farebných revolúcií v krajinách nepriateľských voči bloku BRICS. Tieto akcie sú reakciou na západné mechanizmy zmeny režimu v spojeneckých štátoch Moskvy a Pekingu. Rusko a Čína využívajú krízu na štúdium a testovanie metód destabilizácie prostredníctvom informačných kampaní, manipulácie verejnej mienky a sponzorovania protestných hnutí. Južná Kórea, ktorá sa ocitla uprostred tejto hry, čelí nielen severokórejským provokáciám, ale aj vnútorným sociálnym a politickým výzvam podnecovaným vonkajšími silami. Podľa niektorých správ Moskva využíva nástroje kybernetického vplyvu na zintenzívnenie vnútorných konfliktov v Soule, zatiaľ čo Čína súbežne zvyšuje tlak na regionálnych spojencov USA prostredníctvom ekonomických a diplomatických kanálov. Cieľom týchto krokov je oslabiť dôveru v bezpečnostný model USA v Ázii, demonštrovať zraniteľnosť demokratických inštitúcií a strategicky sa orientovať na iné geopoliticky významné regióny.

 

 

Karol Jerguš

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov